Ministerstvo financií pod vedením Michala Horvátha postupne odkrýva karty a naznačuje, ako by si predstavovalo konsolidáciu verejných financií v daňovej oblasti. Priestor na dodatočné príjmy, teda vyššie dane, vidí rezort v oblasti majetkových daní.
Preto pripravuje zmenu výpočtu dane z nehnuteľnosti. Navyše, už teraz je jasné, že ministerstvo pripraví zmenu v spotrebných daniach tak, aby viac za svoj zlozvyk zaplatili štátu fajčiari. Okrem toho ministerstvo zatiaľ veľmi nekonkrétne avizuje zmeny v daňových exekúciách.
Čítajte viac Ministerstvo financií už pripravuje novú daň. Dotkne sa majiteľov nehnuteľností
Rezort hovorí o podpore ekonomickej aktivity. Systém daní by sa mohol zjednodušiť znižovaním daňového zaťaženia práce.
Zároveň by sa mohlo meniť zdanenie spotreby, majetku a škodlivých ľudských činností, napríklad spomínaného fajčenia. Ministerstvo upozorňuje, že tieto dane „prehodnotí“, dosiaľ známe náznaky zmien ukazujú, že práve tieto dane by podľa predstáv vlády odborníkov mali ísť hore.
Je pomerne nepresné hovoriť o tom, že sa skutočne chystá zvýšenie niektorej z daní. Aktuálny vládny kabinet je v neštandardnej situácii a do parlamentu žiadne reformné návrhy nepredloží, nemá na to priestor. Vláda navyše od začiatku deklaruje, že pripravuje opatrenia, z ktorých si bude môcť vyberať vláda, ktorá sa sformuje po predčasných parlamentných voľbách.
Inými slovami, pripravuje akési „menu“. A z toho si nová vláda vyberie, čo bude chcieť presadiť. „Pripravíme menu. Z toho si potom politici budú môcť vybrať. Tvorba rozpočtu je a musí byť demokratický proces. Občania prejavia svoju vôľu vo voľbách a politici, ktorí budú zvolení, si budú môcť rozpočet prispôsobiť,“ povedal pre Pravdu minister financií Michal Horváth v máji tohto roku.
Rezort detaily nechce komentovať. „Moderný daňový systém by mal viac odzrkadľovať aj ciele v environmentálnej oblasti. Ministerstvo financií vidí priestor na zjednodušenie daňového systému. S cieľom zefektívnenia plnenia daňových povinností rezort pripravuje opatrenia na zrušenie nesystémových výnimiek, čo by malo prispieť k ozdraveniu verejných financií,“ dopĺňa tlačový odbor ministerstva financií.
Čítajte viac Nový minister financií: Verejné financie sa vymkli spod kontroly, musíme konať
Doposiaľ sú teda známe zmeny v štyroch oblastiach.
1. Viac za majetok
Oblasť, kde by budúca vláda mohla hľadať dodatočné peniaze, sú dane z majetku. Adeptom na zvýšenie je daň z nehnuteľnosti. Majetkové dane na Slovensku tvoria len jedno percento celkových daňových príjmov Slovenska, priemer vyspelých krajín v organizácii OECD je šesť percent. Zvýšenie dane z nehnuteľností je však pomerne citlivým politickým krokom, keďže vo vlastnej nehnuteľnosti býva 91 percent obyvateľov krajiny.
Rezort financií chce upraviť základ dane zo stavieb a výpočet dane zo stavieb na vhodnejšie technické jednotky. „V súčasnosti sa základ dane zo stavieb určuje na báze zastavanej plochy na úrovni najrozsiahlejšieho nadzemného podlažia a daň za každé ďalšie podlažie sa určuje prostredníctvom príplatku za každé ďalšie nadzemné a podzemné podlažie. Efektívnejším a spravodlivejším spôsobom zdanenia je zdanenie čistej podlahovej plochy celej stavby jednotnou sadzbou dane. Touto úpravou sa tiež zlepšia predpoklady zavedenia hodnotového zdaňovania nehnuteľností, pretože podlahová plocha stavby je jedným zo základných atribútov na určenie hodnoty stavby,“ hovorí rezort financií.
