Kam to vlastne kráčame? S touto otázkou prišlo v utorok do Oponíc na polia Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre takmer šesťtisíc poľnohospodárov z celého Slovenska. Deň predtým Európska komisia oznámila, že skracuje zákaz dovozu obilia z pôvodne očakávaného 31. decembra tohto roka na obdobie do 15. septembra. V tej chvíli bude mať Slovensko už po žatve, obilie bude v sýpkach a malo by sa po odležaní začať naplno predávať.
Čítajte viac Známa poisťovňa skončila. Národná banka jej odobrala licenciu
Otázka, ktorá rezonovala na 12. ročníku Celoslovenských dní poľa, znela – komu vlastne predať slovenské obilie? Slovensko, ktoré v uplynulých troch desaťročiach prišlo takmer o celú živočíšnu výrobu, potrebuje rok čo rok vyviezť okolo milióna ton obilia. Lenže po ruskej agresii na Ukrajinu sa vynoril nečakaný konkurent z východnej hranice, a to na domácom aj európskom trhu. Ak vojna ešte vlani do žatvy prudko akcelerovala ceny pšenice v celej Európe, teraz ich naopak stláča.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
A hoci už niekoľko mesiacov ceny pšenice padajú, už sú zhruba na polovici lanských rekordov, na cenách chleba to nevidno. Najlacnejší kilogramový bochník stojí v reťazci, ktorý sa rád chváli nízkymi cenami, niečo pod 1,60 eura. Ak cena tony pšenice padne pod 190 eur a smeruje ešte nižšie, mnohí by čakali zlacnenie chleba. Príde však? A môže sa pomoc päť miliónov eur, akési odškodné za rozkolísaný trh s obilím, ktoré posiela Brusel Slovensku, prejaviť na stabilizácii ekonomiky fariem a slovenského trhu s potravinami?
Pomoc až 80 centov na tonu zrna
Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš na túto otázku Pravdy odpovedal, že oných päť miliónov eur, samozrejme, nestačí. Ako podotkol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, Európska komisia de facto pridala k tone predávanej slovenskej pšenice 80 centov. Táto suma prakticky nič nerieši. Bíreš povedal, že Brusel musí viac vnímať to, že Slovensko na jednej strane vytvorilo koridory pre ukrajinské obilie smerom na Západ, no rovnako by si mal uvedomiť, že vývoz ukrajinského obilia by nemal destabilizovať vnútorný trh obilia.
Čítajte viac Prečo nie je v ponuke viac slovenských potravín? Pravda sa ťažko prijíma
Bíreš tento názor na minulotýždňovej Rade ministrov pôdohospodárstva zopakoval niekoľko ráz, ale napokon zvíťazil názor 13 silnejších členov EÚ. V rezultáte tohto pomeru síl je aj zákaz dovozu ukrajinského obilia na Slovensko nateraz do 15. septembra? Hoci minister pripustil, že situácia sa ešte môže zmeniť, pretože počasie je veľký pán, slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo čelia úplne novej situácii, akú si ešte pred dvoma rokmi málokto vedel predstaviť.
Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Môže z lacnejúceho obilia niečo vyťažiť obyčajná slovenská rodina, najmä taká, ktorá ráta pri výdavkoch na potraviny s každým eurom? Bíreš povedal, že má už za sebou rokovania so všetkými účastníkmi potravinového reťazca. Nazdáva sa, že klesajúce ceny obilia, hoci sa premietajú do ceny chleba len zhruba jednou tretinou, by mali postupne klesať. Zatiaľ však pekári nezareagovali na vývoj cien. Argumentujú podľa ministra vysokými mzdovými a energetickými nákladmi. Ak však bude tohto roku dobrá úroda na Slovensku i Ukrajine, potom by cena potravín vrátane chleba mala ísť dole. Lenže do žatvy napriek nádejne vyzerajúcim porastom zostáva ešte mesiac a úroda sa bude rátať, až keď bude v sýpkach v celej Európe.
