Energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk upozorňuje, že dotovanie energií zo štátneho rozpočtu oslabuje motiváciu domácností investovať do opatrení, ktoré znížia ich energetickú spotrebu. Podľa neho sa na adresnej pomoci zhoduje prakticky celá odborná verejnosť.
Ohlásená bola plošná pomoc pre všetky domácnosti. Je to správny krok a nemala by byť pomoc radšej adresná?
Na tom, že pomoc by mala byť cielená adresnejšie, sa zhoduje prakticky celá odborná obec. Aj pani ministerka na tlačovej konferencii pripustila, že do budúcnosti ministerstvo pripraví mechanizmus cielenejšej pomoci, ale pre krátkosť času nastavuje pomoc na rok 2024 plošne.
Očakávať od novej vlády, aby v priebehu pár týždňov od svojho vymenovania pripravila mechanizmus adresnej energetickej pomoci, by nebolo realistické ani férové. Na druhej strane vzhľadom na to, že poskytovanie cielenejšej podpory môže štátu ušetriť stovky miliónov eur ročne, mechanizmus adresnej pomoci treba pripraviť čo najskôr tak, aby ho bolo možné zaviesť najneskôr od roku 2025. Bude na to potrebná spolupráca viacerých rezortov a práca s dátami z energetiky aj zo sociálnej oblasti. Riešením môže byť napríklad poskytovanie adresných sociálnych dávok najviac ohrozeným odberateľom.
Čítajte viac Lívia Vašáková, ktorá skončila na čele plánu obnovy: Ak sa zvrátia reformy, môžu prísť sankcie za stámilióny eur
To, čo však bolo možné realizovať aj pri zachovaní plošného charakteru pomoci, bolo „nezmraziť“ ceny úplne, ale umožniť aspoň ich mierny nárast. Tým by sa cenová hladina čiastočne priblížila k trhovej realite. Balvan, ktorý pred sebou štát tlačí, by bol menší. Pred rokom napríklad vláda „zastropovala“ ceny energií tak, že plyn domácnostiam mohol zdražieť o 15 % a teplo o 20 eur za megawatthodinu (MWh).
Nemôže vďaka lacným energiám nastať situácia, že domácnosti energiami nebudú šetriť?
Dotovanie energií zo štátneho rozpočtu oslabuje motiváciu domácností investovať do opatrení, ktoré znížia ich energetickú spotrebu. Predlžuje sa totiž doba návratnosti do opatrení, akými môže byť zateplenie domu, výmena okien či dverí alebo výmena zastaraného kotla za nový zdroj vykurovania. Aj nedávne odporúčania Európskej komisie týkajúce sa energetickej chudoby smerujú k tomu, aby štáty upustili od plošných dotácií. Namiesto toho by mali pomoc zacieliť tak, aby domácnosti investovali do riešení, ktoré dlhodobo znížia spotrebu energií, prípadne im umožnia pokryť časť spotreby vlastnou výrobou z obnoviteľných zdrojov. Cieľom by nemalo byť udržiavanie domácnosti v energetickej chudobe za neustáleho subvencovania energií, ale poskytnutie takej pomoci, ktorá domácnostiam pomôže v tom, aby sa z energetickej chudoby vymanili.
Nekupuje si vláda za 1,25 miliardy eur len rok času? Drahé energie sa môžu premietnuť do faktúr pre domácnosti o rok.
Úskalím vládneho prístupu je, že vláda si takto len kupuje čas a o rok môže byť na stole rovnaký alebo veľmi podobný problém. V tomto zmysle si štát iba kupuje čas. Ceny energií síce z rekordných úrovní minulého roka poklesli, ale stále sú podstatne vyššie, než je „zmrazená“ cenová hladina, na ktorej ich konzervujú najnovšie vládne opatrenia.
Môžu sa ceny energií na trhoch ešte vrátiť na úroveň spred obdobia vojny na Ukrajine alebo si treba zvyknúť už na to, že budú drahšie?
Zdražovanie energií sa začalo už v druhom polroku 2021 a vyvrcholilo koncom leta 2022. Odvtedy ceny na trhoch klesli, ale od jari 2023 sa trend poklesu prakticky zastavil. Kým do roku 2021 sa ceny plynu na európskom trhu štandardne pohybovali približne v pásme od 15 do 20 eur za MWh, momentálne to je 2,5– až trojnásobok. Je krajne nepravdepodobné, že by sa ceny energií na trhoch vrátili na úroveň spred februára 2022, respektíve na úroveň spred začiatku zdražovania, ktoré odštartovalo v roku 2021.