Šéf olejninárov Rebro: Milión ton slovenského obilia vyvezieme za hranice, Rusom vyhovuje slabý rubeľ, exportéri zrna si prídu na svoje

Výborná úroda pšenice a rekordná úroda repky. V porovnaní s vlaňajškom dostávajú poľnohospodári zhruba o polovicu nižšie ceny. Napriek tomu ceny potravín neklesajú. Zníženie príde až na konci jesene s predvianočnými nákupmi. V rozhovore pre Pravdu to vysvetľuje Jozef Rebro, ktorý roky vedie Zväz olejninárov a obchoduje aj s obilninami.

23.08.2023 05:00
Jozef Rebro Foto:
Jozef Rebro, šéf Zväzu olejninárov a obchodník s obilninami.
debata (21)

Minulý rok dosiahli poľnohospodári vynikajúce príjmy za nižšiu úrodu, ako sa očakáva tohto roku. Vraj budú mať v porovnaní s vlaňajškom len polovičné tržby. Ako to teda je?

Očakávame, že tohto roku bude vyššia úroda obilnín, ako bola priemerná produkcia v predchádzajúcich rokoch. Pšenice sa urodí o 10 až 12 percent viac ako vlani, dovedna sa zoberie 2,200 až 2,250 milióna ton. Aj ostatné obilniny by mali priniesť vyššiu úrodu, práve tak ako kukurica, ktorá vlani v dôsledku sucha dala veľmi nízku úrodu. Poľnohospodári sa tešia aj z rekordnej úrody repky olejnej, kde sa predpokladá priemerná hektárová úroda 3,4 až 3,5 tony. Celkovo sa zoberie až pol milióna ton repky, čo je veľký úspech. Vzhľadom na to, že jej ceny nie sú až také nepriaznivé, bude to vcelku dobré.

Ako naložíme s bohatou úrodou obilia a repky? Nemáme dosť ošípaných, hydiny a dobytka, ani veľké spracovateľské závody olejnín. Koľko zrna budeme musieť vyviezť?

Určite bude treba vyviezť väčšiu časť tohtoročnej úrody, bude to minimálne jeden milión ton obilia. Problémom je kvalita, ktorá je iná ako v minulých rokoch, keď prevažuje kŕmna pšenica (60 percent) oproti potravinárskej, čo kopíruje ponuku farmárov v celej Európe.

Video

Ako zamieša obilninárskymi kartami Ukrajina?

Do 15. septembra je zákaz dovozu ukrajinského obilia na Slovensko aj do ďalších štyroch krajín susediacich s Ukrajinou. Problém je v tom, že Ukrajina vyváža do európskych krajín, kam tradične putovalo aj slovenské obilie. Lacnejšia ukrajinská pšenica teda obsadzuje slovenské vývozné destinácie, čo, samozrejme, znižuje ceny slovenského obilia. V tom je pes zakopaný a nie v tom, či sa sem obilie dovezie alebo nie.

Vlani poľnohospodári zarobili na obilí podľa údajov pochádzajúcich z Finstatu rekordných vyše 150 miliónov eur. Čo je za tým?

Pravdou je, že minulý rok poľnohospodári dosiahli rekordný zisk okolo 350 miliónov eur a hlavný podiel na tom mali rastlinné produkty, z ktorých na obilie pripadá zhruba polovica. Vlani sa začínalo s predajom pšenice na zhruba 200 eurách za tonu, po rozpútaní vojny na Ukrajine vyskočila cena na 340 až 350 eur za tonu podľa kvality zrna. Preto bol zárobok na obilí vyšší oproti predchádzajúcim rokom. Tohto roku je úplne iná situácia.

Šéf asociácie hotelov Marek Harbuľák Čítajte viac Šéf hotelierov: Slovákom sa už v niektorých odvetviach nechce pracovať. Potrebujeme viac cudzincov

Medzi poľnohospodármi sa hovorí, že tohtoročné príjmy v porovnaní s minuloročnými budú polovičné.

