Môžu za to nielen vysoké ceny energií či krmív, ale najmä ovzdušie plné vírusu vtáčej chrípky. Taký silný infekčný tlak Európa ešte nezaznamenala. V Česku už zlikvidovali takmer milión sliepok, čo spôsobilo paniku v nákupe vajec. Česi začali namiesto jedného balenia vajec nakupovať dve. Sú regióny, kde platia od šesť po desať korún za vajce.
Slovensku sa doteraz vtáčia chrípka akoby zázrakom vyhýba, pocítili ju však v západnej Európe, najmä vo Veľkej Británii alebo aj v susednom Poľsku. Odhaduje sa, že v celej Európe hydinári museli utratiť vyše 40 miliónov kusov hydiny, čo je pre zaujímavosť toľko, koľko chovajú v exportne najsilnejšom Holandsku. Aviárna influenza, teda vtáčia chrípka ničí chovy a tlačí ceny vajec nahor.
Čítajte viac Horšie od roku 1993 nebolo. Draželi najmä potraviny, ale aj bývanie
„Situáciu máme zatiaľ pod kontrolou,“ hovorí ústredný riaditeľ štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Rovnako upokojuje aj podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ladislav Birčák. V Česku, ktorého sa zmocňuje strach z nedostatku vajec, nepadol drobnochov, ale jeden z najväčších chovov hydiny v Brode nad Tichou (okres Tachov, západné Čechy). Chovali tam 750-tisíc sliepok nie pod holým nebom, ale od vonkajšieho prostredia v dobre izolovaných halách.
Napriek tomu vírus prenikol do chovných hál. Podľa informácií slovenskej veterinárnej služby je neďaleko farmy rybník, hniezdisko divého vtáctva. Je vôbec možné zabrániť zavlečeniu nákazy do chovov?
Vypálené Česko, odolávajúce Slovensko
„Roky uplatňujeme mimoriadne prísne opatrenie a doteraz sme farmy pred nebezpečenstvom vtáčej chrípky uchránili,“ hovorí Ladislav Birčák. Vysvetľuje, že zamestnanci fariem nesmú doma chovať hydinu. Po druhé, pri vstupe na farmu prechádzajú všetci pracovníci cez dezinfekčné rohože a automobily cez dezinfekčné brody. Napokon na pracoviskách sa ľudia komplet prezlečú a prezujú do pracovného odevu a obuvi.
Takmer 18-percentný výpadok produkcie vajec po páde brodskej farmy v Česku okamžite zdvihol ich cenu na českých pultoch. To je vlastne aj príčina toho, prečo cena vystrelila z 3,60 na najmenej 6 českých korún.
Čítajte viac Erika Tomáša sa v priamom prenose opýtali, koľko stojí mlieko a chlieb. Odpoveď ich zaskočila
Aká je pravdepodobnosť, že sa situácia z Čiech nezopakuje na Slovensku? „Prežívame mäkkú teplú zimu, takú, ktorá praje šíreniu infekcií a je živnou pôdou pre šírenie vtáčej chrípky. Jedinou možnou ochranou je hermetické uzavretie všetkých chovov a prísne dodržiavanie bezpečnostných opatrení,“ povedal šéf štátnej veterinárnej služby profesor Jozef Bíreš.
V intenzívnych chovoch má Slovensko okolo 3,150 milióna kusov, ďalších 1,5 milióna je rozptýlených po celom vidieku v drobnochovoch. Práve tie môžu byť najzraniteľnejšie. Je takmer nemožné ustrážiť drobnochovy so 4–5 sliepkami. „Absolútnou istotou je, aby nosnice boli zatvorené v kurínoch, alebo výbehy boli dokonale chránené pred prienikom voľne žijúceho vtáctva. Pred nami je ešte polovica zimy. Ľudia i chovatelia musia byť maximálne opatrní,“ nalieha profesor Bíreš.
Foto: FOTO PRAVDA: JOZEF SEDLÁK
Bude vajec na trhu dosť? „Pokiaľ udržíme pod kontrolou vírus vtáčej chrípky, zásobovanie by malo byť štandardné, bez výkyvov,“ tvrdí Ladislav Birčák, ktorý manažuje jednu z najväčších spoločností na produkciu vajec Novogal Dvory nad Žitavou. Vysoká cena totiž odrádza ľudí od plytvania vajíčkami, na druhej strane dopyt po nich udržiava fakt, že sú najlacnejšou alternatívou voči všetkým druhom mäsa.
Vírus mení obchodné trasy
Slovensko bolo po minulé desaťročie v produkcii vajec ešte sebestačné. Posledné tri roky však sebestačnosť poklesla na 85 percent, takú istú má aj Česká republika. V jednej aj druhej krajine nedostatok domácej produkcie kompenzujú dovozy. V globálnych obchodoch však došlo k presmerovaniu obchodných trás. Holanďania začali zásobovať viac po vtáčej chrípke deficitnú Veľkú Britániu a na nimi uvoľnený trh v Nemecku vstúpili Poliaci. Dostávajú tam za vajíčka viac ako na Slovensku či v Česku.
