Pred zrakmi poľnohospodárov, potravinárov a televíznych divákov spravodajského programu verejnoprávnej televízie :24 viedli bývalí ministri a ministerky až prekvapujúco konštruktívnu besedu o najboľavejších témach agrorezortu, ktoré sa cez jedlo a všedný život týkajú celej spoločnosti.
Slovensko nie je jedinou európskou krajinou, kde vládne nespokojnosť s poľnohospodárstvom, kvalitou potravín a bývaním na vidieku. Niektoré problémy sú spoločné pre celú EÚ, napríklad úbytok pôdy a ohrozenie jej kvality intenzívnou spriemyselnenou poľnohospodárskou výrobou, iné sú typicky slovenské.
Čítajte viac Ekonóm a technokrat, teraz premiér Ódor, sa ocitol v nezvyčajnej úlohe. Z kombajnu kontroloval stav úrody obilia
Prišli sme o sebestačnosť v mnohých základných potravinách, za dovoz ktorých platíme miliardy eur. Naša sýtosť nás zo dňa na deň a z roka na rok najmä z pohľadu predkov zahanbujúco zadlžuje. Spoločnosť kedysi hlboko spätá s pôdou s ňou stráca kontakt. Hodnotu pôdy mnohí vidia len v jej okamžitej finančnej kapitalizácii, čo umožňuje výstavba priemyselných parkov či satelitných štvrtí už nielen v prímestských obciach. Nedá sa to nazvať inak ako rozpredávaním dedovizne.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Na vidieku sa dostávajú do konfliktu aktívni poľnohospodári s mladou generáciou vidiečanov a prisťahovalcov z miest, ktorí sem prišli za tichým a pokojným životom. Ani vzťahy medzi samotnými poľnohospodármi a rodinnými farmármi, potravinármi a obchodmi, kde prím hrajú obchodné reťazce, nie sú ideálne. Ani si to neuvedomujeme, ale prepadáme čoraz viac konzumnému spôsobu života a dôkladne podrezávame nie konár, ale strom, na ktorom sedíme.
Dospeli sme do stavu, keď už nemožno odkladať problémy, ktoré sa nakopili za posledných tridsať rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky. Krajina čelí dramatickej klimatickej zmene a dôsledkom vojny na Ukrajine. To stavia otázky potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti do nového svetla.
Námety, ktoré padli v ministerskej diskusii, mieni poverený šéf rezortu pôdohospodárstva Jozef Bíreš spracovať do memoranda. Malo by poslúžiť ministrovi novej vlády i jej samotnej ako odrazový mostík pri vyvádzaní pôdohospodárstva a vidieka zo slepej uličky.
Čítajte viac Česko hnevajú dovážané slovenské kurčatá. Prebaľujú ich u nás Ukrajinci
Sýtosť na dlh rastie
Ministri mali desať minút na to, aby pomenovali slabiny a načrtli východiská. Z dvanástich aktérov riadenia agrorezortu medzi rokmi 1993 a 2023 a vidieka chýbal len Peter Baco (HZDS), účasť mu v poslednej chvíli znemožnila choroba. Pavel Koncoš, ktorého do funkcie v roku 1998 nominovala SDĽ, porovnal obdobie, keď z postu ministra odišiel, so súčasným. V roku 2002 bol slovenský trh zásobený domácimi výrobkami ešte nad 90 percent, dnes nachádzame na pultoch už len okolo 40 percent slovenských potravín.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Bývalý minister Stanislav Becík, nominant HZDS, ktorý nastúpil v lete 2008, konštatoval, že keď v roku 2009 odišiel z funkcie, malo Slovensko v agrokomoditách záporné saldo mínus 600 miliónov eur. Na porovnanie, na konci roku 2022 to bolo mínus 2,3 miliardy.
Becíkova predchodkyňa exministerka Zdenka Kramplová k tomu dodala, že Slovensko je šiestou najhoršie hodnotenou krajinou z hľadiska potravinovej bezpečnosti. Na margo vysokých cien potravín na Slovensku, ktoré medzi rokmi 2021 a 2022 zdraželi o 30 percent a naďalej vysoko zaťažujú rodinné rozpočty, pripomenula, že vo Francúzsku a v Nemecku, ktoré majú najvyššiu potravinovú bezpečnosť, ceny potravín rastú najmenej.
