Hercegov život bol plný dramatických zvratov. Je príbehom roľníka, ktorý sa musel vysporiadať s dobou, čo sa s ľuďmi nemaznala. Narodil sa do zámožnej roľníckej rodiny v Pečeňadoch 3. januára 1931. V detstve osirel, mama sa druhý raz vydala a sotva jej syn trochu zmocnel, drel do úmoru na 20-hektárovom gazdovstve. Otčim, ktorý oslepol, ho nemiloval, vykúpením pre mládenca bola Vyššia Roľnícka škola v Trnave.
Dnešní stredoškoláci si nevedia predstaviť školský program rovesníkov z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Než zasadli ráno do školských lavíc, museli za svitania vyhádzať hnoj spod kráv, nakŕmiť ich a podojiť. Boli to chlapci, ktorí sa nebáli roboty. Keď Herceg zmaturoval, práve sa rozbehla kolektivizácia. Absolvoval s vyznamenaním, ale na čele mal vypálené znamenia kulackého syna.
Čítajte viac Čo sa stane, ak sa stretne 11 ministrov v jednej miestnosti? Možno sa povie aj pravda
Z drobnohľadu kádrovákov sa vyšmykol, keď si našiel miesto rastlinolekára v Ilave, kde ho nik nepoznal. Lenže mládenec sa vášnivo zamiloval do dievčiny z Hlohovca, oženil sa s ňou a vzápätí prišlo naň udanie, že Herceg, potomok kulakov, si nezaslúži prácu v službách štátu a šupli ho na prevýchovu do vítkovických železiarní.
Ocitol sa tam v spoločnosti nedoštudovaných kňazov, vážených notárov, aj bývalých eštébakov, ktorí sami nechápali, čím sklamali režim. Po pol roku Herceg urobil prvý odpich, získal si úctu a obdiv tavičov a tiež posudok, ktorý mu umožnil prihlásiť sa na Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre – skončil ju s červeným diplomom.
Herzog, Herczeg, Herceg – čiže vodca
Keď v roku 1968 prišiel inžinier Jaroslav Herceg na osemsto hektárové družstvo do Bojničiek, bol to už ľudsky aj profesionálne zrelý človek schopný rozhýbať ospalé družstvo, ktoré ležalo za humnami Hlohovca. Dubčekov '68 rok priniesol všestranný odmäk nielen v politike, ale aj v ekonomike. Družstvá sa vrhli na rôzne formy pridružených výrob a jednou z nich boli salaše, koliby, vinárne, dnešní predchodcovia podnikania v gastroslužbách a agroturistike.
Mužom, ktorý prvý využil ekonomický potenciál pridružených výrob, bol v šesťdesiatych rokoch Jozef Herczeg, menovec Jarolíma Hercega. Neboli pokrvní príbuzní, oddeľovala ich jedna hláska v priezvisku, no spájala vrodená podnikavosť a prirodzené vodcovstvo, ktoré mali v krvi zrejme po nemeckých predkoch (Herzog – vojvoda). Herczeg bol predsedom družstva v Malatinách na Liptove, kde založil legendárny salaš Dechtáre. Funguje na brehu Liptovskej Mary až dodnes.
Prezident Antonín Novotný uvidel v Herczegovi nepriateľa socializmu a dal ho zavrieť. Čože mu to vlastne vadilo? Malatinské družstevníčky vyrábali cez zimu krojované bábiky, muži vyrezávali píšťalky a družstvo si privyrábalo aj varením bryndzových halušiek, pirohov a všakových iných dobrôt na salaši – motoreste Dechtáre.
Čítajte viac Štát sľuboval potravinárom od augusta zníženie odvodov. Pomoci sa zatiaľ nedočkali, musí ju schváliť Brusel
Liptovský Herczeg bol baťovec, ktorý skôr ako František Čuba preniesol Baťove podnikateľské myšlienky do poľnohospodárskeho družstva. Jarolím Herceg z Považia bol čistokrvný sedliak, ale obdarený nemenším podnikateľským talentom ako jeho liptovský náprotivok. Obaja málo výnosné podnikanie na chudobnej pôde premenili na prosperujúce, keď sa vrhli na rozvoj gastroslužieb. Herceg v Bojničkách stavil na víno a šošovicu.
