Nové čísla európskeho štatistického úradu Eurostat zaradili Slovensko na koniec rebríčka krajín únie. Horší sú od nás iba Bulhari. Štatistický úrad rebríček zostavil na základe hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu vyjadreného v parite kúpnej sily. Keďže ceny sú v každej krajine iné, tento ukazovateľ všetky rozdiely zjednocuje a ukazuje, ako sa vyvíja životná úroveň na Slovensku oproti iným štátom. Inak by krajiny, kde sú vyššie ceny, mali vyššie HDP a vyzerali by ako vyspelejšie.
Čítajte viac Ivan Mikloš: Nemyslel som si, že Putin bude taký hlúpy. Sankcie fungujú, Rusko vyrába autá ako zo 70-tych rokov
Z týchto dát vyplýva, že za posledné roky sa nám Česko rapídne vzdialilo. Ešte v roku 2015 sme boli na 79 percentách životnej úrovne krajín EÚ a Česi na 89 percentách. No posledné údaje za vlaňajšok hovoria, že Česi sa dostali na úroveň 91 percent a my sme klesli na 67 percent. Ba čo viac, v roku 2018 nás predbehli Maďari aj Poliaci a životnú úroveň majú tak vyššiu, pričom dlhé roky predtým platilo, že lepšie sa darilo Slovensku.
Na nové dáta Eurostatu zareagovali ekonómovia z Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý spadá pod ministerstvo financií. Upozornili, že v ich výpočtoch sú nedostatky. Ak sa odstránia, Slovensko má vyššiu životnú úroveň ako Poliaci, Maďari, Chorváti či Bulhari a neskončíme tak na predposlednom mieste v rámci EÚ.
Ekonómovia z IFP preto radia pozerať sa na tento prepočítaný ukazovateľ, z ktorého Slovensko nevychádza až tak zle.
No aj po odstránení metodických nedostatkov je tu stále kľúčová správa: Slovensko prestalo dobiehať v životnej úrovni vyspelé európske krajiny od roku 2020.
Grafy: Ako Slovensko dobieha životnú úroveň – druhý graf treba prekliknúť.
„V roku 2019 pristúpil Štatistický úrad k metodickej úprave, ktorá navýšila cenovú úroveň Slovenska voči EÚ na celom horizonte. Eurostat však podľa vlastných zásad implementoval metodickú zmenu len tri roky spätne, do roku 2016,“ vysvetľujú ekonómovia Branislav Žúdel a Daniel Dujava z IFP.
Preto vznikol dojem, že od roku 2015 začali Slováci výrazne chudobnieť. To však nie je pravda. Iba sme vyzerali na papieri bohatší ako v skutočnosti. „To znamená, že sme nikdy neboli takí bohatí, ako uvádzali údaje pred zmenou metodiky,“ dodávajú.
„Hlavný záver by teda mal byť, že medzi rokmi 2005 až 2019 sme v skutočnosti dobiehali pomalšie, než sme si vtedy mysleli. Asi sme neboli takým tatranským tigrom, ako sme sa hrdili,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Draho dovážame, lacnejšie vyvážame
Ďalším dôvodom, prečo Slovensko spomaľuje v dobiehaní vyspelých štátov, je štruktúra vývozov a dovozov. Dovážame drahé tovary ako napríklad komodity ako plyn či ropu. Naopak, vyvážame tovary a služby, ktoré sú cenovo lacnejšie. To všetko znamená, že naša životná úroveň sa znižuje. „Dobrým príkladom sú krajiny produkujúce ropu, ktoré benefitujú z rastu cien energií. Naproti tomu nárast cien dovozov znižuje životnú úroveň aj bez toho, aby poklesla reálna ekonomická aktivita,“ vysvetľujú ekonómovia dôvody zaostávania.
Čítajte viac Ani bratislavské platy nestíhajú slovenskému Volkswagenu. Pozrite si, ako sa tam zarába
„Jednoducho povedané, veci, čo vyvážame – napríklad autá – sú z roka na rok skôr lacnejšie, kým veci, čo dovážame – napríklad ropa – sú z roka na rok skôr drahšie. Takže aj keby sme vyrobili a doviezli rovnako veľa kusov či barelov, nebude to v ďalšom roku stačiť,“ tvrdí Šuster.
