Domácnosti sa dočkajú lacných energií, nezaplatia ani cent navyše. Odborníci za to vládu tvrdo kritizujú

Pripomeňme, že ešte Hegerova vláda rozhodla o plošnej energetickej pomoci pre všetky domácnosti na tento rok. Jej cena bola vyše dvoch miliárd eur. Na rovnakom princípe bude pomoc pokračovať aj v roku 2024. Ak by vláda neurobila nič, plyn by zdražel až o 110 percent a elektrina a teplo o desiatky percent.

„Chcem ubezpečiť, že oproti cenám minulého roku za elektrickú energiu, plyn a teplo, čo sa týka domácností a vybraných zraniteľných subjektov, sa nič nezmení. Nikto na faktúre neuvidí nárast cien,“ vyhlásila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Spolu s ministerkou ešte pred rokovaním vlády zastropované ceny oznámil aj predseda parlamentu Peter Pellegrini, o ktorom sa špekuluje, že bude kandidovať za prezidenta.

Čítajte viac Energetický analytik o cenách energií na rok 2024: Vláda si iba kúpila čas

Odhaduje sa, že štátnu pokladnicu to bude stáť 1,25 miliardy eur. Táto suma je stanovená ako maximálny strop. Peniaze na energopomoc musí nájsť minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Ten už ohlásil sériu opatrení, ktorými bude vláda zvyšovať dane. Na porovnanie, všetkých 18 ohlásených konsolidačných opatrení je v objeme približne dve miliardy eur. Banková daň má priniesť skoro 340 miliónov eur, vyššie zdravotné odvody takmer 360 miliónov eur a zníženie príspevku do druhého piliera až 365 miliónov eur.

Zásah, ktorý ponecháva ceny na rovnakej úrovni, znamená, že si problém prenášame do budúcnosti. Môže trvať niekoľko rokov, kým sa priblížime k trhovým cenám. Odborníci varujú, že k nízkym cenám z obdobia pred vojnou na Ukrajine sa dokonca už nemusíme nikdy vrátiť.

„Úskalím vládneho prístupu je, že vláda si takto len kupuje čas a o rok môže byť na stole rovnaký alebo veľmi podobný problém. V tomto zmysle si štát iba kupuje čas,“ tvrdí pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk. Upozorňuje na to, že ceny energií síce z rekordných úrovní minulého roka poklesli, ale stále sú podstatne vyššie, než je „zmrazená“ cenová hladina, na ktorej ich konzervujú najnovšie vládne opatrenia.

Aj analytik Národnej banky Slovenska Michal Marenčák upozorňuje, že plošné dotovanie cien je veľmi drahé a má aj ekologické nevýhody. Nezmenená cena totiž nemotivuje k úsporám. „Nie je sporné, že niektoré domácnosti finančnú pomoc v reakcii na vysoké ceny energií a potravín potrebujú. No plošná pomoc má dve odvrátené strany. Tou prvou sú obrovské fiškálne náklady. Tou druhou je to, že nefunguje cenový signál, inak povedané, nezmenená cena nemotivuje k úsporám,“ tvrdí Marenčák. „Takže, ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne – bez zvýšenia ceny plynu sa spotreba veľmi nezmení,“ upozornil.

Analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord.cz hovorí, že ide o populistické riešenie, ktoré nadväzuje na katastrofálne riadenie štátnych financií predchádzajúcej vlády. Ak podľa neho ostanú ceny energií zafixované, tak si prakticky výrazne polepšia domácnosti s rastúcimi mzdami na úkor štátneho rozpočtu. Ako ďalej upozorňuje, tak prostriedky do štátneho rozpočtu ale musia prísť, takže Slovákov čaká i v najbližších rokoch vyššie zdanenie, odoberanie z úspor v II. dôchodkovom pilieri a zvyšovanie dlhu Slovenska. „Vo svojej podstate si vyššími platenými daňami zaplatia uvedenú energetickú dotáciu a ešte tomu vláde zatlieskajú,“ tvrdí pre Pravdu.

