Zásoba opatrení, ktoré pripraví pre kabinet, ktorý vzíde zo septembrových predčasných volieb bude obsahovať viacero opatrení, ktoré by mali smerovať viac k zdaneniu majetku, menší tlak by mohol byť na zdanenie práce.
Vláda pripraví návrh, ktorý zmení spôsob, akým sa vypočíta daň z nehnuteľnosti. Kľúčová by mala byť čistá podlahová plocha.
Zdanenie práce, teda napríklad dane z príjmov, dusia ekonomickú aktivitu, ak sú príliš vysoké. Zdanenie majetku by sa mohlo viac zacieliť na bohatšie vrstvy spoločnosti, hoci akékoľvek zvyšovanie daní je citlivá záležitosť.
Špecifikom Slovenska ale je, že majetkové dane sú relatívne nízke a vo vyspelých západných krajinách sú aj niekoľkonásobne vyššie. Práve v tejto oblasti je teda priestor na rast. Ministerstvo financií zatiaľ nepredstavilo detailné návrhy, tie prídu až v septembri. Už teraz je ale jasné, že zmeny by sa mohli dotknúť dani z nehnuteľností, viac by štátu mohli platiť aj fajčiari. Ministerstvo tiež bude meniť fungovanie daňových exekúcií. Nová vláda tiež avizuje, že bude viac podporovať výskum a vývoj. Opatrenia, ktoré by mali znížiť zdanenie práce, nie sú zatiaľ známe ani v náznakoch.
Environmentálne dane môžu stúpnuť
Podľa Mateja Horňáka, analytika Slovenskej sporiteľne, by práve výraznejší príklon k majetkovým daniam zvýšil adresnosť výberu daní, relatívne viac by teda mohli platiť bohatší občania. „Tieto dane majú na jednej strane lepšie cielenie, keďže napríklad prostredníctvom majetkových daní cielime na ľudí s väčším majetkom, aj keď nemusia mať nevyhnutne vysoké príjmy zo zamestnania,“ hovorí.
Okrem toho pozornosť upriamuje aj na environmentálne dane, ktoré by v skladbe daňového systému na Slovensku mohli hrať významnejšiu rolu. Aj v tejto oblasti totiž musí štát bojovať s negatívnymi externalitami. Bežne sa totiž stáva, že výroba konkrétneho podniku je záťaž pre životné prostredie a zavedenie takýchto daní by znamenalo, že sa zvýši miera v akej konkrétny podnik tieto škody kompenzuje.
„Ako príklad môžeme uviesť znečistenie ovzdušia, ktoré prináša vyššie riziko respiračných chorôb, teda aj vyšších nákladov na zdravotníctvo, ktoré však neznáša samotný znečisťovateľ. Tieto dane sú tak nástrojom hospodárskej politiky, prostredníctvom ktorého usmerňujeme činnosť podnikov želaným smerom a zároveň vytvárajú príjmy, ktoré môžu byť použité na minimalizovanie nežiaducich vplyvov z ich činnosti,“ dopĺňa Horňák.
Čítajte viac Vláda ukazuje prvé návrhy, komu chce zvyšovať dane. Viac zaplatia majitelia nehnuteľností aj fajčiari
Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že Slovensko v tomto smere v medzinárodnom porovnaní nezaostáva. „Trend vo všetkých vyspelých krajinách je zvyšovanie environmentálnych daní – daní zo znečistenia či spotreby škodlivých produktov. Tu sme mierne popredu a naše environmentálne dane sú o kúsok vyššie než priemer EÚ či OECD,“ upozorňuje. Slovensko by si malo tento náskok udržať. Keďže v zahraničí budú tieto dane pravdepodobne stúpať, podobným smerom by sa mohla vydať aj naša krajina.
Zdaňujeme najmä príjem
Aktuálne nastavenie daňového systému sa teda spolieha na príjem a spotrebu. Kľúčové sú dane z príjmu aj daň z pridanej hodnoty. Šuster upozorňuje na to, že takéto nastavenie znamená najmä zdanenie príjmu.
„Keďže spotreba ide do veľkej miery ruka v ruke s príjmom, tak naozaj zdaňujeme najmä bežný pracovný príjem. Mimo zdanenia zostávajú ľudia s veľkými majetkami, ale nízkym oficiálnym príjmom. Bez ohľadu na to, či majetok zdedili, získali z neoficiálnych príjmov, alebo využili riadne zdanený príjem. Výrazne vyššie zdanenie majetku by bolo sociálne spravodlivejšie – zdanili by sme bohatých ľudí, ktorí však majú nízke oficiálne príjmy,“ hovorí. Tiež upozorňuje na to, že schovať pred úradmi napríklad nehnuteľnosť je pomerne náročné, výber daní by tak podľa neho bol efektívnejší.
Okrem toho by príklon napríklad k dani z nehnuteľností pomohol samosprávam, ktoré sa dostali pod výrazný tlak napríklad preto, že sa Igorovi Matovičovi podarilo „bagrom“ pretlačiť zvýšenie rodičovského bonusu. To je totiž nástroj, ktorý fyzickým osobám znižuje daň z príjmu. Práve daň z príjmov fyzických osôb smeruje do samospráv.
Dane z práce a odvody sú u nás podľa Martina Šustra vysoké aj preto, že je to jednoduchá daň. Štát nemusí dohliadať na dva milióny zamestnancov, ale len na pár tisíc zamestnávateľov, ktorí tieto dane a odvody strhnú z výplat. „Z ekonomického pohľadu sa dane z práce pokladajú za škodlivejšie, znižujú motiváciu pracovať či podnikať. Pre rast našej ekonomiky by bolo lepšie zdaniť viac spotrebu,“ dodáva. Daňové príjmy sú skutočne zrelé na modernizáciu.
„Slovensko má enormne vysoké zaťaženie ceny práce, čo je zásadný problém. Zlou správou je, že niekoľko posledných vlád sa nielen nepokúsilo daňovo-odvodové zaťaženie ceny práce znížiť, ale dokonca sa prijali zmeny zhoršujúce situáciu. Je chybou veriť, že napríklad zmenami legislatívy budú firmy donútené zvyšovať platy zamestnancov a zároveň to neuškodí ekonomike. V praxi sme videli odchod viacerých firiem kvôli vysokej cene práce a je isté, že budeme vidieť ďalšie,“ dodáva Marián Búlik, analytik spoločnosti OVB.
Zvyšovanie daní nestačí
Zmeny v daniach sú len prostriedkom ako dostať do lepšieho stavu verejné financie. Spolu s úpravou daní si konsolidácia verejných financií vyžiada aj škrty vo výdavkoch. Opatrenia v tejto oblasti vláda odborníkov zatiaľ konkrétne nepredstavila. Šuster z rozpočtovej rady upozorňuje, že práve zníženie výdavkov môže byť kľúčové pri zlepšovaní stavu verejných financií.
„Vedecká literatúra hovorí, že úspešné konsolidácie zvykli dávať vyššiu váhu na výdavky než na príjmy. Zjednodušene, asi dve tretiny konsolidácie by mali byť v trvalom znížení výdavkov a tretina v zvýšení príjmov. Takéto konsolidácie zvyknú viesť k trvalému zlepšeniu deficitov aj dlhov. Neznamená to však, že aj u nás musíme robiť typickú učebnicovú konsolidáciu. Ak bude spoločenský konsenzus dať väčšiu váhu na príjmovú stranu, tak spravme to, čo si spoločnosť želá,“ hovorí. Podľa RRZ musí Slovensko nejakým spôsobom nájsť až sedem miliárd eur.