Aktuálne však stále platí, že ak sa odborári a zamestnávatelia pri vyjednávaniach nedohodnú inak, výška najnižšej mzdy na Slovensku je nastavená na úrovni 57 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Znamená to, že človek v najnižšom stupni náročnosti práce, ktorý dostáva minimálnu mzdu, tento rok mesačne zarobí 750 eur v hrubom.
Čítajte viac Zamestnávatelia budú pod tlakom, zarábať budeme čoraz viac. Vyššie platy však dostávame už teraz
Šéf rezortu práce v tejto súvislosti hovorí, že ak by nový automat platil už vlani, zamestnanci by od tohtoročného januára dostávali 783 eur v hrubom. Ak však poslanci schvália zákon tento rok a sociálni partneri budú podľa nových podmienok rokovať už v roku 2025, ľudia sa skokovo výrazne vyšších minimálnych platov dočkajú v roku 2026.
Dobrou správou však je, že minimálne hrubé zárobky zamestnancov by mali rekordne stúpnuť už na budúci rok, aj keď žiadne zmeny neprejdú. Dôvodom by však nemal byť štedrejší zákonný mechanizmus rastu minimálnej mzdy z dielne ministra Erika Tomáša, ale razantné zvyšovanie priemernej mzdy na Slovensku, na ktoré je minimálna mzda nadviazaná.
Zástupcovia zamestnancov však skôr ako o novinke hovoria o „návrate k starým poriadkom“. Do roku 2021 totiž platilo, že výška najnižšieho zárobku sa počítala ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. „Navrhované zmeny vo výpočte minimálnej mzdy vítame, sú však len návratom do ,bodu nula’, keďže úprava stanovujúca minimálnu mzdu na úrovni 60 percent priemernej mzdy v legislatíve už bola,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Martina Nemethová. S návrhom na zmenu legislatívy prišiel ešte v roku 2020 bývalý minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Len pre pripomenutie, nie každý človek, ktorý zarába minimálnu mzdu, dostane rovnakú sumu. Celkovo existuje šesť stupňov náročnosti práce, od ktorých závisí to, koľko peňazí si na konci mesiaca človek nájde na účte. Ak pracujete napríklad ako predavačka či administratívny pracovník, tabuľky vám určujú druhý stupeň náročnosti práce a v hrubom v roku 2024 zarobíte 866 eur. Ak zastávate funkciu výkonného či generálneho riaditeľa firmy, nachádzate sa v najvyššom šiestom stupni a tento rok zarobíte v hrubom minimálne 1 330 eur. Čísla v týchto tabuľkách pritom určujú platy približne pre štyri percentá pracujúcich, teda asi 217-tisíc ľudí.
Prilákajú vyššie mzdy ľudí do práce?
Minister Tomáš v súvislosti s nárastom minimálnej mzdy hovorí o tom, že jej stúpanie zároveň tlačí na rast platov v celom hospodárstve. Platí to však aj naopak, ak platy v celej ekonomike stúpajú, zvýši sa priemerná mzda a vďaka tomu výraznejšie stúpne aj minimálna mzda.
Čítajte viac Vyššia minimálna mzda aj viaceré dávky, ale aj dane. Čo prinesie rok 2024?
Ako to však vyzerá v praxi? Pri tohtoročných rokovaniach o výške najnižšieho zárobku sa bude vychádzať z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, čo si pre rok 2025 vyžaduje čísla z roku 2023. Podľa prognózy z decembra minulého roka by sa priemerná mzda za rok 2023 mala vyšplhať na 1 432 eur, čo by podľa súčasného nastavenia automatu znamenalo, že podľa odhadov by mohol minimálny zárobok v roku 2025 byť vo výške 817 eur. To by platilo iba v prípade, ak sa odborári so zamestnávateľmi nedohodnú na inej sume. V rokoch 2022 a 2023 sa zástupcom zamestnancov podaril historický úspech a v oboch prípadoch dohodli sumu, ktorá prekračovala zákonom nastavený automat.
