O kontroverznej téme hovoríme so Slovenkou Alexandrou Molitorisovou, ktorá pracuje na Katedre potravinového práva na univerzite v Bayreuthe v Nemecku.
Molitorisová sa podieľa na európskom výskumnom projekte týkajúcom sa regulácii NGT, kde je zapojená aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.
Čítajte viac Zachránia hladujúcu planétu geneticky modifikované potraviny? Brusel má nový plán, Slovensko je proti
Európska únia bola v otázke geneticky modifikovaných organizmov vždy opatrná. Teraz Európska komisia prichádza s návrhom využiť v praxi nové genómové techniky. Čo je za zmenou? Obavy z dôsledkov klimatickej zmeny devastujúcej poľnohospodárstvo, strach, že Európa stratí kontakt s výskumom GMO, kde hrajú prím Američania?
Potenciál nových genómových techník bol Európskej komisii známy už dlhšie. Prvým impulzom pre komisiu boli otázky poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa pýtali, ako sa budú regulovať tieto techniky a ich aplikácie. Potom sa francúzsky najvyšší správny súd (Conseil d’Etat) v roku 2016 obrátil na Európsky súdny dvor s otázkou, ako interpretovať výnimku týkajúcu sa mutagenézy, teda procesu zmeny genetickej informácie, v smernici o GMO. Nikto nebol s odpoveďou európskeho súdu spokojný, a tak začala komisia pripravovať zmenu pravidiel. V podstate ju o to požiadala Rada Európskej únie, kde sedí jeden minister z každého členského štátu v rôznych konšteláciách podľa príslušného sektoru.
Čítajte viac Otázky a odpovede o GMO: Sú zdraviu nebezpečné, o čo ide Bruselu a ako to celé je?
Ako si s tým poradila Európska komisia?
Musela reagovať na nespokojnosť určitých členských štátov a vedeckej komunity. Tá pramenila z toho, že interpretácia súdu bola príliš obšírna a znamenala by de facto zmrazenie európskeho výskumu a investícií doň. Poukazovalo sa na to, že je nevyhnutné vyvinúť rastliny, ktoré budú odolné proti suchu a ktoré budú mať lepšie nutričné hodnoty, a na možné aplikácie ich produktov v oblasti medicíny. Tento vývoj a následné uvedenie na trh by neboli možné vzhľadom na to, že náklady na schválenie takýchto rastlín a ich produktov v rámci povoľovacieho konania v EÚ sú príliš vysoké. Tým by sa všetok výskum uskutočňoval iba v USA, Číne a v ďalších krajinách. To boli dôvody, ktoré viedli komisiu k predloženiu návrhu týkajúceho sa nových genómových techník.
Ako zareagovali na nové genómové techniky v Nemecku? Má návrh EK viac odporcov alebo stúpencov? Korešponduje nálada nemeckej spoločnosti s atmosférou aj v iných krajinách EÚ?
V Nemecku ešte chýba ucelená analýza, ktorá by zistila, ako ľudia prijali tento návrh. Predpokladám, že nejaká analýza príde po tom, čo sa uskutočnia ďalšie kolá rokovaní o návrhu medzi komisiou, radou a parlamentom. Politické strany a ministri však už vydali tlačové vyhlásenia, v ktorých avizovali svoje pozície. Tie v podstate korešpondujú s ich predchádzajúcimi názormi na GMO, ale vládne strany čoraz viac rozlišujú medzi GM plodinami a plodinami získaných novými genómovými technikami.
Čítajte viac Dane platia najmä pracujúci. Ódorova vláda to chce zmeniť, priplatia si bohatší
Čo to prakticky znamená?
Hoci stále existuje odpor proti transgénnym geneticky modifikovaným organizmom, t. j. takým, ktoré obsahujú tzv. cudziu DNA, špičkoví politici sú ochotní akceptovať dereguláciu nových genómových techník. To je aj prípad CDU (Kresťanskodemokratická únia Nemecka). Strana zelených, ktorá je momentálne v nemeckej vláde, je v tejto otázke rozdelená. Iná situácia je v SPD (Sociálnodemokratická strana Nemecka), ktorá je proti deregulácii a odvoláva sa na princíp predbežnej opatrnosti a práva spotrebiteľov. Rozloženie týchto názorov v Nemecku je totožné s niektorými krajinami v EÚ, napr. s Rakúskom. Na druhej strane je vysoko pravdepodobné, že iné krajiny, ako je Holandsko, Švédsko, Fínsko či Dánsko, budú podporovať dereguláciu.
Koľko ľudí vie, čo je genóm? Takto sa ma raz opýtal významný slovenský vedec Alexander Sommer. Naliehal, aby sa diskusia o odborných problémoch odohrala najprv medzi vedou a mimovládnymi organizáciami, rozhodne by nemala pripomínať politickú kampaň. Ako je to v Nemecku?