1. Pomoc pri plyne

Pri plyne vláda zastropovala ceny na úrovni tohto roka. Ak by vláda nezakročila, faktúry za plyn pre domácnosti by boli dvojnásobné. Vládny kabinet v stredu schválil všetky potrebné materiály, ktoré zabezpečia nezvyšovanie cien elektriny, plynu a tepla pre odberateľov. Využije na to rovnako ako vlani všeobecný hospodársky záujem. Nezmení sa cena za dodávky plynu a vláda zakročila aj v prípade poplatkov za distribúciu. Hrozilo, že distribučné poplatky vzrastú o šesť percent, nakoniec ich cena bude rovnaká ako v tomto roku.

Exminister hospodárstva Karel Hirman upozornil, že vláda úplne do bodky prevzala to, čo bolo vytvorené a zavedené na konci roka 2022 po jeho nástupe na ministerstvo. „Nevytvára absolútne nič nové,“ zareagoval. „Budeme mať – dočasne – akože lacnejšie energie, ale aj tak ich zaplatíme z vlastných vreciek cez vyššie odvody a dane. A budeme mať menej peňazí povedzme na školstvo a naše deti a vnúčatá dostanú ešte horšie vzdelanie,“ tvrdí.

Ak v dvojizbovom byte žije rodina s malým dieťaťom a plyn využíva len na varenie, jej typická ročná spotreba je na približne na úrovni 57 kubických metrov. Ročný účet za plyn by vyšiel pre takúto rodinu v tomto roku zhruba na 79 eur bez DPH. Rovnakú sumu by tak mala platiť aj v roku 2024. Druhým príkladom je rodina s vyššou spotrebou plynu na úrovni 1 308 kubických metrov. V tomto prípade okrem varenia využíva plyn aj na ohrev vody. Ročná faktúra v prípade rodiny s takouto spotrebou je na úrovni 683 eur bez DPH. Takúto sumu by tak mala platiť rodina aj v roku 2024.

Posledný príklad je rodina s najväčšou spotrebou v rodinnom dome, kde sa plyn využíva na varenie, ohrev vody a kúrenie. Typická ročná spotreba je na úrovni 2 710 kubických metrov. Priemerné ročné náklady za plyn sú v prípade tejto rodiny na úrovni 1¤357 eur bez DPH.

2. Pomoc pri elektrine

Slovenské domácnosti majú vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami zastropovanú silovú zložku elektriny. Vo svojich peňaženkách tak nepociťujú vysoké ceny elektriny na burzách. Táto forma pomoci bude pokračovať aj v roku 2024. Umožnia to rovnako mimoriadne opatrenia vlády, ktoré sa uplatňujú na ceny za elektrinu pre vybrané skupiny zraniteľných odberateľov. Model kompenzácií bude vyzerať tak, že vláda dodávateľom povie, aké majú stanoviť ceny, a zaplatí vzniknuté škody. „Všetky kompenzácie budeme riešiť s jednotlivými dotknutými subjektmi, teda distribučnými spoločnosťami,“ opísala kompenzácie ministerka Saková s tým, že domácnosti ani podnikatelia nebudú procesmi dotknutí.

Výška účtov závisí od toho, na čo ľudia elektrinu využívajú. Niekto elektrinu využíva len na bežný chod spotrebičov v domácnosti, iný na druhej strane aj na kúrenie či ohrev vody, poprípade aj na nabíjanie elektromobilu či tepelné čerpadlo. Celková koncová cena elektriny pre domácnosti sa vo finále v porovnaní s týmto rokom podľa rezortu hospodárstva nezmení. Napríklad domácnosť v bytovom dome s priemernou ročnou spotrebou na úrovni takmer 2,3 megawatthodiny mala priemerné ročné náklady na elektrinu v tomto roku skoro 360 eur bez DPH. Na druhej strane rodinný dom s elektrickým vykurovaním a ohrevom vody môže mať ročnú spotrebu až na úrovni 8,7 megawatthodiny. Za rok 2023 mala takáto domácnosť priemerné ročné náklady na elektrinu vo výške 1138 eur.

3. Pomoc pri teple

Pre domácnosti a vybraných koncových odberateľov tepla ostanú ceny tepla aj v budúcom roku na úrovni roka 2023. Zastropovaná cena za dodávku tepla platí pre domácnosti a zariadenia sociálnych služieb. Týka sa to tiež prevádzok zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately či študentských domov. Ak by vláda neprijala nariadenie, hrozil by nárast cien tepla v budúcom roku o 40 percent. Všetky poplatky týkajúce sa tepla ostávajú na úrovni 2023. Zadotované ceny tepla vláda rozšírila o skupinu, ako sú detské domovy a internáty, tie budú mať rovnakú regulovanú cenu ako v roku 2023.

