Preto podľa neho nie je možné posudzovať dôchodkové systémy podľa miery náhrady. Slovenský systém poskytuje relatívne veľkú mieru náhrady, no podpora súkromných schém je relatívne slabá.
„Ja som zástanca toho, aby štát prostredníctvom prerozdeľovacích mechanizmov zabezpečoval základnú mieru náhrady a ten zvyšok zabezpečil podporou súkromného sporenia na dôchodok, či už je to druhý, prípadne tretí pilier,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda Ivan Švejna.
Čo chýba súčasnému systému, aby generoval solídne dôchodky?
Musíme si v prvom rade povedať, čo sú to solídne dôchodky.
Hovoríme o tom, že solídny dôchodok je taký, že životná úroveň človeka po príchode do dôchodku neklesne dramaticky.
Hovoríme teda o miere náhrady. Je to jedno z kritérií posudzovania, či je dôchodkový systém adekvátny a spravodlivý. Ide teda o to, aký vysoký je dôchodok v porovnaní s predchádzajúcimi príjmami. Sú systémy, ktoré majú nižšiu mieru náhrady, potom sú také, ktoré majú relatívne vyššiu. Na Slovensku je miera náhrady relatívne vyššia v porovnaní s inými krajinami sveta.
Ide o to, ako budeme mieru náhrady tvoriť. Ja som zástanca toho, aby štát prostredníctvom prerozdeľovacích mechanizmov zabezpečoval základnú mieru náhrady a ten zvyšok zabezpečil podporou súkromného sporenia na dôchodok, či už je to druhý, prípadne tretí pilier. Existuje aj pomyselný štvrtý pilier, ten si tiež zaslúži podporu. Štát má teda garantovať základný dôchodok a zároveň podporovať súkromné schémy sporenia na dôchodok. Je to najlepšie aj z pohľadu udržateľnosti.
Potrebuje systém z tohto pohľadu nejakú zmenu? Akú?
Žiadny systém nemôžeme považovať za ideálny, môžeme mať len nejaké kritériá, podľa ktorých sa rozhodujeme. Systém na Slovensku je solidárno-zásluhový, to sú dva protiklady. Štát sa má starať o tú solidaritu a zásluhovosť má nechať na súkromné schémy, teda koľko odvediete, toľko budete mať. Je to systém ako v banke. Musí teda existovať základný minimálny dôchodok.
Čítajte viac Expert na dôchodky: Penzistom musíme umožniť flexibilne pracovať, časovaná bomba sú živnostníci
Miera náhrady toho základu je podľa vás koľko?
Je ťažké to povedať, napríklad v Anglicku je to veľmi málo, desať až pätnásť percent. Poviete si, že systém dôchodkov vo Veľkej Británii je zlý? Takto jednoducho to nefunguje. Tam mieru náhrady dopĺňajú súkromné schémy, nemyslím si, že niekto si dovolí povedať, že britský systém je zlý. Platí, že nejaký základný dôchodok musí existovať, no zároveň platí, že napríklad riaditeľ firmy nemôže mať rovnaký dôchodok ako napríklad jeho asistenti. Do budúcnosti by sa podľa mňa mali znižovať odvody, to však znamená, že samotný štát nebude môcť vyplácať vysoké dôchodky. Na štáte je iba základná solidarita. Tí, ktorí dokážu zarobiť viac peňazí, by mali mať právo sami sa rozhodnúť, ako s nimi naložia.
Hovoríte teda o znižovaní odvodov?
Áno, ale keď sa hovorí o znižovaní odvodov, to je tiež problematické. Nižšie odvody budú znamenať nižší príjem pre štát a následne nižšie dôchodky, ktoré bude vyplácať. Nedá sa znižovať odvody a zvyšovať výdavky, to je nezmysel. Tých, ktorí majú priemerné a vyššie mzdy, podľa mňa netreba nútiť do vyšších odvodov, je fér im podľa mňa povedať, že odvody sa im znížia, no aj dôchodok v budúcnosti budú mať od štátu nižší. Zároveň štát musí týmto ľuďom umožniť efektívne si na druhý dôchodok sporiť.