V Nemecku prebieha politická diskusia na pozadí odbornej diskusie. Už pár rokov investujú najväčšie nemecké vedecké grantové organizácie a rôzne nadácie nielen do výskumu NGT, ale aj do výskumu týkajúceho sa ich regulácie. Takou organizáciou je napríklad Deutsche Forschungsgemeinschaft (Nemecká výskumná spoločnosť). Univerzity, nadácie, ale aj ministerstvá organizujú diskusie odborníkov, vydávajú rôzne publikácie o tejto téme, napríklad o miere rizika plynúceho z použitia nových genómových techník. Existujú aj občianske diskusie na túto tému.
Ako sa zmocňujú tejto témy nemecké médiá, ovplyvňuje to politickú diskusiu?
Médiá vždy oslovujú odborníkov, aby tieto odborné otázky vysvetlili laickej verejnosti. Napríklad čo sú nové genómové techniky, kde sa môžu použiť a s akými výhodami či rizikami, aké kompetencie má v tejto oblasti EÚ alebo čo môžu urobiť členské štáty. Týmto médiá odfiltrujú akékoľvek dezinformácie a dosahujú čo najkvalitnejšie spravodajstvo. Priestorom pre odborníkov sa nešetrí. Politická diskusia, ktorá by bola emotívna, nepodložená faktami, je v pozadí vecných diskusií. Politici si, naopak, pozývajú odborníkov z rôznych univerzít a výskumných inštitútov do svojich parlamentných klubov a strán a parlamentného inštitútu, aby im tieto veci vysvetlili a aby mohli zaujať informované stanovisko.
Čítajte viac Dôchodkové úspory sa pozviechali, nezastavila ich ani vojna. Pozrite sa, ako sa darilo vašim peniazom (+ prehľad)
Môže právo oddeliť politikum od odbornosti? Nové genómové techniky, podobne ako GMO, je z jednej strany vec odborná a z druhej aj politická.
Do istej miery je to možné, a to hlavne pri tvorbe návrhov zákonov, za predpokladu, že sa použijú tie správne metódy. Európska komisia bola v tomto veľmi vzorná. Jednak zhodnotila stav aktuálnej legislatívy a jej vhodnosť pre nové technológie. Musíme si uvedomiť, že táto legislatíva bola prijatá v roku 2000, keď nové precízne technológie ešte neboli známe. Následne komisia viedla niekoľko kôl konzultácií. Aj k jej návrhu sa teraz môže verejnosť vyjadriť na jej internetových stránkach. Komisia konzultovala iniciačné hodnotenie dosahov regulácie, niekoľko mesiacov viedla rozhovory s vybranými odborníkmi, robila prieskum medzi záujmovými skupinami a zorganizovala tzv. focus group na tému udržateľnosť a vysledovania.
Veda pracuje s exaktnými zisteniami, politika aj s ľudskými emóciami a obavami. Ako z toho von?
Regulácia rizika podľa európskeho práva vyžaduje, aby sa oddelili politické okruhy, ktoré určujú výsledné rozhodnutie, a vedecké dôkazy, na ktorých základe by sa malo rozhodnutie prijať. Ak chceme dosiahnuť väčšiu racionalitu v rozhodovaní, musíme nájsť prostriedky, ktorými pomôžeme zákonodarcom uvedomiť si vlastné predsudky a pracovať s nimi. Ide o zníženie miery zaujatosti v ich rozhodovaní. Metódami, ako to dosiahnuť, je napríklad aktívna komunikácia so zainteresovanými stranami, školenia alebo zmena pohnútok. Jednou z takých zaujatostí je posudzovanie nových vecí podľa starých kategórií. To je aj prípad nových genómových techník. Musíme si však uvedomiť, že už súčasná legislatíva nijako nereguluje použitie radiácie a chemickej modifikácie genómu pri šľachtení rastlín. A to sa pritom týka náhodnej mutagenézy, ktorá je z vedeckého pohľadu omnoho menej presná ako nové genómové techniky.
V čom spočíva teda nový návrh komisie?
Komisia na základe všetkých zhromaždených informácii dospela k záveru, že, čo sa týka rizika, jedna skupina NGT rastlín a produktov z nich vytvorených je rovnocenná konvenčne vyšľachteným rastlinám a ich produktom. Preto navrhuje, aby iba genetická informácia rastlín, ktoré sa môžu krížiť konvenčným spôsobom, mohla byť využitá pri NGT rastlinách nepodliehajúcich GMO regulácii. Takéto rastliny sa nemôžu líšiť o viac ako 20 genetických modifikácií predpísaného typu a obsahovať tzv. cudzie DNA. Ostatné NGT rastliny, pri ktorých takýmto spôsobom nie je možné určiť rovnocennosť, budú regulované ako GMO, s tým rozdielom, že sa pri nich bude vyžadovať menej informácií pre hodnotenie rizika.
Profesor Alexander Sommer raz povedal, že genetika nie je zábava pre masy. Ako ju však urobiť zrozumiteľnejšou a prístupnejšou pre ľudí? Čo v tomto smere robia v Nemecku inak ako na Slovensku?