Cena na prvom mieste
Jedno je isté, slovenské agropotravinárstvo musí rýchlo reagovať na situáciu, ktorú priniesol vstup ukrajinských poľnohospodárskych a potravinárskych produktov na európsky trh. Ukrajina síce dostala zákaz vyvážať obilie a olejniny do piatich susedných krajín, ale exportom pšenice do Európy pripravila Slovensko o jeho tradičné vývozné trhy. Slovenské obilie napríklad nakupovalo Poľsko, ale aj Nemecko či Taliansko. Tam všade sa však ponúka ukrajinské obilie, je totiž lacnejšie. Je aj lepšie?
Ostatná kauza týkajúca sa zdravotnej neškodnosti ukrajinskej pšenice zostala v západnej Európe bez ohlasu. Ako však v Oponiciach povedal predstaviteľ jednej rakúskej osivárskej spoločnosti Igor Braniša, slovenská tvrdá pšenica je kvalitnejšia a je dopestovaná podľa európskych štandardov. Lenže na trhu sa súťaží cenou. Braniša vyslovil názor mnohých poľnohospodárov, keď povedal, že Brusel mal sto miliónov eur, ktoré teraz posiela krajinám susediacim s EÚ, radšej rovno poskytnúť ukrajinským farmárom, ako dopustiť destabilizáciu trhov nových členských krajín.
Čítajte viac V cenách potravín dobiehame úniu. Pozrite si, ako sa odtrhli ceny základných potravín
Ukrajina sa chce čo najskôr stať členom Európskej únie. De facto však podľa slovenských poľnohospodárov v únii už je, pretože na ukrajinskú produkciu sa nevzťahujú kvóty ani clá. „Ukrajincov možno pochopiť, že sa tlačia so svojou produkciou do Európskej únie, pretože tu obilie lepšie speňažia ako v Afrike. Ale potom treba žiadať, aby hrali podľa tých istých pravidiel ako slovenskí poľnohospodári. Musíme 5 percent pôdy úhorovať, plniť rôzne nariadenia týkajúce sa výživy a ochrany rastlín, to ukrajinskú produkciu zvýhodňuje,“ povedal predseda SPPK Emil Macho.
Krajinu dobehla jej minulosť
Ak má slovenské poľnohospodárstvo prežiť, musí sa zmeniť. Aktuálna štruktúra rastlinnej výroby nemôže obstáť v konkurencii s ukrajinskou produkciou smerujúcou na spoločný trh EÚ. Zmena však čosi stojí. Šéf poľnohospodársko-potravinárskej samosprávy preto žiada, aby vláda prispela na zmenu osevných plánov. „Ak tie podmienky nebudú vytvorené, nebudeme o pár rokov pestovať možno ani obilie. Na rovinu treba povedať, že stojíme pred zmenou, aká tu ešte nebola,“ povedal Emil Macho.
Ako sa dostať zo slepej uličky? Predseda pôdohospodárskeho parlamentného výboru Jaroslav Karahuta chce zvolať trojstranné ukrajinsko-slovensko-poľské rokovanie ministrov poľnohospodárstva a predsedov parlamentných agrárnych výborov. Chce navrhnúť, aby Ukrajinci na solidaritu, ktorú im prejavujú okolité krajiny, reagovali znížením plôch obilnín v prospech napríklad sóje. Nuž, nápady sa roja, ale život sa riadi svojimi pravidlami.
Karahuta tiež navrhuje, aby sa konečne viac investovalo do spracovateľského priemyslu a Slovensko nebolo donútené vyvážať lacno suroviny a dovážať vždy drahšie hotové potraviny. Na opustených poľnohospodárskych dvoroch by mali vzniknúť poľnohospodársko-potravinárske parky.
Ako to všetko bude, ukážu nové voľby. Možno bude mať Slovensko šťastie na vládu, ktorá bude viac prihliadať na to, aby sa krajina, ktorá kedysi bola sebestačná, ňou opäť stala. To si však bude žiadať obrovské prostriedky. Vzhľadom na klimatické zmeny sa však skôr či neskôr podpora vlastnej produkcie potravín stane nevyhnutnosťou.