Ako vidno, máme dosť dôvodov na to, aby sme zvyšovali výkonnosť poľnohospodárstva. Tá je po tridsiatich rokoch nedostatočná, hoci sa medzitým zvýšili európske dotácie tečúce do slovenských družstiev, obchodných spoločností (akciovky a eseročky) a rodinných fariem. Nízke eurodotácie slovenskí roľníci dlhodobo kritizovali.
Lenže v súčasnosti, merané priamymi platbami na hektár, už nie je Slovensko na tom úplne najhoršie. Priemer priamych platieb je v EÚ 287 eur na hektár, ale slovenskí poľnohospodári dostávajú už 314 eur. Poľnohospodárska výroba však rastúcej podpore nezodpovedá. Ako uviedol Pavel Koncoš, na jeden hektár vyrobia naši poľnohospodári produkciu len za 1 157 eur, čo je štvrtý najhorší výsledok v rámci celej EÚ, keď za SR sú horšie len tri pobaltské štáty.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda, LuboÅ¡ Pilc
V roku 2012 sa stal ministrom pôdohospodárstva rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek zo Smeru. Prišiel s ambicióznym plánom, podľa ktorého by Slovensko malo byť už v tomto období sebestačné vo viacerých základných potravinách na 70 až 80 percent. Jahnátek vysvetlil, že koncepčne rozpracovali celú problematiku, od rastlinnej cez živočíšnu výrobu, potravinárstvo až po obchod a celé to „zapasovali“ do finančného rámca.
Čítajte viac Nový minister Bíreš prišiel na pole medzi poľnohospodárov. Dozvedel sa tam, čo trápi „jeho“ ľudí
Kto nemá maslo na hlave
Ako to vypálilo, už poznáme. Namiesto rastu prežívame pokles sebestačnosti. Ľubomír Jahnátek potom výstižne charakterizoval vzťah slovenských vlád k poľnohospodárstvu: "Dnes už môžeme voľnejšie rozprávať, ale ja si nemyslím, že by bola niekedy vláda, ktorá by dala poľnohospodárstvu patričný dôraz. Áno, bolo pekné povedať na výstave Agrokomplex, ako vláda fandí poľnohospodárom, ale zabuchli sa dvere a ministri zostali v problematike sami.“
O niečo neskôr k politike, najmä k výberu ministrov, Stanislav Becík podotkol: "My všetci máme maslo na hlave. Každý z nás bol dosadený predsedom koaličnej strany, ktorá mala svoje ciele, preto išla do koalície. Išlo o to, čo z toho získa nielen pre občana voliča, ale aj pre politickú stranu. Preto bola aj tá fluktuácia, resp. výmena ministrov niekedy taká vysoká, pretože potenciál ministerskej pozície, tej ekonomickej výnosnosti, klesal.“
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Drsné, ale úprimne presné konštatovanie, ako sa veci mali. Museli, pravda, uplynúť roky, aby jeden z ministrov pomenoval spôsob, akým sa vládlo. Časté striedanie ministrov, ich priemerná životnosť bola 2,5 roka, nepochybne poznamenalo kvalitu riadenia rezortu. Z celej éry vydržali štyri roky vo funkcii len Peter Baco (HZDS), Pavel Koncoš (SDĽ), Zsolt Simon (SMK), Ľubomír Jahnátek (Smer), Gabriela Matečná (SNS).
Trojica Baco, Koncoš a Simon slúžila o pár mesiacov až o dva roky dlhšie ako ostatní. Najrýchlejšie sa menili ministri počas prvej koaličnej vlády Roberta Fica, keď medzi rokmi 2006 až 2010 sa vystriedali na ministerskom poste Miroslav Jureňa (SNS), Zdenka Kramplová (HZDS), Stanislav Becík (HZDS) a Vladimír Chovan (HZDS). Dvoch ministrov spotrebovala aj posledná koalícia – Ján Mičovský a Samuel Vlčan – obaja z OĽaNO. Plejádu uzatvára Jozef Bíreš, poverený vedením rezortu prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou.
