Aktuálny vývoj podľa štatistikov naznačuje, že do budúcnosti bude inflácia klesať a platy ďalej rásť. „Odmena za prácu sa reálne zvýšila najvýraznejšie o 9,8 percenta v reštauráciách a pohostinstvách a tiež o štyri percentá v priemysle. Úroveň rastu prekročila tri percentá vo veľkoobchode, v maloobchode aj v ubytovaní,“ priblížil v stredu Štatistický úrad.
Čítajte viac Dobrá správa pre zamestnancov a pracujúcich. Platy po vyše dvoch rokoch porazili infláciu (+ grafy)
Platí pritom, že mzdy očistené o infláciu sa od začiatku tohto roka zvýšili v celkovo piatich z desiatich sledovaných odvetví. Najviac sa zvyšovali v spomínanom sektore reštaurácií a pohostinstiev, v ktorých bola mzda v porovnaní s januárom vyššia o 2,5 percenta. Miernejším tempom potom rástli platy v sektore stavebníctva či v maloobchode a vo vybraných trhových službách. V oblasti veľkoobchodu zostali na úrovni minulého roka.
Priemerná mesačná nominálna mzda, teda suma vyplatených peňazí bez ohľadu na výšku inflácie, pritom medziročne v treťom štvrťroku tiež slušne vzrástla o 8,3 percenta na 1 403 eur. „V hrubom dostávali zamestnanci v priemere o 107 eur viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka,“ informovali štatistici.
Konečne zažívame situáciu, že inflácia klesá a zárobky rastú. Rast cien sa spomalil na 7,1 percenta. Ešte vo februári tohto roka pritom bola inflácia na úrovni až 15,4 percenta a rast reálnych miezd dlho nedokázalo nakopnúť ani postupné stúpanie priemerných nominálnych platov.
Ešte v prvom štvrťroku tohto roka klesla reálna mzda o 4,5 percenta a domácnosti si tak mohli kupovať čoraz menej tovarov a služieb. „Medziročná dynamika miezd sa zrýchlila, zvýšenia kúpyschopnosti sa však domácnosti nedočkali. Mzdy napriek rýchlejšiemu rastu zaostali za očakávaniami,“ písali ešte vo svojej jesennej prognóze analytici Národnej banky Slovenska.
Pýtame si čoraz viac peňazí
V priebehu roka sa však pokles reálnych platov začal spomaľovať a v druhom štvrťroku sa dostal na úroveň dvoch percent. Situácia sa obrátila a prepad reálnych miezd sa v záverečnej fáze tohto roka zastavil.
Čítajte viac Po prvýkrát sa vzopreli zahraničnému kapitálu: zamestnanci banky zarábajú menej ako predavačky, pustili sa do štrajku
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pripomína, že už niekoľko kvartálov po sebe vidíme solídne tempo rastu nominálnych miezd. To podľa neho znamená, že zamestnanci na Slovensku si dokážu vypýtať od svojich zamestnávateľov viac peňazí a firmám sa zároveň vzhľadom na vyššiu infláciu darí postupne platy zvyšovať. „Postupný rast reálnych miezd podporuje najmä odolný trh práce a zároveň naďalej klesajúca miera inflácie,“ povedal ekonóm pre Pravdu.
Aj ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz vidí príčinu rastu reálnych miezd v našom hospodárstve v poklese inflácie a napätom trhu práce. „Trh práce je napätý, nezamestnanosť je nízka a spolu s vysokou infláciou to vytvára tlak na silný nominálny rast miezd. Ako inflácia klesala, tak sa postupne aj reálne mzdy posunuli z poklesu do rastu,“ zdôraznil analytik.
Predpoklady Národnej banky Slovenska hovoria, že si na vyšší rast reálnych platov budeme musieť počkať až do budúceho roka. V roku 2024 by tak priemerné reálne platy mali rásť o 2,3 percenta a v roku 2025 o 2,1 percenta.
Prvé náznaky výraznejšieho rastu platov sa však začínajú ukazovať už teraz, a to vo viacerých sektoroch hospodárstva. Najvýraznejšie sa to ukázalo v odvetviach s najnižšími mzdami. Priemerná mesačná nominálna mzda totiž najviac, až o 17,6 percenta, rástla v reštauráciách a pohostinstvách, kde sa mzdy vyšplhali na 721 eur.