Aktuálne platí, že do úvahy sa berie najväčšia zastavaná plocha a za každé ďalšie podlažie je sadzba dane maximálne 0,33 eura na štvorcový meter. Zmena by znamenala, že zdaňovať sa bude celá obytná plocha nehnuteľnosti. „Zámer ministerstva financií prejsť na zdanenie čistej podlahovej plochy celej stavby jednotnou sadzbou dane je tiež potrebným medzikrokom k prípadnému zavedeniu hodnotového zdaňovania nehnuteľností,“ uvádza ministerstvo.
Rezort tak naznačuje, že daň z nehnuteľnosti by mohla byť progresívna a majitelia veľkých nehnuteľností by potenciálne mohli platiť viac, keďže väčšie nehnuteľnosti sú typicky drahšie.
2. Fajčiari zaplatia viac
Vláda vo svojom programovom vyhlásení hovorí o tom, že v rámci strednodobých priorít sa pozrie na výraznejšie zaťaženie takzvaných negatívnych externalít. Jednou z priorít vlády je teda získať viac z činností, ktoré so sebou nesú nejaké nepriaznivé dôsledky. Práve krok týmto smerom je zvýšenie spotrebnej dane z tabaku. Tá sa naposledy zvyšovala vo februári tohto roku.
Rezort financií chce pripraviť automat, ktorý by dane z tabaku zvyšoval v rámci vopred určeného harmonogramu automaticky. „Z dôvodu dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje pokračovať v nastavení mechanizmu zvyšovania sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov vo viacročnom horizonte a novelou zákona upraviť sadzby spotrebnej dane na tabakové výrobky,“ uvádza ministerstvo.
Bez ohľadu na vek na Slovensku fajčí zhruba každý piaty človek. Skupina občanov, ktorých sa vyššie dane z tabaku budú týkať, je tak pomerne veľká.
3. Lepšie podmienky pre výskum a vývoj
Ministerstvo pripravuje nástroje, ako zatraktívniť výskum a vývoj. To znamená, že firmy, ktoré sa tejto oblasti venujú, by si mohli v budúcnosti z daní odpísať viac. To by mohol byť krok k tomu, aby sa zo Slovenska stala ekonomika s vyššou pridanou hodnotou.
Zákon o dani z príjmov v súčasnosti v rámci odpočtu výdavkov na výskum a vývoj striktne vylučuje z možnosti uplatnenia nakupované služby výskumu a vývoja. Bez týchto služieb pritom často vôbec nie je možné výskum a vývoj uskutočniť.
„Administratívne náročný je aj proces posudzovania pomeru, v akom určité typy výdavkov súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a ostatnými činnosťami firmy. Pri malých a stredných podnikateľoch je efektívnosť uplatnenia odpočtu znižovaná nedostatočným vykázaním základu dane alebo dosahovaním daňovej straty v dlhšom období, a teda nemožnosťou uplatnenia tohto odpočtu,“ hodnotí ministerstvo financií aktuálny stav v predbežnej informácii, ktorú rezort zverejnil v júli. Väčšie odpočty by mohli na jednej strane znamenať mínus na strane príjmov, no mohol by to byť príspevok k vyššej konkurencieschopnosti Slovenska.
4. Efektívnejšie daňové exekúcie
Ministerstvo financií nepriamo hovorí o tom, že neefektívnosť daňových exekúcií spôsobuje, že štátu utekajú peniaze. Chce teda procesy týkajúce sa daňových exekúcií zmodernizovať a meniť.
„Cieľom pripravovanej novely Daňového poriadku je zreformovať daňové exekučné konanie. Zaviesť nové efektívne formy daňovej exekúcie a existujúce upraviť tak, aby reflektovali aktuálnu prax, moderné trendy digitalizácie a elektronizácie výkonu štátnej správy a čerpali z osvedčených medzinárodných postupov. Rovnako je potrebné preskúmať aj zavedenie spoluzodpovednosti fyzických osôb čerpajúcich benefity z právnických osôb, za plnenie ich povinností,“ uvádza rezort.