Otvárajte kasíno, dostal som chuť na víno
V roku 2011 Pravda vo svojej labužníckej prílohe Varecha zverejnila recept na šošovicovú kašu s plátkami bravčového mäsa. Jeho autorkou bola čitateľka, ktorá sa trochu záhadne podpísala ako Sovka 62. Na kaši si pravidelne pochutnávala s priateľmi v prednovembrovom čase, keď sa pred reštauráciou Kasíno, ktorá patrila JRD Bojničky, hrčil zástup nedočkavých návštevníkov túžiacich sa dostať dnu. V ústach sa im zbiehali slinky na šošovicovú a cícerovú kašu, miestne ľudové jedlo, z ktorého Herceg urobil hit gurmánov.
Sovkin recept reinkarnoval spomienky na kašu a vyvolal nevídanú vlnu ohlasov. "Šošovička z Bojničiek! Ešte i teraz po rokoch sa v duchu zalizujem. Recept som nepoznal, ale šošovičku z Bojničiek áno. Verte mi alebo nie, srdce sa mi rozbúchalo, keď som recept zazrel. Vrelo odporúčam všetkým Varecháčom. S pôžitkom budete kašu papať,“ reagoval jeden z čitateľov.
Ďalšia čitateľka napísala: "Bojničky boli aj mojou srdcovkou. Voľakedy, keď sme chceli niečo osláviť, zavítali sme do Kasína, reštaurácie, ktorá už asi neexistuje. Akonáhle som zbadala kašu z Bojničiek, hneď som sa na ňu vrhla. Je to spomienka na moju mladosť, uplynulo možno 25 rokov, čo sme na toto jedlo chodievali až z Nitry.“
Čo vlastne urobil Herceg? Do očí mu po príchode do Bojničiek udreli dve veci. Hneď oproti sídlu družstva boli vinohrady. Vo vinici pestovali voňavú leánku, rezký Rizling rýnsky aj vlašský, Rulandské sivé s chuťou zrelej hrušky, mandľové Veltlínske zelené. Na každom záhumienku kvitla družstevníkom šošovica. Každý si jej dopestoval nadostač na celý rok. Šošovicová polievka a husté prívarky boli základom stravy Bojničanov od nepamäti.
Čítajte viac Šéf olejninárov Rebro: Milión ton slovenského obilia vyvezieme za hranice, Rusom vyhovuje slabý rubeľ, exportéri zrna si prídu na svoje
Pri obhliadke hospodárskeho dvora družstva narazil Herceg na prázdnu silážnu jamu. Ležala blízko hlavnej cesty a vtedy mu skrsol nápad. Tu by mohlo stáť družstevná pivnica s lisovňou hrozna a nad nimi reštaurácia, kde by sa podávalo jedlo a víno typické pre Bojničky.
Nestrácal čas a presvedčil predstavenstvo družstva, že budúcnosť v ich chotári patrí šošovici, vínu a pečenej bravčovinke. Mal dar reči, keď ho družstevníci počúvali, predstavovali si, ako sa hostia zalizujú od šošovicovej kaše so zabíjačkovými dobrotami v ich družstevnej reštaurácii. Manažér musí vedieť nadchnúť ľudí, a to Herceg vedel. Jedného dňa vyhlásil na družstve súťaž o najlepšiu šošovicovú kašu. Vyhrala ju kaša uvarená podľa receptu družstevníčky Márie Dolnákovej.
Od slovanistov po Fidela
Herceg sa stal priekopníkom pestovania šošovice na Slovensku. Dnes ju Slovensko dováža z Kanady alebo chudobnej Afriky. V Bojničkách začali pestovať šošovicu na 15 hektároch, kosili ju sprvu ručne, na riadky ju zhŕňalo sto družstevníčkok, neskôr nastúpili kombajny a šošovicu zberali z neuveriteľne veľkej plochy 500 hektárov. Všetka šošovica v obchodoch bola zo Slovenska.
Keď minister Ján Janovic prišiel so strategickým bielkovinovým programom, stali sa Bojničky miestom jeho pilotnej realizácie. Hercegom riadené družstvo sa premenilo na katalyzátor nových poznatkov. Navštívil Libanon aj Sýriu, kde sa realizoval program FAO, organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo zameraný na pestovanie strukovín. A pobudol aj v kanadskom Saskatchewane, špičkovom výskumnom centre na pestovanie šošovice. Zo sveta priniesol impulzy a kontakty, ktoré akcelerovali slovenskú vedu, pestovanie, spracovanie a vyúsťovali do gastronómie.