Máme tu úplne inú situáciu a to preto, že tohtoročná úroda sa zakladala s úplne inými vstupmi ako lanská. Náklady na jesenné aj jarné hnojenie boli násobne vyššie, no cena pšenice od januára tohto roku postupne klesala. Nielen preto, že sa ako-tak upokojila situácia s dovozmi, ale aj preto, že v Európe zostali z dovozov obilia prebytky.

Šlo o veľké prebytky?

Na trhu Európskej únie sa objavilo zhruba 6 až 7 miliónov ton nad obvyklý štandard, na zásobách bolo v Európe okolo 16 miliónov ton. Samo Slovensko malo pred žatvou podľa odhadov okolo 100 až 150-tisíc ton. Neboli to množstvá, ktoré sa zverejňovali počas jarných mesiacov, tie boli vysoko nadhodnotené.

Obilie je kľúčová komodita nielen pre poľnohospodárov, ale aj potravinárov a napokon aj pre spotrebiteľov. Ako vyzerá situácia na trhu?

Farmári chcú celkom prirodzene dosiahnuť čo najvyššiu cenu, ale spracovatelia sa usilujú nakúpiť lacnejšie. Situáciu veľmi ovplyvňuje dovoz múky a iných produktov z pšenice, ktoré sú lacné. Práve lacná múka konkuruje slovenským mlynom. Situácia, v ktorej sa teraz ocitli farmári, je do istej miery krízová a predaje obilia by mali robiť počas nasledujúceho obdobia rovnomerne. Nečakať na jar, keď ceny v normálnych časoch kulminovali.

Prečo?

Aktuálne vidíme, že spracovatelia obilnín v západnej Európe sa zásobujú zrnom práve teraz. Mnohí z nich majú zásoby až do konca roku. Keby sa slovenskí poľnohospodári rozhodli, že budú predávať obilie až na konci roka, môže sa stať, že západoeurópski spracovatelia budú mať zásoby už na január aj február. Nikomu by som neodporúčal, aby čakal len na vysokú cenu, rozumnejšie bude rovnomerne rozložiť predaj.

SR Bratislava APZD RÚZ KOZ MPSVR AZZZ HSR vláda odbory BAX Čítajte viac Tisíckam ľudí sa zdvihnú od roka 2024 minimálne výplaty. Pozrite sa, v ktorom ste stupni a koľko dostanete

Ako to bude s kukuricou?

Sú ňou obsiate menšie plochy ako vlani. Je to okolo 145 až 150-tisíc hektárov, čo je o 20 000 hektárov menej. Pri tohtoročnom počasí sa dajú predpokladať hektárové výnosy okolo 8 až 10 ton. Celkovo sa očakáva produkcia nad 1 milión ton kukurice. Lenže viac kukurice sa urodí v celej východnej Európe – Maďarsko zobralo vlani 2,3 milióna ton a toho roku čaká produkciu 6,5 milióna ton. Signalizuje to obrovskú ponuku kukurice, jej predaj bude tvrdým orieškom.

Nepochybne, veď doma vypadla čiastočne aj veľká spracovateľská škrobárenská jednotka.

Áno, máte pravdu, odbyt klesá aj na Slovensku u hlavných spracovateľov. Keďže je oslabená živočíšna výroba, na farmách sa chová málo zvierat, záujem o kukuricu nebude taký ako vlani, keď úrodu zdecimovalo sucho. V západnej Európe cenu kukurice významne ovplyvňuje export ukrajinskej kukurice ešte z minuloročnej úrody. To predtým nebývalo. Kukurica sa dostáva pod cenový tlak.

Nečaká poľnohospodárov po vlaňajších hodoch rok chudobný na príjmy?

Nuž, farmári čelia situácii, s ktorou sa musia nejakým spôsobom vyrovnať. Do istej miery by vyššia úroda mohla kompenzovať straty z nižších cien, ale určite sa nezopakuje bohatý vlaňajšok. Myslím, že obilninári budú radi, keď dosiahnu zisk na úrovni spred dvoch-troch rokov, teda vybojujú obvyklý štandard.

Rusko nepodpísalo dohodu o vývoze obilia cez Čierne more a blokuje ukrajinské prístavy. Ako to ovplyvňuje obchod s obilím?