Dvanásť ministrov tvorilo politicky veľmi pestrú spoločnosť a tomu zodpovedali aj predstavy, ako by malo vyzerať slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Každý z ministrov ho ťahal inam, ťažko v uplynulých 30 rokoch hovoriť o kontinuite slovenskej agrárnej politiky. S odstupom času, keď opadlo napätie z politických súbojov, však všetci, čo rezort viedli, pochopili, že je načase premýšľať s chladnou hlavou.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Nenadávali si, hľadali riešenia
Výstižne to vyjadrila Gabriela Matečná: "Už to, že sedíme vedľa seba a rozprávame sa spolu, nenadávame si, ale hľadáme riešenia, je pokrok. Ministri sú tu preto, aby zabezpečili záujmy našich občanov a v podstate sme ich sluhovia. Platia nás za to, že urobíme niečo dobré.“
Čítajte viac Ukrajinský podnikateľ, ktorý prebaľuje ukrajinské mäso do slovenských obalov hovorí o biznise s kurčaťami, ktoré hnevajú Čechov
Matečná utkvela v pamäti ľudí okrem iného aj tým, ako sa angažovala v politike dvojakej kvality potravín. Na otázku, či nešlo do istej miery o zástupnú tému a dôležitejšia mala byť silnejšia podpora domácej potravinovej produkcie, odvetila, že to, čo urobila, bolo opodstatnené.
"Ministri európskych krajín boli zdesení z toho, čo sa dozvedeli. Pre severské krajiny bolo nepochopiteľné, že na spoločnom európskom trhu sú potraviny, ktoré majú dvojakú kvalitu. Musela som ministrom ostentatívne ukázať šunku, ktorú som kúpila v rakúskej Bille, a tú istú šunku, ktorú som kúpila v slovenskej Bille. Prečítala som im etiketu zo zadnej strany výrobku. Slovenská šunka mala 75 percent mäsa, rakúska 90 percent mäsa. Až potom mi uverili.“
Dovozy potravín však rastú. Miroslav Jureňa zopakoval verejnosti známy fakt, že denne na Slovensko prichádza okolo 900 až 1 000 kamiónov potravín. Ako tomu zabrániť?
Jureňa vidí východisko v programe revitalizácie poľnohospodárstva a potravinárstva a rozvoja vidieka, s ktorým bude súhlasiť celé politické spektrum. Na to, aby nebolo uhnutia od tohto programu, bolo by podľa neho žiaduce presadiť ho do praxe formou ústavného zákona. V podobnom duchu sa vyjadrila aj Zdenka Kramplová, ktorá navrhla zadefinovať poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako jeden z najdôležitejších národných a štátnych záujmov SR.
Role, roličky aj roliská
Prirodzene, veľkou témou bola diskusia okolo pôdy. Prelínalo sa v nej niekoľko vrstiev – od stále nedokončených pozemkových úprav cez politiku záberov pôdy a ochoty predávať pôdu developerom, cez zelenú dohodu až po spôsoby obrábania pôdy s cieľom znížiť uhlíkovú stopu. A, pravdaže, hovorilo sa o tom, ako by mal fungovať Slovenský pozemkový fond.
Zsolt Simon, ktorý v roku 2002 nastúpil do ministerského úradu ako najmladší v histórii rezortu (nemal ani 33 rokov), zdôraznil, že poľnohospodárstvo nebude dovtedy poriadne fungovať, pokiaľ na Slovensku neurobíme poriadok s pôdou. Dodal, že "darmo hovoríme o sceľovaní pozemkov, keď nevieme zastaviť drobenie pôdy“.
Matečná namietla, že vzhľadom na demografiu, keď sa na Slovensku rodí už len 1 a 1,5 dieťaťa na jednu rodinu, by drobenie nemalo ohrozovať hospodárenie na pôde.
Čítajte viac Česko hnevajú dovážané slovenské kurčatá. Prebaľujú ich u nás Ukrajinci
To, čím trpí celá krajina, sú nedokončené pozemkové úpravy. Gabriele Matečnej prešiel vo vláde návrh na dokončenie pozemkových úprav. Tie sú po 30 rokoch v 3 557 katastrálnych územiach hotové ani nie v jednej pätine.