„Do budúcna nám ako odkaz zostáva stále to isté: produkovať a predávať aj do zahraničia viac tovarov a služieb s čoraz vyššou pridanou hodnotou, aby naše príjmy rástli rýchlejšie,“ hovorí ekonóm VÚB banky Michal Lehuta. Eurostat tiež nadhodnotil ceny bývania na Slovensku. Podľa týchto dát je bývanie u nás viac ako dvojnásobne drahšie ako v Poľsku, takmer dvojnásobne drahšie ako v Maďarsku a takmer o polovicu drahšie ako v Česku. Pritom väčšina obyvateľov býva vo vlastnom, a teda neplatí žiaden nájom, ak, tak hypotéku, vysvetľuje Lehuta.
Stratili sme ťah na bránku
Napriek tomu, že denníkom Pravda oslovení ekonómovia dávajú za pravdu analytikom z IFP, všetci sa zhodujú, že so slovenskou ekonomikou to nevyzerá dobre. „Z aktuálnych údajov Eurostatu o ekonomickej úrovni krajín možno nadobudnúť dojem, že sa zvýrazňuje zaostávanie našej ekonomiky za priemernou ekonomickou úrovňou EÚ. Vyznieva to ako totálne zlyhanie v plnení našich strategických cieľov. Situácia nie je dobrá, ale zrejme nie je až taká zlá, ako by sa z týchto údajov na prvý pohľad zdalo,“ hovorí o nových číslach Eurostatu ekonóm Karol Morvay z Katedry hospodárskej politiky na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Súhlasí s ekonómami z IFP, ktorí upozornili na príliš negatívne čísla. „Bez zachádzania do náročných detailov možno povedať, že údaje o HDP v parite sú za posledné roky poškodené a prinášajú príliš negatívny obraz,“ vysvetľuje Morvay.
Argument o problémovo vykázanej parite síce možno chápať, ale to neznamená, že s našou ekonomikou je inak všetko v poriadku. „Aj keď problémovú paritu dáme preč, stále tie výsledky Slovenska nie sú lichotivé. Síce sa neprehlbuje zaostávanie za priemerom EÚ, ale aj tak úroveň EÚ nedobiehame. A to už je iná a vážnejšia téma. Ekonomika stratila svoj ťah na bránku, nech už ekonomickú úroveň zmeriame čímkoľvek. Ekonomika síce rastie, ale približne rovnakým tempom ako rastú aj tie vyspelejšie. A tak sa odstup od nich udržiava,“ upozorňuje Morvay.
S Morvayom a analytikmi IFP sa zhoduje aj Šuster. Treba sa však sústrediť nie na metodiku a detaily v číselných výpočtoch, ale na hlavnú podstatu problému.
A to je kondícia a výkonnosť našej ekonomiky. „Druhý hlavný záver, ktorý vidieť z týchto dát – bez ohľadu na to, či by sme správne mali byť o pár percentuálnych bodov vyššie, alebo nie – je, že minimálne od roku 2016, ale asi už od roku 2009, sme prestali dobiehať vyspelé európske krajiny. Nemá príliš zmysel baviť sa, či pri inej metodike sme v porovnateľných cenách mohli byť o pár percentuálnych bodov vyššie alebo či máme byť pred alebo za Portugalskom, Maďarskom či Gréckom. Baviť by sme sa mali o tom, že posledných desať rokov rastie naša ekonomika prinajlepšom 2 až 3 percentá ročne, kým v predošlom desaťročí to bývalo 5 až 6 percent ročne,“ podčiarkuje hlavnú podstatu nášho problému Šuster.
Uzatvára, že treba spraviť niečo pre to, aby sme opäť rástli rýchlejšie. „Inak nám bude o ďalších desať rokov chýbať 20 percentuálnych bodov oproti krajinám, ktoré sú nám dnes podobné,“ dodáva.