Štatistici približujú, že podobným tempom rástli platy aj v iných sektoroch. „Dvojciferným tempom rástli mzdy zamestnancov aj v priemysle na 1 477 eur, vo veľkoobchode na 1 441 eur, maloobchode na 1 088 eur a v ubytovaní 1 093 eur. Rast miezd v ostatných vybraných odvetviach sa pohyboval od 7,9 percenta v predaji a oprave motorových vozidiel, kde októbrová priemerná mzda zodpovedala 1 367 eurám, do 9,8 percenta vo vybraných trhových službách vo výške 1 370 eur," tvrdí Štatistický úrad.
Zamestnávatelia sú pod tlakom
Mzdy by podľa analytikov mali pokračovať v raste a v závere tohto roka by mala úroveň medziročného nominálneho rastu presiahnuť 9 percent. „Kvôli poklesu kúpyschopnosti v ostatných dvoch rokoch budú zamestnanci naďalej tlačiť na zvyšovanie svojich miezd, pričom nahrávať im bude aj napätá situácia na trhu práce, keďže nezamestnanosť ostáva nízka a firmy bojujú s dlhodobým nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov,“ myslí si Kočiš zo Slovenskej sporiteľne. Pripomenul však, že to, ako bude výška platov na konci dňa vyzerať, bude ovplyvnené aj možnosťou prípadnej recesie v rámci eurozóny.
Čítajte viac Kedy sa Slováci budú mať dobre ako Dáni? Chýba nám jedna z dôležitých vecí, tvrdia odborníci
Ako v tejto súvislosti zdôraznil Lörincz, platy patria medzi kľúčové faktory, prostredníctvom ktorých si jednotlivé firmy získavajú, ale aj udržiavajú zamestnancov. Pre firmy však predstavujú náklady, a preto bude podľa analytika z Tatra banky dôležité, aby v strednodobom horizonte dokázali zvyšovať produktivitu práce rovnakým tempom, akým rastú reálne mzdy. „Rast miezd bez rastu produktivity totiž vedie k zhoršovaniu konkurencieschopnosti. Firmy, ktoré nie sú konkurencieschopné, nedokážu súťažiť na trhu a tým pádom ani platiť svojich zamestnancov," upozornil ekonóm.
Je treba pripomenúť, že pomalé zvyšovanie produktivity práce je podľa viacerých ekonómov výrazným problémom, s ktorým Slovensko zápasí už dlhodobo. Práve nízkou produktivitou mnohí odborníci vysvetľujú to, že hoci Slováci trávia v porovnaní s inými krajinami EÚ v práci podstatne viac hodín, v rámci rebríčka priemerných miezd patríme stále k najhorším krajinám.
Nepomáha nám pritom ani to, že sa v práci preťažujeme. Slovensko si napríklad drží spomedzi krajín Európy prvenstvo v práci v nočných hodinách. V noci pracuje až 11,1 z celkového počtu pracujúcich u nás a počas víkendov celkovo až 14 percent zo všetkých zamestnaných Slovákov. Podľa odborníkov nám k vyšším platom môžu pomôcť investície do najmodernejších technológií, ktoré čas strávený v práci skracujú a zefektívňujú.
Čítajte viac Prepustiť tisícky ľudí z úradov. Tvrdé šetrenie navrhnuté Horváthom, pomôže to štátu?
Aj zamestnávateľov, ktorí bojujú s dlhodobým nedostatkom pracovnej sily a aktuálne tiež so zvyšujúcim sa počtom ľudí odchádzajúcich do predčasného dôchodku, však čakajú náročné časy. „Vo všeobecnosti možno povedať, že zamestnávatelia budú v súvislosti s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily pod tlakom a môžeme očakávať, že boj o nových zamestnancov sa premietne jednak do výšky platov, ale aj do prípadnej optimalizácie procesov či rušenia poskytovaných služieb, napríklad autobusových liniek pri nedostatku profesionálnych šoférov," myslí si Kočiš.