Systém potrebuje takú zmenu, aby si viac ľudí sporilo na vlastnú starobu. Ľudia, ktorí sa však blížia ku koncu pracovného života, nemajú čas začať si sporiť na dôchodok. Týmto občanom môže k lepšej životnej úrovni pomôcť flexibilný trh práce. Ak budú môcť pracovať na čiastočné úväzky jednoduchšie, vlastnou aktivitou si pomôžu k vyššej životnej úrovni na dôchodku.
Denník Pravda prináša pred voľbami sériu článkov, ktoré poukazujú na najväčšie problémy slovenskej ekonomiky. Ich súčasťou je anketa politických strán, ktoré prichádzajú s vlastnými riešeniami. V aktuálnej časti nášho seriálu sa pozrieme na problém s výškou dôchodkov a na riešenia, ktoré by pomohli sumy penzií dvihnúť.
Pre lepšiu predstavu, prvý pilier zjednodušene funguje tak, že pracujúci doň posielajú peniaze, ktoré putujú na účet penzistom. Druhý pilier funguje tak, že si sporitelia posielajú časť odvodov dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ktoré tieto peniaze zhodnocujú. Tretí pilier funguje podobne ako druhý, je ale dobrovoľný a oplatí sa najmä tým, ktorým prispeje zamestnávateľ.
Odborníci, s ktorými sa denník Pravda rozprával, tvrdia, že prvý pilier na dobrý dôchodok nestačí aj napriek tomu, že minulá vláda spravila dobré reformy. Cieľom k vyššej sume v penzii je zlepšenie podmienok sporenia v druhom a treťom pilieri.
Flexibilná práca v penzii pomôže mať viac peňazí
V súčasnosti pribúda čoraz viac ľudí, ktorí prestávajú pracovať a začínajú poberať dôchodok. Preto je kľúčové, že strop na dôchodkový vek sa zrušil a nadviazal sa na strednú dĺžku života. Čím dlhšie teda budeme žiť, tým neskôr pôjdeme do dôchodku. Tak sa zabezpečí, aby bolo viac pracujúcich, ktorí budú posielať peniaze penzistom.
„Veľa ľudí si neuvedomuje, že čím skôr idú do dôchodku, tým menší dôchodok majú. Zároveň si neuvedomujú, že ľudia, ktorí idú do predčasného dôchodku, dostávajú od systému veľké pokuty, tiež počas poberania predčasného dôchodku nemôžu pracovať. Zároveň vieme, že až štyridsať percent starobných dôchodcov pracuje. Títo ľudia si privyrábajú, lebo chcú mať vyššiu životnú úroveň. Na to reagoval Plán obnovy a odolnosti tým, že sa nadviazala výška dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia. Tento krok bude zvyšovať dôchodky,“ hovorí expert na dôchodky z Univerzity Mateja Bela a plánu obnovy Ján Šebo.
Zároveň vyzýva na to, aby si mohli ľudia smerujúci k dôchodku ľahšie nájsť flexibilné pracovné miesto. „Musíme si uvedomiť, že práve ľudia odchádzajúci do dôchodku majú obrovské skúsenosti, obrovské zručnosti a práve preto sú aj vysoko cenení, lebo dokážu odovzdávať skúsenosti mladším. Mali by sme vytvoriť taký flexibilný systém, aby si tento človek mohol povedať, že bude pracovať od desiatej do druhej a už potom v zamestnaní nebude,“ objasňuje.
Miera náhrady nerozhoduje
Dôchodky sú na Slovensku nízke aj napriek tomu, že penzia na Slovensku nahrádza relatívne veľkú časť príjmu. Penzisti podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj získajú na dôchodku zhruba dve tretiny príjmu. Pri nízkopríjmových skupinách je to ešte viac. Platí to v prípade kombinovaného dôchodku, ktorý tvoria penzie z prvého piliera a z ostatných sporiacich pilierov. „Sú systémy, ktoré majú nižšiu mieru náhrady, potom sú také, ktoré majú relatívne vyššiu. Na Slovensku je miera náhrady relatívne vyššia v porovnaní s inými krajinami sveta. Ide o to, ako budeme mieru náhrady tvoriť. Ja som zástanca toho, aby štát prostredníctvom prerozdeľovacích mechanizmov zabezpečoval základnú mieru náhrady a ten zvyšok zabezpečil podporou súkromného sporenia na dôchodok, či už je to druhý, prípadne tretí pilier,“ vysvetľuje Ivan Švejna, predseda Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností.
Výška náhrady je jeden z kľúčových parametrov dôchodkových systémov. Neznamená to však, že systémy, ktoré majú nízku mieru náhrady vo forme štátneho dôchodku, sú od základu nefunkčné. „Napríklad v Anglicku je to veľmi málo, desať až pätnásť percent. Poviete si, že systém dôchodkov vo Veľkej Británii je zlý? Takto jednoducho to nefunguje. Tam mieru náhrady dopĺňajú súkromné schémy, nemyslím si, že niekto si dovolí povedať, že britský systém je zlý. Platí, že nejaký základný dôchodok musí existovať, no zároveň platí, že napríklad riaditeľ firmy nemôže mať rovnaký dôchodok ako napríklad jeho asistenti,“ hovorí bývalý tajomník ministerstva práce za Most-Híd.
