Na podporu ťažby a spaľovania uhlia dávame toľko ako na šport a kultúru dokopy. Pálením uhlia si pritom znečisťujeme ovzdušie, poškodzujeme zdravie, vypúšťame nebezpečné emisie, ktoré otepľujú planétu a zvyšujeme si tiež účty za energie. Fáranie v uhoľných baniach prináša množstvo nevýhod a pritom stále do tohto odvetvia smerujú desiatky miliónov ročne formou dotácií.
Za posledné roky dotácie na uhlie rástli predovšetkým pre elektráreň Nováky. Spaľovanie uhlia a uzatváranie uhoľných baní dotujeme sumou takmer 150 miliónov eur ročne. Na porovnanie, dotácie na celý šport sú v objeme 107 miliónov eur ročne a na kultúru ide 57 miliónov eur ročne. S prepočtami prišli ekonomickí analytici z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) na ministerstve financií.
Upozorňujú, že priemerná domácnosť dotuje elektráreň Nováky sumou 15 eur ročne. Dotácia sa premieta do koncových cien za elektrinu. Dobrou správou je, že sa Slovensko zaviazalo a rozhodlo ukončiť prevádzku elektrárne Nováky už v tomto roku. Slovenská elektráreň s vyše 70-ročnou históriou končí, čo sa môže premietnuť aj do nižších faktúr domácností za elektrinu.
Denník Pravda v súvislosti s dotáciami za uhlie a ukončením prevádzky elektrárne Nováky pripravil sériu otázok a odpovedí.
1. Prečo sa dotovalo uhlie v Novákoch?
Elektráreň Nováky je prevádzkovaná vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý v minulosti schválila vláda. Zjednodušene, spoločnosť Slovenské elektrárne je povinná vyrábať elektrickú energiu z domáceho uhlia v elektrárni Nováky. Cieľom rozhodnutia vlády bolo zabezpečiť stabilitu dodávok elektriny v regióne.
Čítajte viac Pracovali aj počas sobôt, nepomohli ani vyhrnuté rukávy. Tisíce ľudí čakajú na peniaze na obnovu domu
Rozhodnutie zavrieť Nováky prišlo v roku 2018. Táto elektráreň využíva ako palivo domáce hnedé uhlie, ktorého ťažba je spolu s elektrárňou Nováky postupne utlmovaná. V analýze revízií výdavkov na dotácie z dielne ÚHP sa píše, že výroba elektriny týmto spôsobom je nerentabilná, čo vytvára potrebu dotácií, ktoré sú hradené z tarify za prevádzkovanie systému (TPS). „Nepriamym príjemcom dotácie sú Hornonitrianske bane Prievidza, od ktorých Slovenské elektrárne nakupujú na Slovensku vyťažené hnedé uhlie,“ píše sa v analýze.
Uhoľná baňa v Prievidzi je posledná funkčná na Slovensku. K plnému uzatvoreniu by malo dôjsť v roku 2025. Rozhodnutie zatvoriť Nováky prišlo podľa analytikov neskoro. Neefektivita elektrární a nerentabilnosť výroby bola všeobecne známa takmer desaťročie. Okrem elektrárne Nováky máme už len jednu elektráreň na uhlie, vo Vojanoch. Štát ju dotáciami nepodporuje.
2. Čo bolo cieľom dotácii?
Ako sa už spomína vyššie, dotácie pre elektráreň Nováky mali zabezpečiť stabilitu prenosovej elektrizačnej sústavy. V prípade výpadku by sústava v regióne nemala dostatočnú kapacitu, čo by mohlo ohroziť priemyselné odvetvia v oblasti. Napríklad žiarsku hlinikáreň Slovalco či chemickú spoločnosť Fortischem z Novák. Práve elektráreň Nováky tým, že vyrábala elektrinu priamo v oblasti, zvyšovala stabilitu sústavy. Dlhodobým riešením je podľa analýzy investícia do zvýšenia výkonu elektrizačnej sústavy.
Čítajte viac Za kubík najpredávanejšieho dreva si priplatíte 12 eur. Cenníky v regiónoch sa líšia, kde sú najnižšie?