Každý rok malo ísť podľa schváleného návrhu na pozemkové úpravy 30 miliónov eur a do 30 rokov malo byť "skomasované“, teda posceľované, celé Slovensko. Sme krajinou možno najmenších rolí a roličiek na svete, veď evidujeme neuveriteľných 108 miliónov vlastníckych vzťahov k pôde. Program pozemkových úprav však počas pandémie COVID-19 zaspal a vyzerá to, že sa pretiahne o ďalšie desaťročia. Stávame sa raritným štátom Európy.
Samuel Vlčan síce povedal, že sa mu podarilo "odbrzdiť vagónik so 120 katastrami,“ ale celkove to, samozrejme, zúfalú situáciu v sceľovaní pozemkov nerieši. Vlčan preto navrhol zjednodušiť legislatívu a rozbehnúť tzv. jednoduché pozemkové úpravy. Všetko úsilie by malo vyústiť do toho, aby poľnohospodári mali istotu, že hospodária na svojom.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
V tejto súvislosti jeden z poľnohospodárov krátko po besede konštatoval, že málokto z farmárov je taký bohatý, aby mohol kúpiť všetku pôdu, na ktorej hospodári. Potom by nezostali žiadne peniaze na rozvoj podnikov. Realitou zostanú nájmy, tak ako aj v západnej Európe.
Napriek tomu sa o predaji pôdy na Slovensku stále živo diskutuje a diskutovalo aj medzi ministrami. V hre je totiž využívanie pol milióna hektárov pôdy tzv. neznámych vlastníkov pôdy, teda tých, ktorí sa k pôde doteraz neprihlásili. Ich pozemky spravuje Slovenský pozemkový fond (SPF).
V tejto súvislosti odzneli dva návrhy. Exminister Pavel Koncoš navrhol, aby SPF túto pôdu začal predávať aktívnym poľnohospodárom, nie neobmedzene, ale do určitej výmery. Peniaze z predaja by mali byť uložené v depozite SPF. To, že fond by mal pôsobiť ako prevodca pri predaji pôdy, podporil aj Samuel Vlčan, ktorý sa s Koncošom zhodol na tom, že pôdu majú vlastniť farmári, ktorí na pôde hospodária.
Čítajte viac Vajíčka vyprázdňujú peňaženky ako nikdy predtým. Desať ich stojí toľko, čo kurča
Pôda nie je tovar na kšeft
Vzťah Slovákov k pôde je kontroverzný. Výrečne ho opísal exminister Vladimír Chovan. "K pôde sa správame veľmi zle. Viac ako pol percenta sa každoročne zastavia. Ľahko si vyrátame, kedy Slovensko zostane bez pôdy. Najhoršie na tom je, že sa stavia na najkvalitnejších pôdach na rovinách v blízkosti diaľnic. Vytvorili sme podmienky pre developerov, nie pre poľnohospodárov.
Nestaviame sa k pôde ako k národnému bohatstvu, ale čoraz viac ju vnímame ako tovar, s ktorým sa dá výhodne kšeftovať. Ba aj komasácie pri všetkej úcte najviac pomáhajú developerom, aby sa čo najrýchlejšie dostali k pozemkom, ktoré chcú zastavať. Povedzme si, čo chceme: či poľnohospodársku pôdu, alebo stavebné pozemky.“
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Zdravý rozum hovorí, že sa musíme spamätať a začať chrániť pôdu. Od konca druhej svetovej vojny sme prišli o 440-tisíc hektárov pôdy, na ktorej by sme mohli dopestovať napríklad vyše dva milióny ton obilia. Ale nejde len o priamu produkčnú stratu. Prostredníctvom pôdy sa všetok život v prírode obnovuje. Na to upozornil exminister Ján Mičovský, ktorý v súvislosti s pozemkovými úpravami hovoril o nevyhnutnosti vybudovania remízok, alejí, vodozádržných zariadení, o zmenšení obrábaných polí.
Má to však jeden háčik. Veľké hony sú poskladané z tisícov pásov a pásikov konkrétnych vlastníkov pôdy. Tento rok v dôsledku politiky Green Dealu vznikli na poliach úhory a biopásy. Niekde to vypálilo presne proti očakávaniam zástancov ozelenenia, keď vznikli neprehliadnuteľné burinové ostrovy. A tak exminister Becík vítal svojho nástupcu v úrade Jozefa Bíreša bilbordom s nápisom: Slovensko – jednotka v pestovaní buriny v EÚ.