Sporenie treba výrazne podporiť
Štát by podľa Švejnu mal zabezpečovať len základný dôchodok a výrazne by mal podporovať sporenie. Na podporu rôznych sporiacich schém vyzýva aj Šebo. Platí to najmä pre ľudí, ktorí sú vo veku päťdesiat rokov a menej. „Pokiaľ ide o tých mladších, je nereálne si myslieť, že nastavíme prvý pilier tak, aby generoval vysoké miery náhrady príjmu dôchodkom. To by vyžadovalo obrovskú výšku odvodov alebo zapracovanie dodatočných príjmov do sociálneho systému, a to v zásade je ekonomicky neuskutočniteľné. Pre mladších ostáva ako možnosť rozumné nastavenie druhého piliera. Rozumné nastavenie dokáže generovať vyšší kombinovaný dôchodok. Tam môže výrazne zasiahnuť štát tým, že dramaticky masívne podporí súkromné doplnkové sporenie na dôchodok,“ hovorí Šebo.
Práve pre podporu súkromného sporenia na dôchodok podľa neho nerobí štát dosť. Stačí sa pozrieť za hranice. Česko v porovnaní so Slovenskom podľa Šeba výrazne viac podporuje napríklad tretí pilier. Pripomína, že ľudia, čo si sporia na dôchodok, si z daní môžu odpísať až 48-tisíc českých korún, teda zhruba dvetisíc eur ročne, nie 180 eur ako je to na Slovensku. Z toho si neplatí dane a ani odvody. Zamestnávateľ môže prispieť ďalšími päťdesiattisíc korunami, a tiež z toho neplatí ani dane a ani odvody.
„Aby sme k tomu ale pristúpili, najprv potrebujeme kvalitný systém informovania. Teda tú takzvanú Oranžovú obálku, pomocou ktorej bude konkrétny človek presne vedieť, aký dôchodok môže očakávať. Potom keď tú informáciu bude človek mať, štát mu ukáže, ako môže svoj dôchodok ešte zvýšiť, čo sú tie možnosti a ako ich štát podporuje,“ hovorí Šebo.
Sporenie na dôchodok už určitú podporu dostalo. Súčasťou druhého piliera sa stala predvolená investičná stratégia aj automatický vstup. To spôsobí, že ak sporiteľ neurobí aktívne kroky proti tomu, dostane sa do indexových negarantovaných fondov, ktoré aktuálne dosahujú dvojciferné zhodnotenie od začiatku roku. Súčasťou reformy je aj zníženie poplatkov pre správcovské spoločnosti. Štát si sľubuje od týchto krokov zatraktívnenie dôchodkového sporenia, no experti sa zhodujú v tom, že potrebné je omnoho väčšie úsilie.
Kľúčový je stále prvý pilier
Vzťah medzi priebežným pilierom a sporiacimi piliermi je v súčasnosti nerovnomerný. Švejna upozorňuje, že z druhého piliera si sporiteľ nezabezpečí viac ako štvrtinu celkového dôchodku. Pôvodne bol pritom systém druhého piliera nastavený tak, aby generoval polovicu celkového dôchodku.
„Cieľovým stavom by malo byť, aby sa oba piliere dopĺňali a aby to vôbec bolo možné, mali by byť oba povinné pre všetkých, pričom prvý pilier by mal byť čisto solidárny a druhý čisto zásluhový,“ hovorí Miroslav Kotov, predseda predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností a zároveň predseda predstavenstva spoločnosti Allianz.
Vláda, ktorá vznikne po voľbách, má podľa neho pred sebou viacero úloh. „Nastaviť mechanizmus ako vyvažovať príjmy a výdavky prvého piliera, prvý pilier smerovať k väčšej solidárnosti, v druhom pilieri doriešiť výplatnú fázu vo vzťahu k predvolenej investičnej stratégii a systému garancií,“ dodáva Kotov.
Rezervy sú aj v treťom pilieri. „Nová vláda by mala komplexne podporiť aktivitu tretieho piliera. Dobrovoľné sporenie na dôchodok je jednoznačne potrebné pre budúcnosť slovenského dôchodkového systému. Musíme sa pozrieť na to, ako prilákať ľudí do tohto systému a motivovať ich na sporenie v ňom výrazne viac ako v súčasnosti. Ide nielen o finančnú podporu, ktorá je jedna z najnižších pri obdobných systémoch v EÚ, ale aj o zvýšenie informovanosti o takejto potrebe voči obyvateľstvu,“ hodnotí situáciu Martin Višňovský, člen predstavenstva spoločnosti NN.