Prvý pilier musí ale súčasných dôchodcov živiť, druhý pilier by mal mať zase vyššiu váhu vo vzťahu k budúcim dôchodcom. Ako riešiť tento rozpor?
Nemyslím si, že tu je konflikt. Súhlasím, že iná je situácia ľudí, ktorí sú blízko pred dôchodkom, a mladých pracujúcich. Druhý pilier je, bohužiaľ, výrazne menší ako prvý. Pri súčasnom systéme z druhého piliera na dôchodok plnohodnotne nenašetríte. Z druhého piliera si sporiteľ nenasporí v súčasnosti viac ako štvrtinu celkového dôchodku. Pôvodná myšlienka bola, že z druhého piliera by mala plynúť zhruba polovica, no, žiaľbohu, je to maximálne štvrtina. To hovorím o budúcich dôchodcoch.
O týždeň sú voľby. Čo sa dá za štyri roky urobiť v dôchodkoch a čo treba urobiť?
Štátny systém, teda príjmy a výdavky Sociálnej poisťovne, musí byť vybalansovaný. Hovoríme o troch veličinách, dôchodkový vek, výška odvodov a výška dôchodkov. Najľahšie sa dá pracovať s dôchodkovým vekom. Iné možnosti nie sú. Politici sľubujú rôzne veci, problém je, že dôchodcovia budú relatívne politicky silnejšia skupina voličov. Ja som zástanca zníženia odvodov s tým, že sa zároveň občan dozvie, že dôchodok od štátu bude nižší. Podľa mňa máme veľmi vysoké vymeriavacie základy.
Na dôchodkové poistenie ide 18 percent vymeriavacieho základu. Vy by ste to znižovali alebo by ste upravovali výpočet vymeriavacieho základu?
Ešte je tam aj sadzba 4,75 percenta do rezervného fondu solidarity. My máme v sociálnom systéme rôzne pomenovania a tvárime sa, že je to pravda. Hovoríme o 18 percentách, lenže je to 22,75 percenta a ešte sa aj dotujú fondy navzájom. V skutočnosti to teda je 25 až 26 percent, čo ide reálne na dôchodky. To je v porovnaní so svetom veľmi vysoký odvod. To nehovorím o vysokých vymeriavacích základoch. Maximum bolo pôvodne trojnásobok priemernej mzdy, potom päťnásobok a dokonca sa objavil nápad zrušiť ho úplne. To už by bola potom daň, nie odvod. Dane nemajú vymeriavacie základy.
V poriadku. Teda ešte raz jasne. Z vášho pohľadu treba znížiť odvody.
Znížiť odvody a následne zadefinovať rolu štátu pri zabezpečovaní príjmov budúcich dôchodcov.
Do celej situácie ešte vstupuje nepriaznivá demografia. Akú rolu hrá tento faktor?
Samozrejme, demografia hrá obrovskú rolu, najmä pokiaľ hovoríme o dôchodkoch z prvého piliera, menšiu rolu hrá pri dôchodkoch zo sporiacich schém. Prvý pilier bol postavený na princípe, ktorý sa čiastočne podobá na Ponziho schému. Počíta s tým, že za konkrétnym dôchodcom je veľká skupina pracujúcich, ktorá systém udrží v chode, lenže to tak nie je. To nie je problém len Slovenska, pôrodnosť na Slovensku je okolo 1,45 dieťaťa na ženu, čo je zhruba priemer EÚ. Táto zraniteľnosť je v genetickom kóde prvého piliera. Na začiatku to fungovalo, lebo bolo veľa pracujúcich a málo dôchodcov, preto to prirovnanie k Ponziho schéme. Politici hovoria o vyššej pôrodnosti, lenže to je nezmysel. Dá sa povedať, že čím vyššia je životná úroveň, tým neskôr sa uzatvárajú manželstvá. Prvé dieťa prichádza neskôr, na druhé už trebárs nie je čas.
