Návrh Európskej komisie využiť v praxi nové genómové techniky sa nestretol s pochopením rezortu pôdohospodárstva a odmietajú ho napríklad včelári aj ekologicky zamerané občianske iniciatívy.
„Slovenská republika má v téme geneticky modifikovaných organizmov (GMO) dlhodobo nemennú pozíciu. Vzhľadom na skutočnosť, že slovenská verejnosť odmieta geneticky modifikované potraviny a krmivá, má SR vôľu podporovať produkty bez použitia GMO. Z tohto dôvodu hlasuje Slovenská republika proti návrhom povoliť uvedenie výrobkov vyrobených, obsahujúcich alebo pozostávajúcich z geneticky modifikovaných surovín či zdrojov na trh EÚ,“ znie oficiálne stanovisko ministerstva pôdohospodárstva.
Čítajte viac S otcom založil pred 20 rokmi sad. Teraz na juhu Slovenska pestuje také ovocie, ktoré v reťazcoch nekúpite
S pestovaním plodín vyvinutých pomocou NGT nesúhlasia Slovenský zväz včelárov aj občianske iniciatívy.
Samotní poľnohospodári nepestujú geneticky modifikované plodiny. Do Európy sa však dováža geneticky modifikovaná sója. Môže byť v bravčovom mäse, ktoré Slovensko importuje zo Španielska.
Najnedôverčivejší sú včelári a občianske združenia. Jedným aj druhým chýbajú dôkazy, že také plodiny budú bezpečné a funkčné. V stanovisku Slovenského zväzu včelárov a iniciatívy Slovensko bez GMO o. i. uvádzajú: „Existujú vedecké dôkazy, že NGT nie sú presné a spoľahlivé, spôsobujú neželané modifikácie na rôznych miestach DNA. Takéto zmeny môžu priniesť rastlinám nebezpečné vlastnosti.“
NGT môžu spôsobiť nebezpečné vlastnosti GMO plodín, ktoré budú mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, pretože po vypustení do prírody bude veľmi ťažké zvrátiť prípadný škodlivý proces. Inak sa na otázku genetických zmien pozerajú vedci. Profesor Ján Plesník, zakladateľ moderného slovenského poľnohospodárskeho výskumu, nemá z rozvoja nových technológií obavy.
Na margo roky prebiehajúcich diskusií zakaždým pripomenul, že „genetické modifikácie robila dlho príroda sama. Boli tu mutácie (samovoľné zmeny organizmov s dedičnými dôsledkami), na základe ktorých vznikli rôzne odrody a plemená. Keď človek do toho zasiahne regulovane, rozumne a bude vylepšovať vlastnosti, tak zekonomizuje a skvalitní výrobu. Prečo by to nemal robiť?“
Plesník uznáva, že všetko na svete sa dá zneužiť. „Nožom môžete krájať chlieb aj vraždiť. Vari preto všetky nože zakážeme? Geneticky zmenené organizmy majú obrovskú budúcnosť. Budú produkovať látky špecifického charakteru a potraviny môžu plniť úlohu liekov alebo prevencie voči rôznym chorobám. Stane sa to potom, čo ich obohatíme o genetické informácie, ktoré im dajú nové vlastnosti.“
Otázka NGT je, ako vidno, veľmi živá. Treba si vysvetliť množstvo vecí, ktoré vyvolávajú obavy občanov, ekologicky orientovaných poľnohospodárov. Citlivá je aj otázka právneho posudzovania NGT.
„Vyňatie NGT zo súčasného právneho rámca únie a ponechanie ich regulácie na členské štáty by pravdepodobne viedlo k odlišným regulačným požiadavkám a úrovniam ochrany v únii. Rozdielne vnútroštátne požiadavky na rastliny NGT a produkty z nich odvodené by bránili voľnému pohybu týchto rastlín a produktov, roztrieštili by vnútorný trh a viedli k nerovnomernej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi,“ píše sa v návrhu.
Od jedného členského štátu k druhému sa vzťah ku GMO líši. Európske aj slovenské poľnohospodárstvo však musia reagovať na zmenu klímy a zhoršujúce sa podmienky na výrobu potravín. NGT prinášajú riešenia, to, čo je nejasné a znepokojujúce, si však treba vysvetliť.