Ak hovoríme o dobiehaní vyspelých štátov únie, hovoríme o ukazovateli hrubého domáceho produktu na obyvateľa prepočítaný v parite kúpnej sily. Tak sa vyčistia rozdiely medzi inými cenami v rôznych krajinách. Dobiehanie vyspelých štátov sa dá merať aj inými ukazovateľmi, no tento je najčastejší.
Kým na začiatku tretieho milénia a do roku 2015 Slovensko ekonomicky šprintovalo za vyspelými štátmi, po tomto roku už iba unavene fučí. Ba čo viac, údaje z Eurostatu hovorili dokonca o poklese.
Čítajte viac Zo Slovenska potichu unikajú desiatky miliárd eur. Ódor o tom informoval Fica, spraví s tým niečo?
Ešte v roku 2015 sme boli na 79 percentách životnej úrovne krajín EÚ a Česi na 89 percentách. No posledné údaje za vlaňajšok hovoria, že Česi sa dostali na úroveň 91 percent a my sme klesli na 67 percent. To nás zaradilo iba pred Bulharsko v rámci EÚ, no za Rumunsko či trebárs Grécko.
Ihneď sa rozbehla debata medzi ekonómami o tom, čo sa stalo. V apríli tohto roka sa na to pozreli analytici Inštitútu finančnej politiky, ktorí krotili vášne a reči o tom, že Slovensko sa prepadá na úplný koniec až za Rumunsko. Problém našli v dátach a technických prepočtoch. Keď to prepočítali ešte raz na základe iného postupu, zistili, že nie sme na tom horšie ako Bulhari či Rumuni vo výške životnej úrovne.
Sme bohatší ako Poliaci, ale…
Slovensko má vyššiu životnú úroveň ako Poliaci, Maďari, Chorváti či Bulhari a neskončíme tak na predposlednom mieste v rámci EÚ. „Určite nie sme bohatší ako Česi. Čo sa týka Poľska, je to komplikovanejšie. Zarábame viac, ale oficiálne čísla hovoria, že ceny sú v Poľsku o toľko nižšie, že sme v skutočností chudobnejší. Sme voči tejto štatistike skeptickí, ale bez kvalitných údajov o cenách v jednotlivých krajinách sa na to ťažko dá odpovedať,“ hovoril na margo prepočtov ekonóm IFP Daniel Dujava.
No pravdou zostalo, že dobiehame vyspelé krajiny oveľa pomalšie ako kedysi. Analytici IFP označili rok 2020 za ten, keď sme prestali dobiehať vyspelé krajiny EÚ, nie rok 2015 ako Eurostat.
„Hlavný záver by teda mal byť, že medzi rokmi 2005 až 2019 sme ich v skutočnosti dobiehali pomalšie, než sme si vtedy mysleli. Asi sme neboli takým tatranským tigrom, ako sme sa hrdili,“ hovoril vtedy pre denník Pravda člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Čítajte viac Schmögnerová a ľavičiari pripravili pre Fica nové dane. Viac zaplatia bohatí, Matovičov balíček sa prepracuje
Na problém zareagovali aj analytici Národnej banky Slovenska. „Trend spomaľovania rýchlosti konvergencie je dlhodobý a jeho zvrátenie si bude vyžadovať zásadné štrukturálne reformy. Nízka produktivita práce, ktorá vedie zároveň k relatívne nízkym príjmom a spotrebe, zostáva základnou výzvou pre slovenskú ekonomiku,“ upozorňujú ekonómovia.
Prišla ďalšia lepšia správa
Najnovšie sa na problematiku pozrel aj Inštitút sociálnej politiky. Ten v novej štúdii skúma dôvody, prečo Slovensko v ukazovateli hrubého domáceho produktu na obyvateľa zaznamenalo medzi rokmi 2015 a 2016 náhly a podozrivo výrazný pokles, po ktorom nasledovalo ďalšie vzďaľovanie sa bohatším krajinám EÚ. Autorom analýzy je Marek Hlaváč.
Vypočítal, že nepriaznivý vývoj v oficiálnych štatistikách je ovplyvnený nedostatkami vo vstupných dátach, ktoré Slovensko dodáva do výpočtov Eurostatu. Podľa Hlaváčových prepočtov sa Slovensko nachádza nie na 67 percentách priemeru EÚ, ale na 71 percentách. „Tieto hodnoty však naďalej naznačujú stagnáciu až pokles oproti úrovni dobiehania, ktorú Slovensko dosahovalo v roku 2016,“ komentuje čísla Hlaváč.
Najdôležitejšími faktormi sú nadhodnotené výdavky na nájomné v národných účtoch po ich rozsiahlej revízii v roku 2019, ako aj vykazovanie príliš nízkej plochy domov a bytov.
Čítajte viac Ako je to s dobiehaním EÚ. Máme po Bulharsku najnižšiu životnú úroveň v EÚ? Analytici to prepočítali
Hlaváč opakuje zistenie z prepočtov analytikov IFP, že nie sme chudobnejší ako Bulhari či Chorváti. No hovorí o tom, že o stagnácii už nikto nepochybuje. „Napriek stagnácii však nie sme vo výške čistých zárobkov domácností na poslednom mieste spomedzi členských štátov Európskej únie, ako uvádza Eurostat. V porovnaní so zvyškom EÚ boli síce v roku 2022 čisté zárobky domácností na Slovensku veľmi nízke, ale vyššie než v Chorvátsku a v najmenej zarábajúcom Bulharsku,“ tvrdí ekonóm.
Do budúcnosti je otázne, ako sa bude životná úroveň na Slovensku vyvíjať. Bude závisieť aj od krokov novonastupujúcej štvrtej vlády Roberta Fica (Smer). Stojí pred ňou hlavne upratanie verejných financií – štát oveľa viac míňa, ako dokáže vybrať, a to je problém najmä z dlhodobého hľadiska. Ekonómovia sa zhodujú na tom, že vyššie platy dosiahneme väčšou produktivitou práce a tú zase zabezpečí viac investícií do vzdelania, vedy a výskumu.
„Aj keď problémovú paritu dáme preč, stále tie výsledky Slovenska nie sú lichotivé. Síce sa neprehlbuje zaostávanie za priemerom EÚ, ale aj tak úroveň EÚ nedobiehame. A to už je iná a vážnejšia téma. Ekonomika stratila svoj ťah na bránku, nech už ekonomickú úroveň zmeriame čímkoľvek. Ekonomika síce rastie, ale približne rovnakým tempom, ako rastú aj tie vyspelejšie. A tak sa odstup od nich udržiava,“ vyjadril sa na margo našej ekonomiky ekonóm Národohospodárskej fakulty na Ekonomickej univerzity v Bratislave Karol Morvay.