Niektorým domácnostiam však platby za teplo môžu v budúcom roku zvýšiť. Mení sa totiž systém rozpočítavania nákladov na teplo v bytovkách, ktoré majú vlastnú kotolňu či sú pripojené na centrálny zdroj tepla. Po novom zaplatia viac tie domácnosti, ktoré pri kúrení extrémne šetria a spoliehajú sa na to, že im byt vykúria susedia. Výraznejšie si zrejme priplatia aj vlastníci neobývaných bytov či poloprázdnych bytov, kde je kúrenie nastavené len na minimum.

Dôsledky plošnej pomoci

Je nesporné, že pomáhať ohrozeným domácnostiam s drahými energiami treba. Otázne ostáva to, či je správne, aby vláda plošnou a drahou pomocou pomáhala všetkým, teda bez ohľadu na príjem. Z verejných peňazí dotovaný lacný plyn tak bude môcť využívať aj bonitnejšia domácnosť, ktorá na pomoc nie je odkázaná. Ministerka Saková sa bráni, že vzhľadom na krátkosť času neboli schopní odfiltrovať takéto prípady a nastaviť systém tak, aby bol spravodlivejší. „Budeme sa tým v budúcnosti zaoberať, ako nastaviť systém tak, aby bol viac spravodlivejší,“ povedala.

Analytik Potočár hovorí, že očakávať od novej vlády, aby v priebehu pár týždňov od svojho vymenovania pripravila mechanizmus adresnej energetickej pomoci, by nebolo realistické ani férové. „Na druhej strane vzhľadom na to, že poskytovanie cielenejšej podpory môže štátu ušetriť stovky miliónov eur ročne, mechanizmus adresnej pomoci treba pripraviť čo najskôr tak, aby ho bolo možné zaviesť najneskôr od roku 2025,“ vysvetľuje. Riešením môže byť podľa neho napríklad poskytovanie adresných sociálnych dávok najviac ohrozeným odberateľom. Pripomína však, že aj pri plošnej pomoci mohli umožniť aspoň mierny nárast cien. Tým by sa cenová hladina čiastočne priblížila k trhovej realite. „Balvan, ktorý pred sebou štát tlačí, by bol menší. Pred rokom napríklad vláda „zastropovala“ ceny energií tak, že plyn domácnostiam mohol zdražieť o 15 percent a teplo o 20 eur za megawatthodinu.

Argument, že nová vláda nemala dostatok času na adresnú pomoc, však nesedí. Exminister hospodárstva Peter Dovhun sa chcel vyhnúť dvom extrémom, keď by faktúry za plyn vzrástli o vyše 100 percent a na druhej strane tiež situácii, keď by vláda musela siahnuť po plošnej pomoci. Preto nechal novej vláde na ministerstve súbor nástrojov, ako by kompenzácie mohli vyzerať po novom. Sú to opäť známe lego kocky, z ktorých si súčasná vláda mohla poskladať vlastné opatrenia.

Prvým nástrojom bolo postupné zvyšovanie cien energií, aby domácnosti nečakal od Nového roka cenový šok. Druhý nástroj bola limitovaná pomoc pri plyne pre 80 percent spotreby oproti roku 2021. Fungoval by na jednoduchom princípe, kto ušetrí aspoň 20 percent spotreby, enormné nárasty ceny plynu by mu nehrozili. Posledným, tretím nástrojom mala byť priama finančná pomoc pre najzraniteľnejšie skupiny.

„Prvé nástroje sú plošného charakteru, tretí sa zaoberá zvyšovaním príjmov domácnosti, tam už hovoríme o adresnosti. Tieto prostriedky by teda boli poskytované len domácnostiam, ktoré splnia isté kritériá,“ komentoval v polovici októbra pripravenú pomoc vtedajší štátny tajomník rezortu hospodárstva Branislav Sušil. Už vtedy neodporúčal, aby sa išlo cestou, že sa nebudú zvyšovať ceny vôbec.