Významne a to aj preto, lebo Rusko je výrazne väčší exportný hráč ako Ukrajina. Ruská federácia predpokladá, že tohto roku vyvezie 47 miliónov ton pšenice, Ukrajina bude exportovať 12 až 13 miliónov ton. Rusom sa darí aj preto, lebo za posledné tri roky mali rekordné úrody pšenice. Ročne jej produkujú okolo 89 až 90 miliónov ton. Zostali im zásoby z minulého roku, ich produkčná kapacita je obrovská a snaha všetko vyviezť je takisto veľká. Možno teda očakávať tlak na ceny obilia aj v dôsledku ruských exportných aktivít. Okrem toho sa rubeľ od začiatku roka oslabil o 20 percent, čo zvýhodňuje ruských farmárov, lebo za vyvezenú pšenicu dostanú viac peňazí, pričom na vývozných trhoch môžu ísť s exportnou cenou nižšie.

Elektráreň Nováky Čítajte viac Elektráreň Nováky končí. Skladali sme sa na ňu dotáciami všetci, budú nižšie faktúry za elektrinu?

Ako by mali reagovať na pomery, ktoré ste opísali, slovenskí poľnohospodári?

Politickú situáciu vo svete neovplyvnia, musia sa pozrieť do vlastných radov, na to, čo je v ich moci zmeniť. Rastúcej konkurencii odolajú, keď pridajú v efektívnosti, teda zvýšia úrody, znížia náklady a ponúknu vyššiu kvalitu. Viac pozornosti by mali venovať načasovaniu predaja. Keď sa totiž pozrieme na graf vývoja cien pšenice v priebehu roka, uvidíme rozdiely od 50 do 70 eur za tonu. Načasovať predaj do obdobia najvyšších cien je vzhľadom na premenlivosť trhu nesmierne ťažké a málokomu sa to podarí. Potom je zrejme rozumnejšie predávať určitú časť obilia každý mesiac a nečakať na maximálnu cenu. Nik nemá čarovnú krištáľovú guľu, aby sa trafil do najvyšších cien.

Keď ľudia počujú, že ceny obilia aj repky klesajú, celkom logicky očakávajú, že chlieb, rožky, rastlinné oleje či mäso sa budú predávať lacnejšie. Ceny potravín však neklesajú. Prečo?

Navonok je to po páde cien obilia či repky pochopiteľné očakávanie. Do konečnej ceny výrobku však nevstupuje len cena samotnej pšenice, kukurice či repky, ale za posledné dva roky výrazne zdraželi aj iné nákladové položky – mzdy, vyššie sú príplatky za prácu v noci, počas sobôt, nedieľ či sviatkov, drahšie sú energie, doprava, obalové materiály. Je tu teda veľa iných vstupov, ktoré zdražujú cenu potravín.

Má prsty v zdražení aj obchod, ako povedal pri otvorení výstavy Agrokomplex minulý týždeň predseda parlamentu Boris Kollár?

Bolo by veľmi optimistické čakať, že obchod okamžite zníži ceny. Teraz máme august a každý z potravinárov má nejaké dlhodobé zmluvy, aj zásoby surovín nakúpených za vyššie ceny. Preto nemôžeme očakávať okamžitý pokles cien. Ten bude postupný. Takto sa treba pozrieť aj na správanie obchodných reťazcov, ktoré podľa mňa prídu s nižšími cenami potravín v novembri, decembri, pretože v tom čase sa budú vyrábať potraviny z tohtoročnej úrody obilnín či olejnín.

Teda výraznejšie zníženie cien možno očakávať až niekedy pred Vianocami?

Áno, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude až v období predvianočných nákupov.

Jozef Rebro (1951), absolvent brnianskeho VÚT (Vysokého učení technického) patrí k rešpektovaným znalcom trhu s agrokomoditami na Slovensku. Jeho spoločnosť Arimex pôsobí na trhu od roku 1992. Je predsedom Slovenského zväzu olejninárov a predsedá Komoditnej rade pre olejniny pri Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Pôsobí aj vo Zväze výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #žatva #obilie #úroda #zrno