Jednou zo zmien by teda mohlo byť, že za daňové nedoplatky konkrétnych firiem by mohli byť zodpovední jednotlivci, ktorí sú s takouto firmou spojení.
Čítajte viac Rozdiel v mzde aj 700 eur. Česko chytá talenty v našom rybníku, prečo je úspešné?
Detaily prídu v septembri
Toto sú štyri základné piliere, ktoré ministerstvo financií doposiaľ predstavilo. Samotný rezort však upozorňuje na to, že zmeny v štruktúre daní, v takzvanom daňovom mixe, sú len jednou z oblastí opatrení, ktoré sa pripravujú. „Ide o postupné napĺňanie jednej zo strednodobých priorít programového vyhlásenia vlády, teda úpravu daňového mixu, ale zároveň ide aj súčasť potrebnej konsolidácie, ktorú pripravujeme v súvislosti s plánom ozdravenia verejných financií. Jednotlivé pripravované opatrenia sú na príjmovej aj výdavkovej strane, preto je potrebné vnímať ich ako celok. Celkovú konsolidáciu predstavíme v septembri,“ dodáva ministerstvo.
Jednotlivé opatrenia sú predstavené len rámcovo a ministerstvo zatiaľ nepredstavilo finančné dosahy na verejné financie.
Daňový kokteil môže vyzerať aj inak
Skladba daní na Slovensku však v skutočnosti má miesta, kde sú v porovnaní so zahraničím odlišnosti. Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na štyri oblasti. Jedna je významná, tri menšie. „Tým veľkým rozdielom je mimoriadne nízke zdanenie majetku, zvlášť nehnuteľností. Štandardom vo vyspelom svete sú tri- až desaťkrát vyššie dane z nehnuteľností, než máme my,“ povedal. Menšie odlišnosti podľa neho súvisia s kultúrnymi špecifikami Slovenska a nedokonalosťami, ktoré štát vo svojom fungovaní má. „Máme nižšie dane zo zisku právnických osôb. To je dané aj tým, že nevieme dosť dobre kontrolovať oprávnenosť nákladov vo firmách, malým podnikom priznávame radšej veľmi štedré paušálne náklady,“ pokračuje.
Druhá odlišnosť sa podľa Šustra týka samostatne zárobkovo činných osôb. „Máme veľmi nízke zdanenie živnostníkov v porovnaní s ostatnými príjmami fyzických osôb. Vôbec nehovorím, že by mali byť živnostníci zdanení rovnako ako zamestnanci – len že rozdiely sú aktuálne extra veľké,“ upozorňuje.
Tretie špecifikum, na ktoré upozorňuje, sa týka opäť majetku. „Tretia odlišnosť je neexistencia daní z dedičstva a darovania. Vo svete je to štandard, aj na zníženie medzigeneračných rozdielov, u nás však daň z dedičstva získala veľmi zlú povesť ako „daň zo smrti“. Pritom však ide o pomerne malú daň. Ak by sa napríklad týkala len dedičstiev nad povedzme milión eur, tak by ju platilo len pár desiatok ľudí ročne a výnosy by boli v jednotkách či desiatkach miliónov,“ dodáva Martin Šuster.
Majetkové dane sú teda adeptom na zvyšovanie celkom jednoznačne. Problém je, samozrejme, v tom, že takýto krok so sebou ponesie značné politické náklady a nesúhlas mnohých voličov. Napriek tomu je to oblasť, kde sa dodatočné zdroje skutočne dajú nájsť.
„Na Slovensku výnos z majetkových daní dosahuje 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), kým napríklad v Maďarsku 0,954 a v Poľsku 1,275 percenta HDP. Priemer krajín EÚ bol 1,565 percenta HDP. Je zrejmé, že na Slovensku sú celkovo majetkové dane príliš nízke a existuje priestor na ich navýšenie. Vlády na Slovensku v poslednej dekáde v snahe zvyšovať daňové príjmy neustále zvyšovali daňové zaťaženie práce, ktoré znižuje konkurencieschopnosť Slovenska pri súťaži o príchod investícií,“ hovorí Marián Búlik, analytik spoločnosti OVB.