Menu, ktoré položili na stôl, je bohaté. Pomôcť by mohli napríklad vyššie minimálne mzdy, zvyšovanie životného minima, v oblasti rodinnej politiky napríklad aj zavedie registrovaných partnerstiev či právo na bývanie zakotvené v ústave.
Tím ľudí, ktorý by sa dal označiť za sociálnodemokratický či ľavicový, pri svojich návrhoch odkláňa pozornosť od pravicového modelu sociálneho štátu, ktorý sa stará iba o tých najchudobnejších. Zdôrazňuje, že sociálnodemokratická vláda, ktorou sa zaštiťujú tak Fico, ako aj Peter Pellegrini, by mala byť, naopak, postavená na univerzálnom sociálnom modeli. „Univerzálny sociálny model je zameraný na humanizáciu človeka bez ohľadu na jeho príjmovú a majetkovú situáciu,“ tvrdia.
Čítajte viac Radičovej tím odborníkov pripravil zásadný návrh na zlepšenie dôchodkov a sociálneho systému. Pozrite sa, čo chcú zmeniť
Upozorňujú aj na to, že Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najnižším podielom výdavkov na sociálne veci v pomere k hrubému domácemu produktu.
Len nedávno pritom so svojimi návrhmi na modernizáciu nášho sociálneho systému prišla aj expremiérka a sociologička Iveta Radičová. Jej tím na rozdiel od ľavičiarov uprednostňuje adresnú pomoc, ktorá je zameraná na zlepšovanie sociálnej situácie pre najviac odkázaných ľudí. S týmto postupom sa stotožňuje aj odchádzajúci premiér Ľudovít Ódor, ktorý už dlhodobo hovorí o tom, že plošné riešenia si Slovensko nemôže dovoliť.
Odborníci na čele s Radičovou sa však so sociálnymi demokratmi zrejme zhodnú na tom, že sa sociálna situácia u nás nezlepšuje, naopak, zhoršuje sa. Ich návrh sa podobne ako v Schmögnerovej prípade sústreďuje napríklad na transformáciu oblasti životného minima či zmeny v oblasti rodinnej politiky. Najnovší dokument ľavičiarov s podtitulom Návrhy opatrení pre sociálnodemokratický vládny program na obdobie rokov 2023 – 2027, pritom stavia najmä na dialóg medzi odborármi, zamestnávateľmi a štátom. Tripartita má byť tým orgánom, ktorý zabezpečí sociálny zmier a potrebné zmeny.
Ako aj v kapitole verejné financie sú autori v riešeniach v sociálnej politike štátu struční, pričom ponúkajú základné návrhy, akým smerom by sa mala nová vláda vybrať. Denník Pravda vybral tie najdôležitejšie body zo štúdie.
1. Vyššia minimálka
Aktuálna výška minimálnej mzdy je na úrovni 700 eur. Odborárom sa počas leta v rámci rokovaní tripartity podarilo už druhý rok po sebe vyjednať o niečo vyššiu minimálku, ako sľubuje zákonný automat. Od januára tak budú najnižšie platy v hospodárstve vo výške 750 eur v hrubom.
Čítajte viac Príplatky za prácu cez víkendy a sviatky na budúci rok stúpnu. Dá sa na nich zarobiť o desiatky eur viac?
Iba na pripomenutie, konečná suma minimálnej mzdy, ktorú zarábajú tisícky pracovníkov, je závislá od stupňa náročnosti práce. Spomínané sumy tak zarobí iba človek, ktorý je v najnižšom stupni náročnosti práce. Naopak, človek, ktorý pracuje v šiestom, teda v najvyššom stupni, typicky ako napríklad výkonný riaditeľ nejakej štátnej spoločnosti, zarobí v tomto roku najmenej 1 280 eur respektíve 1 330 v roku 2024.
Aké konkrétne zmeny navrhujú v minimálnej mzde? Najnižšia mzda v hospodárstve by podľa nich mala byť na úrovni 60 percent priemernej mzdy. Výška priemernej mzdy na Slovensku je v tomto roku 1 419 eur, čo znamená, že ak by návrh sociálnych demokratov platil už teraz, najmenej zarábajúci Slováci by dostávali 851 eur v hrubom. Mali by tak o vyše 150 eur viac, ako majú teraz.
To, čo však v ich návrhoch, v porovnaní so súčasným stavom, zostáva, je šesť stupňov minimálnej mzdy „tak, aby najvyšší predstavoval dvojnásobok najnižšieho,“ píše sa v dokumente. Znamená to, že človek pracujúci v šiestom stupni náročnosti práce by tento rok zarábal minimálne 1 704 eur mesačne v hrubom. Na minimálnu mzdu sú okrem toho nadviazané napríklad aj príplatky za prácu v noci, cez sviatky a počas víkendových dní. Spolu so stúpajúcou sumou minimálnej mzdy by sa zároveň zvýšil aj tento typ príplatkov.
2. Zvyšovanie životného minima
Okrem výšky minimálnej mzdy by autori chceli meniť prístup aj k otázke životného minima, ktorého výška je v súčasnosti na úrovni 268,88 eura. Pripomínajú, že ide o spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorej hranicou nastáva stav jej hmotnej núdze. Suma životného minima sa upravuje k 1. júlu kalendárneho roka, a to na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.
„Doteraz nastavený valorizačný mechanizmus v dlhodobom horizonte spôsobil, že v rokoch 2014 až 2017 sa životné minimum nevalorizovalo vôbec, v roku 2018 len o 0,7 percenta, v období rokov 2019 – 2021 vzrástlo priemerne o 2,5 percenta každý rok a v roku 2022 len o 1,5 percenta," píšu vo svojej publikácii. Upozorňujú tiež na to, že v roku 2022, keď bola výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na úrovni 234,42 eura, táto suma dosahovala len 36,3 percenta minimálnej mzdy a iba 18 percent priemernej mzdy.