Aktuálny návrh rezortu práce potlačí minimálne mzdy v ďalších rokoch ešte vyššie. „Ak parlament schváli návrh zákona v tomto roku, podľa nových pravidiel vrátane rokovaní sa začne postupovať už v tom budúcom. V takomto prípade by podľa odhadov minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia až 970 eur, čiže by sa už šplhala k hranici tisíc eur,“ hovorí minister Tomáš.
Zároveň platí, že vyššie mzdy patria k významným faktorom, ktoré potenciálnych zamestnancov motivujú, aby sa zamestnali v konkrétnom sektore či firme. V súčasnosti naprieč všetkými sektormi chýba približne 80-tisíc zamestnancov a situáciu ešte viac zhoršujú masové odchody zamestnancov do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch. Stúpajúce mzdy by tak mohli prilákať do niektorých typov zamestnaní aj ľudí, ktorí o ne za iných okolností nemajú záujem.
Podľa bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej (SDĽ) patrí k pozitívnym dôsledkom zvyšovania minimálnej mzdy a rastu miezd v celom hospodárstve aj to, že takéto stúpanie mzdy môže prilákať nových zamestnancov aj do odvetví, ktoré majú dlhodobo problém s ich nedostatkom. „Okrem toho by sa konečne mala postupne eliminovať tzv. pracujúca chudoba,“ povedala pre Pravdu bývalá ministerka. Ide o ľudí, ktorí sa napriek tomu, že pracujú, nachádzajú pod hranicou chudoby a majú problém zo svojej výplaty vyžiť. Zároveň dodala, že by opatrenie mohlo pomôcť znížiť aj odchody ľudí za prácou do zahraničia či zvýšiť kúpyschopný dopyt, teda čím viac budú mať ľudia peňazí, tým viac si môžu aj kúpiť.
Čítajte viac Po prvýkrát sa vzopreli zahraničnému kapitálu: zamestnanci banky zarábajú menej ako predavačky, pustili sa do štrajku
Zvýšenie minimálnej mzdy by malo prispieť k vyššej zamestnanosti aj podľa odborárov, ktorí tvrdia, že slovenské platy sú stále nízke. „Výška mzdy je dostatočne motivujúcim faktorom na zmenu práce a prilákanie nových zamestnancov, hovorí Nemethová, podľa ktorej je však na prilákanie zamestnancov rovnako dôležitá aj kvalita pracovných miest a pracovného prostredia.
Zamestnávatelia sa však na zvyšovanie najnižšej mzdy nepozerajú až tak pozitívne a dokonca upozorňujú na to, že jej skokové zvýšenie môže spôsobiť rast nezamestnanosti. „V kombinácii s vysokým daňovým zaťažením práce, ako aj so zavádzaním nových daňových a odvodových povinností pre zamestnávateľov to znamená, že niektorí z nich, a to najmä práve v menej rozvinutých regiónoch, si takéhoto zamestnanca ,nebudú môcť dovoliť’ udržať, nakoľko ich náklady rapídne stúpnu, čo môže následne spôsobiť rast nezamestnanosti,“ komentuje avizovanú zmenu legislatívy hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov Petra Podhorcová. Pripomína však, že vo väčšine prípadov ide o nízkokvalifikované pracovné miesta.
Analytik Róbert Chovanculiak z INESS upozorňuje v súvislosti s avizovanou zmenou legislatívy na to, aký podiel dosahuje minimálna mzda na mzdovej úrovni v krajine. V tomto ukazovateli je podľa neho slovenská minimálna mzda už teraz šiestou najvyššou v rámci Európskej únie. „Inými slovami, my sme už dnes krajina, kde to politici preháňajú so zvyšovaním minimálnej mzdy. A zároveň sme krajina, kde je vysoká plošná minimálna mzda veľmi nevhodná, keďže máme veľké regionálne rozdiely,“ hovorí odborník.