Uvediem príklad z našej univerzity v Bayreuthe. Univerzitu založili v roku 1975 a patrí k najmladším univerzitám v Nemecku. V roku 2020 univerzita otvorila novú fakultu prírodných vied v 20 kilometrov vzdialenom Kulmbachu. To je mestečko s 26-tisíc obyvateľmi. Fakulta je vcelku interdisciplinárna. Jej súčasťou je niekoľko Lehrstühle – katedier, napríklad potravinového práva, kde pôsobím ja, nutričnej biochémie, digitálneho zdravia, potravinovej sociológie, manažmentu potravinárskych dodávateľských reťazcov, atď. No a mesto v spolupráci s lokálnou bankou organizuje besedy s profesormi na rôzne témy vrátane NGT a nových jedál. Ďalej sa tu vyučuje predmet vedecká komunikácia.
Máte na mysli dialóg vedcov s verejnosťou?
Presne. Ide o veľmi dôležitú schopnosť vedeckej komunity, ktorú sa univerzity snažia rozvíjať, aby vedci dokázali komunikovať s verejnosťou a médiami a preložiť komplikované koncepty do zrozumiteľného jazyka. Takisto populárne televízne šou v celoštátnej televízii sa venujú tejto téme a v podstate sa smejú odporcom NGT. Takáto forma komunikácia pomáha predstaviť NGT verejnosti.
Svet v najbližších tridsiatich rokoch nečaká nič dobré. Publikujú sa pesimistické až katastrofické scenáre. Myslíte si, že podmienkou prežitia ľudstva je rozvíjanie biotechnológií a genetického inžinierstva?
Áno, tieto scenáre existujú. Nové genómové techniky sa javia ako jeden z nástrojov, aby sa predišlo určitým dramatickým scenárom. Napríklad v oblasti potravinovej bezpečnosti, kde sa predpokladá nárast svetovej populácie minimálne o jeden a pol miliardy ľudí. To za situácie, že úrody plodín budú v dôsledku klimatických zmien, ako je sucho, klesať. To môže viesť k hladu či potravinovej nedostatočnosti mnohých stoviek miliónov až viac ako jednej miliardy ľudí. Zároveň je EÚ čistým dovozcom potravín a poľnohospodárskych komodít, to znamená, že viac dovezie, ako vyvezie.
Čo z toho vyplýva?
Napríklad to, že určité krajiny budú aplikovať nové genómové techniky v poľnohospodárstve na výrobu potravín a krmív a budú tam patriť aj krajiny, s ktorými EÚ významne obchoduje, ako je Brazília, USA, Argentína, Čína či Turecko. V prípade, že potraviny a krmivá vyrobené za pomoci NGT budú nevystopovateľné, bude musieť EÚ buď úplne zastaviť obchod s týmito krajinami, alebo sa budú musieť spotrebitelia zmieriť s tým, že sa NGT potraviny môžu objaviť aj na ich stole. Takže, áno, veľa krajín sveta bude aplikovať tieto technológie s obavami o ďalší vývoj v poľnohospodárskej produkcii a o zabezpečenie obživy pre ľudí.
Poľnohospodárstvo sa rozvíjalo vo viacerých alternatívnych prístupoch. Sú nové genómové techniky alternatívou, ktorá zvýši udržateľnosť a odolnosť potravinového systému?
Mnohí v to dúfajú vrátane Európskej komisie a členských štátov, ktoré podporujú ich dereguláciu. Ale nové genómové techniky sú iba technológiou, ktorá musí nájsť to správne využitie. Komisia napríklad v návrhu identifikovala niekoľko vlastností NGT rastlín, ktoré môžu prispieť k udržateľnosti, a to nie iba čo sa týka životného prostredia, ale aj ekonomickej a sociálnej udržateľnosti. Týmito vlastnosťami sú stability úrody a úrody v podmienkach nízkych vstupov, odolnosť proti biotickým a abiotickým stresom vrátane chorôb rastlín spôsobených napríklad hubami, efektívnejšie využívanie zdrojov, ako je voda, vlastnosti, ktoré zvyšujú udržateľnosť skladovania, lepšie výživové vlastnosti či znížená potreba externých vstupov, ako sú prípravky na ochranu rastlín a hnojivá.
Nové genómové techniky prinášajú na polia menej agrochémie. Mení to pohľad na génové inžinierstvo?
Pohľad naň mení otvorená čestná diskusia vedcov, politikov a verejnosti. Komisia sa celkove stavia negatívne k používaniu herbicídov, ktoré súviselo s transgénnymi rastlinami odolnými proti herbicídom. S herbicídmi sú však spojené viaceré negatívne účinky na životné prostredie a ľudské zdravie. Budúcnosť patrí teda vyspelým technologickým postupom, ktoré budú maximalizovať výhody plynúce pre ľudskú spoločnosť a minimalizovať akékoľvek riziká spojené s ich použitím.
Alexandra Molitorisová (1990)
je výskumná pracovníčka a vysokoškolská pedagogička na Katedre potravinového práva na Univerzite v Bayreuthe. Katedra potravinového práva je jedinou svojho druhu v Nemecku, ktorá sa zaoberá potravinovým právom a je jedna z mála katedier práva, ktoré pracujú s interdisciplinárnymi metódami. Vyštudovala právo na Univerzite Karlovej. Predtým, ako prišla do Bayreuthu, pracovala na Katedre medzinárodného práva na Univerzite v Jene.