Čítajte viac Odborník na dôchodky Švejna: Som za to, aby štát znížil odvody a povedal ľuďom, že bude vyplácať nižšie dôchodky
Medzi opatreniami na zvýšenie tejto dávky, s ktorými prichádza publikácia, sa nachádza napríklad jednorazové zvýšenie aktuálnej výšky životného minima či nastavenie nového valorizačného mechanizmu. Po novom by sa mohlo životné minimum určovať na základe minimálneho spotrebného koša tovarov a služieb. Tieto ceny sú závislé od aktuálnej výšky inflácie.
Ďalšou možnosťou je prehodnotenie systému dávok a daňových súvislostí, ktoré sú nadviazané na životné minimum. „Zvýšenie životného minima by pomohlo znížiť daň z príjmu, čo by pomohlo najmä nízkopríjmovým zamestnancom. Od životného minima sa totiž okrem iného odvíja aj nezdaniteľná časť základu dane.“ Pripomínajú, že nezdaniteľná časť základu dane je vyjadrená ako 21-násobok životného minima.
3. Dostupné nájomné a sociálne bývanie
Jedným z najvýraznejších problémov, s ktorým Slováci dlhodobo zápasia, je nedostupné a drahé bývanie. Práve ceny za bývanie skresávajú z našich výplat najväčšiu sumu. „Najviac sa domácnosti zadlžujú hypotekárnymi úvermi na bývanie. Rast zadlženosti domácností znižuje kúpyschopný dopyt ako jeden z faktorov hospodárskeho rastu,“ tvrdia. Problémom tiež je, že od roku 1996 u nás dramaticky klesá podiel bytovej výstavby verejného sektora v prospech súkromného sektora.
To jednoducho znamená, že ponuka bytov zo strany štátu je v porovnaní s trhom slabá a vlastníctvo nehnuteľností sa kvôli tomu stáva pre mnohých ľudí len nedostupným snom. Aká je teda cesta von? Odborár Ján Košč, bývalý štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš či šéfka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová v tejto súvislosti navrhujú, aby Slovensko ratifikovalo článok 31 časť II. Európskej sociálnej charty Právo na bývanie a toto právo následne zaviedlo do Ústavy SR ako jedno z ústavných práv. To si v praxi predstavujú tak, že by sa v krátkom čase zabezpečili „opatrenia na presadenie práva na bývanie do praxe ako formy podpory regionálneho rozvoja, podpory slovenského vidieka a nástroja rodinnej politiky a politiky trhu práce. Výstavba štátnych, mestských a obecných bytov by mohla byť akcelerátorom rastu,“ konštatujú.
Štát by mal podľa nich rovnako začať s výstavbou štátnych, mestských aj obecných bytov, čo by mohlo pomôcť zvýšiť počet dostupných bytov. Kde na to však zobrať peniaze? Jednou z možností financovania masívnej výstavby podľa autorov dokumentu je využitie peňazí z dôchodkových úspor v druhom pilieri. Tie by sa neinvestovali do svetových dlhopisov a akcií, ale podporili by sa nimi investície do bytovej výstavby.
Čítajte viac Tisíckam ľudí sa zdvihnú od roka 2024 minimálne výplaty. Pozrite sa, v ktorom ste stupni a koľko dostanete
„Úspory uložené na „dôchodkových účtoch“ slovenských pracujúcich sú z veľkej väčšiny investované do dlhopisov zahraničných emitentov a akcií zahraničných korporácií. Strácame tým prípadné rozvojové stimuly,“ píšu ľavičiari a dodávajú, že peniaze uložené na dôchodkových správcovských spoločnostiach by okrem výstavby bytov mohli byť použité aj na opravu infraštruktúry.
4. Zlepšenie života rodinám
Autori štúdie, ktorá radí vznikajúcej Ficovej vláde, ako zlepšiť náš sociálny systém, pripomínajú, že podpora rodín bola významnou témou, ktorou sa zaštiťovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Upozorňujú však, že bývalí premiéri túto oblasť redukovali len na finančné transfery pre rodiny s deťmi. Podarilo sa im presadiť napríklad zvýšenie prídavkov na deti, zvýšenie daňového bonusu, ide o často spomínaných Matovičových 200 eur na deti či o rodičovský dôchodok. Odborníci ich opatrenia kritizujú s tým, že zaťažili štátny rozpočet.
Navrhujú preto, aby bolo posielanie peňazí rodinám podrobené analýze a rovnako, aby bol spustený výskum potrieb rodín na Slovensku s dôrazom na jednorodičovské či mnohodetné rodiny. Konečným cieľom týchto snáh by malo byť vypracovanie Stratégie rodinnej politiky na Slovensku.
Rodinám sa však dá pomôcť aj prostredníctvom legislatívnych úprav. Sociálni demokrati preto navrhujú napríklad zavedenie úplného zákazu telesných trestov detí. Ďalším návrhom je, aby štát prebral zodpovednosť v prípade neplatenia výživného zo strany jedného z rodičov. Dlžné finančné prostriedky by mal štát následne vymáhať od osoby, ktorá má vyživovaciu povinnosť.
Čítajte viac Schmögnerová a ľavičiari pripravili pre Fica nové dane. Viac zaplatia bohatí, Matovičov balíček sa prepracuje
Situáciu by rodinám podľa ľavičiarov mohlo pomôcť zlepšiť aj zavedenie registrovaných partnerstiev, s právami podobnými, aké majú zosobášené páry. „Po širokej odbornej verejnej diskusii potenciálne aj (zavedenie) práva na adopciu, a z neho vyplývajúcich nárokov,“ dodávajú.