Túto zraniteľnosť prvého piliera sa teda nepodarí odstrániť, nedá sa to. Aj keby štát poskytoval štedrú dotáciu pri narodení dieťaťa, podľa mňa by to nepomohlo. Preto sa tomu treba prispôsobiť a jediné správne odborné riešenie je zmena prístupu k tomu, že štát bude vyplácať iba základ a zvyšok nechá na súkromné schémy.
Čítajte viac Malo to pomôcť, ale ľudia nemajú peniaze navyše. Šeligov pokus s hypotékami nevychádza
Aké zmeny by ste uvítali v sporiacich schémach, teda v druhom a treťom pilieri?
Existujú už aj rôzne európske riešenia, napríklad európsky dôchodkový produkt, navyše každý občan si už dnes môže sporiť, nikto vás neobmedzuje, ak chcete investovať do nehnuteľností a dosiahnuť z toho nejaký príjem. V maximálnej možnej miere treba podporiť sporenie na dôchodok, optimálne daňovými výhodami. Človek by napríklad mal mať možnosť prostriedky, ktoré dlhodobým sporením ušetrí na dôchodok, si odpísať z daní. Nehovorím len o symbolických sumách, ako je to teraz, ale o primeraných sumách. Treba sa, samozrejme, dívať na to, čo dovolí štátny rozpočet.
Určitá zmena idúca týmto smerom v parlamente tento rok už bola, neprešlo to, z vášho pohľadu je to teda škoda.
Určite áno. Týmto by štát podporil samostatnosť ľudí, ktorí by sa až v takej veľkej miere nespoliehali na štát. Iróniou je, že tí ľudia, čo sa najviac spoliehajú na štát, sú napokon aj najviac nešťastní a sťažujú sa, že si zaslúžia vyšší dôchodok. To počujeme ustavične.
Môj osobný komentár by bol, že typický slovenský občan veľmi nechce počuť, že sa na štát spoľahnúť nemôže.
To je pravda. Práve preto politici ľuďom podsúvajú, že to za ľudí vyriešia, hoci vedia, že na to peniaze nie sú a vedia, v akom stave systém je. Keby som bol populistický politik, tak vám poviem všetko, čo by ste len chceli počuť. No ako ekonóm hovorím, že ide o to, aby systém nejakým spôsobom vydržal.
Čo to znamená?
Všetko so všetkým súvisí. Niektorí ekonómovia dnes hovoria, že musíme šetriť, no sociálny systém je priamo nadviazaný na ekonomiku aj na deficit rozpočtu. Reálna ekonomika dôchodkový systém dotuje. Zástancovia šetrenia nehovoria o sociálnom systéme, hovoria o verejných financiách, no to sa odzrkadlí aj na dôchodkovom systéme.
Asi sa ale zhodneme, že šetriť treba, nie?
Ja som ekonóm, ktorý sa v tomto prípade môže odvolať na príslovie, že každý sa má prikrývať takou perinou, na akú má. Teda, samozrejme, platí, že vysoké deficity spôsobujú, že štát si potom peniaze bude požičiavať drahšie. Každé rozhadzovanie verejných financií je problém. Rozhadzovanie sľubuje v zásade každý, no dôležité je povedať, odkiaľ na to budú peniaze. Štát nevytvára hodnoty, len ich prerozdeľuje. Keď niekto sľubuje, že dá viac, musí povedať odkiaľ. Ak to nepovie, ide to na úkor dlhu. Štát nie je perpetuum mobile a zákony fyziky platia aj v ekonomike. Teraz je ešte stále predvolebné obdobie, dovolený je každý sľub, no dôležité bude, čo sa dostane do programového vyhlásenia vlády.
Pre sporiace schémy by teda boli optimálne daňové úľavy.
Keď chcete do systému pritiahnuť ľudí a ich peniaze, tak štát toľko možností nemá, najlepšie sa to robí cez peniaze. Tam je dôležité aj to, že tie peniaze zostávajú súkromným majetkom. Existujú aj ďalšie možnosti, štát môže meniť rozsah nástrojov, do ktorých je možné investovať, štát tiež môže meniť reguláciu, no daňové úľavy sú efektívne a to by mohlo byť zásadné.