Chovanculiak rovnako odmieta predstavu, že by zvýšenie najnižšej mzdy mohlo prilákať zamestnancov do odvetví, v ktorých chýbajú ľudia. „Takéto zmýšľanie odporuje všetkým ekonomickým zákonom a pozorovaniam sveta okolo nás. Viac ako 90 percentám zamestnancov na Slovensku neurčujú mzdy politici a napriek tomu tieto mzdy rastú. Len minulý rok rástli skoro o 10 percent,“ hovorí analytik, ktorý dodáva, že existujú aj krajiny, v ktorých vlády nestanovujú minimálne mzdy, a napriek tomu v nich rastú tak platy, ako aj životná úroveň.
Zmeny v kolektívnom vyjednávaní
Okrem vyššej minimálnej mzdy minister Tomáš sľubuje aj rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, čo má podľa neho viesť k zlepšeniu pracovných podmienok zamestnancov. „Jednoducho povedané, ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov dohodnú na takejto zmluve, rovnaké podmienky budú platiť pre zamestnancov v celom sektore,“ hovorí šéf rezortu práce. Minister zároveň pripomína, že veľkú časť predstavených zmien bude musieť Slovensko zakotviť do legislatívy aj kvôli európskej smernici, ktorá ich vyžaduje zaviesť najneskôr na jeseň tohto roka.
Ministerstvo približuje, že rozširovanie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa bude vzťahovať len na zamestnávateľov, ktorí nie sú združení v zamestnávateľskom zväze a nevzťahuje sa na nich žiadna kolektívna zmluva. „Plnenie záväzkov z reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa môže mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, a to z dôvodu napríklad spravodlivej konkurenčnej súťaže, aby si podnikateľské subjekty bez kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nevytvárali výhodnejšie podmienky na úkor zamestnancov, ako aj na stieranie regionálnych rozdielov," ozrejmil rezort s tým, že plnenie záväzkov z reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bude mať rovnako pozitívny sociálny vplyv na zamestnancov.
Konfederácia odborových zväzov zdôrazňuje, že podľa spomínanej smernice EÚ budeme musieť naše pokrytie kolektívnymi zmluvami zvýšiť zo súčasných 25 percent na 80 percent, čo predstavuje viac ako trojnásobné zvýšenie. „Pre nás bude dôležité vypracovanie a pravidelné vyhodnocovanie takzvaného akčného plánu, v rámci ktorého budú musieť byť zadefinované nástroje na posilnenie kolektívneho vyjednávania s cieľom, aby minimálne 80 percent zamestnancov bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami,“ hovorí Nemethová z KOZ.
Čo však bude v praxi rozširovanie kolektívnych zmlúv znamenať? Podľa exministerky financií Schmögnerovej by to napríklad znamenalo, že priaznivejšia odvetvová kolektívna zmluva by bola nadradená firemnej kolektívnej zmluve. „Mohlo by to pomôcť presadiť kolektívne zmluvy na nižších stupňoch i tam, kde sú odbory slabé, teda nie sú schopné dohodnúť zmluvy, ktoré by im zaručovali dostatočne prijateľné mzdové a pracovné podmienky,“ predpokladá bývalá politička, ktorá dohliadala na štátnu kasu medzi rokmi 1998 až 2002 počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu (vtedy SDK).
Čítajte viac Minimálna mzda 2024: historická dohoda sa zopakovala. Najnižšie zárobky stúpnu na 750 eur
Podľa Chovanculiaka z INESS budú zmeny, naopak, predstavovať neopodstatnený zásah do majetkových a zmluvných práv jednotlivcov a firiem, ktorý bude mať z pohľadu dlhšieho horizontu negatívny dosah na životnú úroveň zamestnancov. „Je to prvok plošného regulovania miezd a podmienok práce, ktorý z definície nebude zohľadňovať, že rôznym firmám sa v odvetviach darí rôzne. Niektoré majú zdroje na zvyšovanie miezd a môžu sa v nich odborári s vedením dohodnúť na väčších odmenách. Iné však tieto zdroje nemusia mať, môžu prechádzať horším obdobím a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre ne budú znamenať veľké problémy,“ hovorí analytik, ktorý dodáva, že tento návrh dokonca môže oslabiť pozíciu samotných odborov.