Jeho kolega Zsolt Simon si však všimol iný moment: "Viac ráz tu kolegovia kritizovali politiku EÚ, čo všetko sa nám kvôli nej nedarí. Možno by sme sa mali zamyslieť, prečo legislatíva tej istej EÚ neprekáža Poliakom, Maďarom či Rakúšanom, veď vari všade platia rovnaké pravidlá.“
Kravy nesmú močiť do potoka
Treba či netreba poľnohospodárov vodiť za ruky? Na túto otázku vtipne odpovedal Jeremy Clarkson, známy britský moderátor automobilových šou. Pocity farmárov pochopil, až keď si kúpil farmu a začal aktívne hospodáriť. V knihe Jeremyho farma nielen zvierat opisuje, ako je moderné poľnohospodárstvo čoraz viac zviazané pavučinou protichodných predpisov. "Naši vážení vodcovia mi hovoria, že pokiaľ chcem zachrániť pôdu, mám chovať kravy. Následne sa dozviem, že nesmú močiť do potoka, a tak mi nezostáva nič iné, než čakať, až ich jazvece nakazia tuberou.“
Na inom mieste Clarkson píše: "Neexistuje žiadny správny ani zlý spôsob, ako veci riešiť. Aj po 12-tisíc rokoch obrábania pôdy len tápeme, obhrýzame si nechty a neveriacky sa pozeráme, čo sa to deje.“ Od ministrov pôdohospodárstva však čakáme, že dokážu veci riešiť – s osohom pre poľnohospodárov, obrábané polia a lúky a tým pre celú spoločnosť. Všetci sa zhodli, že poľnohospodárstvu treba dodať či skôr vrátiť vážnosť, takú, akú má medzi občanmi v Nemecku.
Čítajte viac Šéf potravinárov Macho: Našich poľnohospodárov ťahá pšenica a kukurica. Zahraničiu konkurovať nedokážeme
Príkladom však musia ísť sami politici, aby vyrieknuté slová o dôležitosti pôdohospodárstva premieňali na činy. Potrebujeme jednoducho viac úprimnosti a odvahy povedať si aj nepríjemné veci, aj také, ktoré neradi počúvajú politici, poľnohospodári, ale aj občania.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Rovnosť šancí pre každého
"Vizitkou poľnohospodára je nielen množstvo produkcie, ale aj to, ako vyzerá krajina, chotár, o ktorý sa stará,“ povedal Stanislav Becík. Má pravdu. A nepochybne trafil klinec po hlavičke aj Vladimír Chovan, keď konštatoval, že Slovensko patrí k štátom s najvyšším podielom výdavkov za potraviny. Potravinová inflácia je stále vysoká a reálne príjmy za ňou zaostávajú. Nečudujme sa, že slovenská rodina sa pozerá najmä na to, koľko potraviny stoja, a až potom, odkiaľ pochádzajú.
Aký odkaz zanechali bývalí ministri svojmu nástupcovi či nástupkyni: Zsolt Simon to možno povedal za všetkých. „Riaďte sa svojou vlastnou hlavou, dávajte pozor na to, aby ste neboli figúrkou niekoho v pozadí, a dbajte o to, aby v poľnohospodárstve platila rovnosť šancí pre každého bez ohľadu na to, či ide o malého, stredného, alebo veľkého poľnohospodára – farmára.“
Čítajte viac Agroekonóm: Ukrajinská pšenica je kvalitnejšia ako naša. Je to nafúknutá bublina, poľnohospodári chcú iba zarobiť
A k tomu ešte odkaz Vladimíra Chovana: "Odbyrokratizujte rezort, vypísané výzvy ešte nie sú vyplatené peniaze na projekty.“ Slovensko je tesne pred voľbami plné emócií, pretože krajina nielen v poľnohospodárstve podišla k pomyselnému Rubiconu. Beseda ministrov však ukázala minimálne jedno – aj politickí súperi sa vedia počúvať a nachádzať riešenia, ktoré krajina potrebuje ako soľ.