Známa expremiérka a sociologička predstavila so svojím tímom expertov novú štúdiu s názvom Sociálne spravodlivá krajina. Autori chcú zmeniť systém zvyšovania dôchodkov, životného minima, sociálneho systému a rodinnej politiky.
„Sociálna situácia sa nezlepšuje, naopak, zhoršuje sa,“ podotkla pri predstavení návrhu nových opatrení Radičová.
Premiér Ódor pri príležitosti prezentácie výsledkov odborného tímu kritizoval činnosť predchádzajúcich vlád. Tie sa podľa neho v priebehu posledných desiatich rokov spoliehali najmä na plošné balíčky pomoci. Tvrdí, že aj z tohto dôvodu je deficit krajiny horší, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Čítajte viac Odborník na dôchodky Švejna: Som za to, aby štát znížil odvody a povedal ľuďom, že bude vyplácať nižšie dôchodky
„Doposiaľ sme dávali namiesto adresnosti dôraz na plošnosť,“ povedal premiér. Zároveň pripomenul, že aj zameranie sa na adresnosť by mohlo byť problematické, pretože „doteraz nemáme dáta o tom, kto je chudobný a komu treba pomôcť.“
Pri návrhoch na zmeny musíme primárne vychádzať zo štruktúry príjmov našich domácností, upozornila Radičová. Tie v súčasnosti vyzerajú tak, že až 59 percent z príjmov pochádza zo zamestnania a ďalších 25 percent predstavujú dôchodky. Až dve tretiny príjmov domácností tak tvoria aktívne príjmy, zvyšnú štvrtinu zabezpečujú starobné a iné dôchodky.
„Táto časť sociálnych príjmov je významná,“ hovorí expremiérka. V roku 2023 pritom z celkových výdavkov na sociálny systém vo výške 16,3 miliardy eur išlo až 55 percent na pomoc v starobe a po 17 percent na pomoc rodinám s deťmi a pomoc v chorobe a pri invalidite.
Na sociálny systém teda štát dáva nezanedbateľnú časť zo svojho rozpočtu, čo sa však podľa Radičovej v praxi neodzrkadľuje na tom, ako sa najviac potrebným skupinám v štáte darí. Čeliť krízovým situáciám je preto nutné aj prostredníctvom zavedenia „automatických fiškálnych stabilizátorov“, zdôraznila Radičová. Tie v praxi zjednodušene znamenajú, že pravidlá systému sa automaticky zmenia bez toho, aby poslanci či vláda museli meniť zákony.
„Čo sa týka používania automatických stabilizátorov, v rámci eurozóny sme v tejto oblasti poslední a v rámci Európskej únie tretí od konca,“ hovorí sociologička. Slovensko preto míňa viac peňazí, no nie veľmi adresne. Výhoda používania automatických stabilizátorov pritom spočíva práve v tom, že sú adresné a reagujú na aktuálnu krízovú situáciu.
Čítajte viac Ako mať čo najvyšší dôchodok. Čo by mala nová vláda urobiť a čo radia odborníci?
Takzvané automatické stabilizátory slúžia na potláčanie vplyvov kríz bez toho, aby do procesu musela zasahovať vláda. Stabilizátory sa tak spúšťajú automaticky, a to aj bez opatrení z pier ministrov. „Sú dopredu legislatívne zadefinované a začnú automaticky fungovať, keď sa naplní kritérium krízovej situácie,“ zdôraznila expremiérka.
Denník Pravda sa pozrel na kľúčové návrhy tímu, ktorého súčasťou bol napríklad bývalý minister práce Jozef Mihál či člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
1. Úplne nové životné minimum
Materiál, ktorý sa zameriava na zvládanie sociálnych rizík, upozorňuje na problém s výškou životného minima, na ktorú je nadviazaných takmer 60 ďalších dávok a príspevkov. Ide napríklad o dávky v hmotnej núdzi či o rodičovský príspevok. Životné minimum, ktorého výška je od 1. júla. 2023 nastavená takmer na 270 eur, je pritom u nás vnímané ako hranica absolútnej chudoby. Jeho výška napriek tomu stúpa len veľmi mierne. Za posledných 14 rokov sa zvýšila len o niečo vyše 80 eur, pričom priemerná mzda stúpla niekoľkonásobne.
Odborný tím na čele s Radičovou preto konštatuje, že „na odstránenie dlhotrvajúceho úpadku postavenia životného minima v našom sociálnom systéme je potrebné jeho úplne nové nastavenie“. Po novom by hranica absolútnej chudoby mala byť nahradená dvomi novými hodnotami.
Zo životného minima by sa malo stať existenčné minimum, ktoré bude vnímané ako najnižšia hranica príjmu na zabezpečenie základných potrieb. Nová metodika by mala určovať konkrétne tovary a služby, ktoré sa pokladajú za nevyhnutné na základné prežitie. V praxi by bol vytvorený minimalistický kôš životných nákladov, ktorý by bol prehodnocovaný každý päť rokov s každoročnou valorizáciou o infláciu.