Práve tieto pohyby, v pozadí ktorých stála a stojí vtáčia chrípka, prispeli k celoeurópskemu zvýšeniu cien vajíčok.
Čítajte viac Rast platov Slovákov sa zrýchlil, v peňaženkách to však nepociťujú. Kde mzdy vzrástli najrýchlejšie (+ grafy)
Vtáčia chrípka je jedným z prejavov prebiehajúcej klimatickej zmeny a schopnosti jednotlivých národných agrárnych politík vyrovnať sa s jej dôsledkami. „Vtáctvo, ktoré zo severu kontinentu smerovalo do Afriky, zimuje často na Slovensku či v okolitých krajinách, pretože zimy sú miernejšie.
Dôsledkom ich koncentrácie na našom území je pri výskyte infekčnej chrípky zvýšená zraniteľnosť kŕdľov hydiny. Preto sa treba mať na pozore,“ zdôrazňuje ešte raz bezpečnostné hľadisko profesor Bíreš. Zvýšená cena vajec, ale aj ostatných potravín mení správanie spotrebiteľov. Tí hľadajú vždy najlacnejšiu alternatívu, v prípade vajec si kupujú väčšie 30-kusové balenie, kde sa dá ušetriť na množstevnej zľave. Prestávajú hľadieť na pôvod vajec a spôsob chovu hydiny.
„Uprostred minulého roka nás reťazce nekompromisne tlačili do zvyšovania dodávok podstielkových vajec, pred Vianocami sa karta otočila a žiadali zvýšenie dodávok najlacnejších klietkových vajec, aby práve tie mohli ponúknuť do zliav,“ hovorí chovateľ Ladislav Birčák.
Birčák tým naznačil, že vo chvíli, keď sa vyhrotí cenová otázka, ľudia uprednostňujú cenu pred ekologickými aspektmi, dôležité je pokryť všetky výdavky, na jedlo v prvom rade, nasleduje bývanie, doprava. Na Slovensku stále prevažuje produkcia klietkových vajec (75 percent) pred podstielkovými.
Útok na peňaženky potrvá
V roku 2025 však reťazce, ide najmä o nadnárodné spoločnosti, žiadajú od hydinárov, aby im predávali nehľadiac na meniace sa možnosti ekonomiky len podstielkové vajcia. Tie sú však limitované aj možnosťami rekonštrukcií inak stále funkčných a predpisom EÚ vyhovujúcich chovateľských hál. Rýchlosť rekonštrukcie naráža na zdroje hydinárov a obmedzené možnosti vládnych podpôr. Birčák upozornil, že ešte nemajú vyhodnotenú ani prvú výzvu, do ktorej sa hydinári prihlásili.
To zrejme súvisí s napätým finančným rozpočtom, kde štát nevie, čo má skôr ratovať, či školstvo vrátane školského stravovania, zdravotníctvo – teraz vypuklý problém ambulantných lekárov a, samozrejme, cenovo dostupné potraviny. Robiť rekonštrukcie znamená zobrať si úvery a pokiaľ nevidia banky prísľub dotácie na prestavbu hydinárskych fariem, stávajú sa ciele o väčšinovej produkcii podstielkových vajec nereálnymi.
Vyrieši všetko dovoz? Odpoveď predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča je veľavravná: „Obchodné siete majú dostatočne diverzifikovaných dodávateľov vajec, preto nepredpokladáme výraznejšie problémy pri zásobovaní. Prípadný nedostatok vajec v rámci jednotného európskeho trhu však môže spôsobiť ich cenový nárast v celej potravinovej vertikále, aby sa postupne vyrovnala ponuka s dopytom.“
Ako vidno, v najbližších týždňoch treba rátať s vyššími cenami vajíčok. Hydinári sa domnievajú, že zdražené vajíčka mali pomôcť k rekordným ziskom obchodníkov.
Reťazce tento názor striktne odmietajú. „Aj producenti vajec by si mali uvedomiť, že náklady na energie, mzdy, investície a podobne nestúpajú len im, ale všetkým hospodárskym subjektom na trhu,“ reagoval Martin Krajčovič zo SAMO.
„Napriek tomu obchodné siete striktne dodržujú podpísané memorandum s ministerstvom pôdohospodárstva ohľadne cenovej stability. Zároveň obchodníci zásadným spôsobom tlmia infláciu, v roku 2022 investovali do cien desiatky miliónov eur a nepremietali všetky vlastné zvýšené náklady a tiež zvýšené ceny od dodávateľov do cien pre spotrebiteľa.“