Okrem toho desaťtisíce obyvateľov hornej Nitry je odkázaných na teplo vyrábané v elektrárni Nováky. Teplo sa dodáva v meste Prievidza pre 47-tisíc obyvateľov, v meste Nováky pre 4-tisíc obyvateľov a v obci Zemianske Kostoľany pre 2-tisíc obyvateľov. Jednou z podmienok ukončenia prevádzky elektrárne boli investície do alternatívnych zdrojov vykurovania.
3. Čím budú teraz vykurovať na hornej Nitre?
Do konca roka sa má vypnúť elektráreň Nováky, ktorá zásobuje teplom desaťtisíce ľudí v regióne. Alternatívne zdroje na výrobu tepla sa preto do jesene musia postaviť a odskúšať, aby mohli vypadnutý zdroj nahradiť. „Projekt výstavby nového zdroja je rozdelený do niekoľkých podprojektov, ktoré sú vzájomne koordinované tak, aby nový zdroj tepla bol k dispozícii na konci roka 2023,“ tvrdí pre Pravdu Milan Bugár, manažér a vedúci technického oddelenia spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo.
Namiesto pálenia uhlia v elektrárni budú nasadené napríklad moderné plynové kotly a obnoviteľné zdroje. Pôjde hlavne o biomasové kotly či tepelné čerpadlá, kde zdrojom tepla je banská voda. V neposlednom rade bývalá banská skládka bude osadená slnečnými kolektormi.
4. Koľko platíme za dotácie uhlia?
Posledné roky sa skladáme dotáciami na podporu výroby elektriny z uhlia desiatkami miliónov eur. Kým v roku 2017 dosahovali dotácie takmer sto miliónov eur ročne, v roku 2021 sa dotácie vyšplhali až na rekordných vyše 120 miliónov eur. Ukazujú to dáta Inštitútu hospodárskych analýz.
Analytik ÚHP Ján Mykhalchyk Hradický dáva za príklad výrobu elektriny z domáceho uhlia v elektrárni Nováky, ktorú dotuje Slovensko už dve desaťročia. „V roku 2021 táto dotácia prvýkrát vzrástla nad 120 miliónov eur. Keďže dotácia sa platí v konečných cenách elektriny, priemerná domácnosť dá na Nováky nepriamo vyše 15 eur ročne,“ informuje.
5. Budeme platiť menej za elektrinu?
Koncová cena elektriny sa skladá z viacerých položiek. Najväčšiu časť tvorí cena za silovú zložku. Druhou najväčšou položkou sú poplatky za distribúciu a straty v sústave. Kľúčovou časťou je tarifa za prevádzkovanie systému, takzvaná TPS. V tejto tarife dotujeme výrobu elektriny z domáceho uhlia, výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výrobe elektriny.
V tomto roku je sadzba za TPS zastropovaná na úrovni roku 2022. Je otázne, či vláda bude mať vôľu aj v budúcom roku ceny stropovať. „Ukončenie dotovania Novák automaticky neznamená nižšie platby pre domácností. TPS kvôli Novákom síce klesne približne o päť eur na megawatthodinu, ale v konečnom dôsledku tarifa môže byť vyššia, ak vláda nebude pokračovať v dotovaní TPS,“ tvrdí analytik Hradický pre Pravdu.
6. Aká špinavá je výroba elektriny z Novák?
Spaľovanie uhlia spôsobuje nebezpečné vypúšťanie skleníkových plynov. Tie majú za následok otepľovanie planéty. Pálením fosílneho zdroja sa do atmosféry dostáva napríklad oxid uhličitý. Hradický upozorňuje, že ak by priemerná slovenská domácnosť brala elektrinu iba z Novák, ročne by tak nepriamo vyprodukovala vyše 2,5 tony skleníkových plynov.
V prípade zemného plynu by to bolo niečo vyše jednej tony. Pri elektrine z fotovoltiky iba 80 kilogramov, pri jadrovej energii hmotnosť jedného bicykla, teda 12 kilogramov. „Tieto orientačné čísla ukazujú, aké klimatické vplyvy má výroba elektriny v Novákoch,“ dodáva.
Na porovnanie, priemerná uhlíková stopa obyvateľa Slovenska je na úrovni takmer 5 900 kilogramov oxidu uhličitého ročne. Priemerného Európana až na úrovni 8 600 kilogramov. Vypočítal to Inštitút environmentálnej politiky, ktorý na tento účel vytvoril kalkulačku. Vo výpočtoch sú zahrnuté emisie za bývanie, dopravu, jedlo, spotrebu či životný štýl.