„Systém pomoci v hmotnej núdzi by mal pozostávať z troch dávok: z príspevku na živobytie (príspevok v hmotnej núdzi), aktivačného príspevku a príspevku na bývanie,“ spresňuje dokument.
Odborníci plánujú aj ďalšiu zmenu. Materiál navrhuje, že sociálne životné minimum by sa malo stať cielenou hranicou príjmu, ktorú sa bude štát snažiť zabezpečiť pre každého jednotlivca či domácnosť. Sociálne životné minimum by malo byť určované podobne ako hranica rizika chudoby, teda „ako percento mediánového príjmu domácností. Riziko chudoby je na úrovni 60 percent mediánu“.
Rodiny pod touto hranicou, ktoré sú zároveň nad hranicou existenčného minima, by mali nárok na motivačnú podporu, ktorá má zvýšiť ich príjmy.
Čítajte viac Dvojnásobná valorizácia aj rodičovský bonus. Na dôchodky išlo rekordne veľa peňazí
2. Sociálne poistenie a dôchodkový systém
Medzi problémami v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového systému patrí napríklad nedostatočná zhoda na miere solidarity a zásluhovosti systému. Zrejme najväčším problémom je pritom dlhodobá udržateľnosť penzií. Inými slovami, pribúda ľudí, ktorí poberajú penzie, a ubúda tých, ktorí pracujú. Tím odborníkov preto navrhuje vykonať zásadnú zmenu, ktorá celý náš súčasný systém prenastaví.
Nový systém by mal pozostávať z troch častí. Prvá časť bude plne solidárna, druhá bude predstavovať priebežne financovaný poistný systém a tretia fondovo orientovaný systém starobného sporenia. „Vo všetkých častiach dôchodkového systému je potrebné zachovať nadviazanie štandardného dôchodkového veku na očakávanú dĺžku dožitia,“ upozorňuje materiál.
Čo sa týka prvej dôchodkovej časti, tá má do určitej miery predstavovať obdobu súčasného minimálneho dôchodku. Radičová pre Pravdu približuje, že rozdiel medzi súčasným systémom a novým návrhom je zásadný. „Súčasný prvý pilier je priebežný poistný a zásluhový. Navrhujeme vytvoriť prvý podsystém ako plne solidárny a financovaný z verejného rozpočtu,“ hovorí odborníčka. Základná výška dôchodkov bude zároveň pre všetkých rovnaká a pôjde o minimálny dôchodok.
Druhý podsystém už bude mať formu priebežného zásluhového poistného systému. To znamená, že konečná výška dôchodku bude závislá od výšky odvodov, ktoré sporiteľ do tejto dôchodkovej časti odvádza. Ten, kto zarobí viac, odvedie viac, a na dôchodku aj dostane viac. To je princíp zásluhovosti.
Ďalšou otázkou potom je, kam by v novom systéme sporitelia odvádzali svoje peniaze. Podľa jedného z autorov dokumentu, ekonóma Martina Šustera, by inštitúcie, ktoré prostriedky v jednotlivých častiach systému spravujú, mohli byť rôzne.
Jeden zo scenárov hovorí, že dnešná Sociálna poisťovňa by mohla vyberať všetky odvody a zároveň by mohla aj vyplácať tak základný dôchodok, ako aj priebežný zásluhový dôchodok. Poisťovňa by tiež mohla aj investovať do základných indexových fondov. Dnešné dôchodkové správcovské spoločnosti by mohli spravovať prostriedky tých sporiteľov, ktorí si ich aktívne zvolia.
Aktuálny druhý pilier je tak iný ako druhý podsystém v návrhu odborníkov. Druhý pilier totiž teraz v praxi funguje ako starobné dôchodkové sporenie v podobe kapitalizačného fondu. Znamená to, že konečná výška dôchodku teraz závisí od výšky príspevkov a tiež od ich zhodnotenia.
Tretí pilier v súčasnom dôchodkovom systéme je dobrovoľný a ukladané finančné prostriedky spravuje doplnková dôchodková spoločnosť. Tretí subsystém v návrhu moderného sociálneho systému je ekvivalentom súčasného druhého a tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia. Je postavený na fondoch a príspevky účastníkov sú investované na kapitálových trhoch, pričom budúce benefity pre dôchodcov budú závislé od výnosov trhov.
Návrh okrem toho počíta aj so zmenami pri valorizácii dôchodkov. Tie sú v súčasnosti valorizované k 1. januáru podľa výšky medziročnej inflácie. Podľa dokumentu, ktorý vytvoril Radičovej tím, je však bežná valorizácia dôchodkov mimoriadne oneskorená a reakcia na stúpanie cien môže trvať až 20 mesiacov.
Odborníci preto navrhujú zmeny aj v tejto oblasti. Valorizáciu dôchodkov navrhujú odvíjať „nie od priemernej dôchodcovskej inflácie za určité obdobie, ale od najaktuálnejšej informácie o dôchodcovskej inflácii a rastu priemernej mzdy“. V praxi to znamená, že pri aktuálnej valorizácii k 1. januáru by sa dôchodky mohli zvyšovať na základe informácií o dôchodcovskej inflácii a raste priemernej mzdy k septembru predošlého roka. To by znamenalo, že premietnutie cenového šoku z inflácie by sa skrátilo na 4 až 16 mesiacov.