Herceg sa postaral o prebudovanie vinohradov, kde zaviedol rýnsko-hesenské vedenie viniča. Pochopil rolu gastronómie, cez ktorú spopularizoval ľudové jedlá, miestne vína. Z Bojničiek, neznámej dediny kdesi za kopcami Hlohovca, urobil cez družstevnú reštauráciu Kasíno vyhľadávanú zástavku zájazdov. Herceg bol muž širokých kontaktov. Pozval do Bojničiek na sústredenie futbalistov prvoligového Slovanu Bratislava. Kúsok od malého Ríma si rozložili slovanisti hlavný stan a vždy na miestne hody zohrali propagačný zápas s futbalistami TJ Družstevník Bojničky. Tomu sa vraví marketing.
Čítajte viac Odišla zo Slovenska do Nemecka študovať potravinové právo. Vysvetľuje, o čo ide Bruselu s genetickými modifikáciami
Manažoval družstvo s nadhľadom aj v krútňave politiky. Prijal návrh na politický názov JRD Čs.-kubánskeho priateľstva s vysvetlením, dobu neprekotíš. V Bojničkách nebolo takmer družstevníka, ktorý by nebol vycestoval na dovolenku s podporou družstva na Kubu. Po novembrovej revolúcii pomýšľali v Bojničkách ako posunúť podnikanie ďalej premenou družstva na akciovú spoločnosť.
Sedliak, robotník, manažér
A naozaj, tristo družstevníkov zahlasovalo za to, aby premenili družstvo na Roľnícku a obchodnú spoločnosť (v skratke RaOS). Tá videla budúcnosť v spracovaní mlieka na syry, jogurty, smotanu. Herceg ešte v čase rozpadajúcej sa federácie presvedčil Obchodnú banku v Prahe, aby RaOS-u poskytla úver 20 miliónov korún na výstavbu mliekarne.
Dostali ju a vybudovali na Slovensku prvú mliekareň v réžii poľnohospodárov. Jej produkty si rýchlo získali popularitu v sieti sprivatizovaného obchodu. Po rozpade Československa sa bolo treba rýchlo pokonať s pražskou bankou, následne nájsť nový finančný dom.
V najväčšej komerčnej banke Slovenska vyskočili úroky na 26 percent, prišla nevysvetliteľná pokuta z ministerstva práce, vraj za porušovanie predpisov. Potom na scénu nastúpili obchodné reťazce, ktoré stlačili ceny mliečnych výrobkov hlboko pod výrobné náklady. Podnikanie s mliekarňou napokon aj pod nepochopiteľným tlakom byrokratov zaniklo.
Herceg viedol akciovú spoločnosť do vysokého veku. Jeho nasledovníci sa síce nevrátili k pestovaniu šošovice, zúžili výrobný program a v posledných rokoch patria pravidelne medzi Top sto najlepších podnikov slovenského poľnohospodárstva. RaOS-om zrekonštruované vinohrady rodia špičkové víno naďalej a jeden z pokračovateľov vinárskej tradície Bojničiek Dušan Danko mieni v obnovenej vinárni ponúkať slávne jedlá zo šošovice a cíceru podávané V Kasíne počas slávnej Hercegovej éry.
Dielo Jarolíma Hercega, premýšľavého podnikavého slovenského sedliaka, družstevného predsedu, zakladateľa akciovej spoločnosti, človeka s prirodzenou autoritou nezaniklo a hlási sa o život.
Čítajte viac Poľnohospodári si tento rok pochvaľujú, očakávajú dobrú úrodu. Oznámili aj začiatok žatvy
Na otázku, čím všetkým bol a kým sa cítil najlepšie, Herceg na sklonku života povedal: "Bol som sedliak, aj robotník, neskôr človek, čo s chuťou "kočírovať“ družstvo aj akciovú spoločnosť. Život sa so mnou nemaznal, zažil som ponižovanie, ale vždy som si vedel vynútiť rešpekt. Mal som rád ľudí, nenaháňal som sa za majetkom pre seba a moju rodinu. Chcel som, aby sa mali dobre aj obyčajní Bojničania a Dvorničania. Prešiel som kus sveta a môžem povedať, že slovenské poľnohospodárstvo patrilo v nedávnej minulosti k najlepším na svete. Verím, že opäť raz ním také bude, potenciál na to máme,“ odkázal tesne pred smrťou Jarolím Herceg. Človek, ktorý nežil svoj život nadarmo.