3. Rodinná politika
Zmenami má podľa návrhu materiálu prejsť aj oblasť rodinnej politiky, ktorá bola na Slovensku vždy viazaná buď na konkrétne životné situácie, alebo na konkrétnu etapu života. Navyše mala univerzalistický charakter a nebola viazaná na výšku príjmu. Systém rodinnej politiky je pritom stále založený hlavne na priamych finančných dávkach.
Čítajte viac Na dôchodky chýbalo vyše 1,5 miliardy eur. Sociálna poisťovňa presunula peniaze z iných fondov
Z hľadiska počtu poberateľov, ako aj celkovej výšky finančných transferov je pritom najrozsiahlejšou dávkou prídavok na dieťa. Balíček Igora Matoviča zvýšil od 1. januára tohto roka prídavok na každé nezaopatrené dieťa mesačne na 60 eur. Druhou najväčšou štátnou sociálnou dávkou je rodičovský príspevok, pričom jeho najväčším problémom je podľa kolektívu autorov štúdie jeho výška. Ten od 1. augusta tohto roka vyrástol na sumu 345,2 eura a v prípade, ak sa oprávnenej osobe poskytovalo materské, suma príspevku sa zvýši na 473,3 eura.
Materiál v tejto súvislosti upozorňuje na to, že prostredníctvom dávok nie je možné riešiť naliehavé socioekonomické výzvy, ktoré sa týkajú detí. Medzi ne patrí napríklad detská chudoba. Odborníci označujú za problematický aj daňový bonus, prostredníctvom ktorého sľuboval Matovič rodičom až 200 eur na dieťa. Podľa dokumentu dostanú na základe daňového bonusu niektoré rodiny menej, pričom nízkopríjmovým rodinám nepomáha rovnako ako tým solventnejším.
Čo sa však má podľa dokumentu zmeniť v praxi? Radičovej tím navrhuje zastavenie trendu zvyšovania priamych dávok tak, ako to bolo doteraz. Čo sa týka daňového bonusu, v tomto prípade navrhuje daňový bonus vo výške 140 eur na dieťa pre všetkých, ktorí majú aktívny príjem postačujúci aspoň na podanie daňového priznania.
Výraznú zmenu by mohla priniesť napríklad aj flexibilná možnosť čerpania rodičovskej dovolenky. Tá by po novom mohla trvať dva alebo tri roky. Pri skrátenej dobe by bola dávka zvýšená. Dokument tiež navrhuje predĺženie alebo zvýšenie príspevku na starostlivosť pre deti od dvoch do piatich rokov v prípade, ak nezískajú miesto v škôlke.
4. Sociálne služby
Autori štúdie pod taktovkou Radičovej upozorňujú na to, že Slovensko nemá dlhodobú víziu toho, kam majú sociálne služby smerovať. Okrem toho je podľa nich problémom aj to, že zákon síce garantuje právo odkázaného občana na sociálnu službu, ale prax je iná.
„Nedostupnosť sa však týka aj iných druhov sociálnych služieb. Napríklad služieb pre ľudí bez domova, pre ľudí v marginalizovaných komunitách, pre rodiny s dieťaťom so zdravotným postihnutím v rámci ponuky Centier včasnej intervencie,“ prízvukuje materiál.
Aké však majú byť formy nápravy? Hneď prvým návrhom je „vytvorenie legislatívnych a finančných podmienok na previazanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, respektíve dlhodobej starostlivosti“. Jej súčasťou by mali byť zariadenia dlhodobej starostlivosti či zakotvenie novej štátnej dávky na starostlivosť alebo odkázanosť.
„Dávka by sa poskytovala a vyplácala priamo občanom, ktorí sú odkázaní na dlhodobú starostlivosť, alebo v kombinácii s poukazmi, a to bez ohľadu na to, kto im starostlivosť poskytuje,“ ozrejmil dokument.
Čítajte viac Pracujúcich bude menej, na dôchodky nebude mať kto platiť odvody. Odborník radí, ako si najlepšie našetriť
Odborníci rovnako požadujú sfunkčnenie posudkového systému aj na účely sociálnych služieb či zrovnoprávnenie ich poskytovateľov. Medzi návrhy patrí okrem iného napokon aj vyrovnávacia platba, ktorá by mala vytvoriť podmienky na poskytovanie sociálnych služieb aj pre ľudí s nízkymi príjmami.
„Ako sme uviedli vyššie, už v súčasnosti sú príjmové pomery niektorých odkázaných občanov, hlavne seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím, také nízke, že nie sú schopní platiť úhradu stanovenú poskytovateľom, a to ani u verejných poskytovateľov a už vôbec nie u neverejných poskytovateľov,“ pripomína kolektív autorov návrhov na zmeny v našom sociálnom systéme.