Jedným z prvých krokov, ktorými by sa dalo začať, je pozrieť sa na to, kde za našimi susedmi zaostávame. Bohužiaľ, jednoduchá odpoveď by mohla byť, že vo všetkom podstatnom.
Odchod do Česka súvisí najmä s tým, že u susedov je kvalitnejšie vysoké školstvo a aj lepšie kariérne príležitosti. Navyše v Česku nie je takmer žiadna jazyková bariéra a práve preto je to práve táto krajina, ktorá Slovensku odčerpáva najviac mozgov. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 sa presídlilo do Česka viac ako 68-tisíc Slovákov, ktorí majú stále trvalý pobyt na Slovensku. Ich počet bude však vyšší, keďže nie každý občan, ktorý sa zúčastnil na sčítaní, deklaroval, kde v zahraničí žije.
Česko je atraktívnejšie v každom smere
To, že kultúrne najbližší sused Slovenska priťahuje našincov, nie je prekvapenie. Podľa Svetovej správy o šťastí je Česko osemnásta najšťastnejšia krajina sveta, Slovensko je na konci tretej desiatky na 29. mieste. Tento rebríček zahŕňa šesť faktorov. Patrí medzi ne hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, kvalita sociálneho systému, miera slobody robiť životné rozhodnutia, ale aj stredná dĺžka zdravého života.
Tento základný ukazovateľ teda nehodnotí len ekonomickú výkonnosť krajiny, díva sa na život v konkrétnej krajine v širšom kontexte. To, že Slovensko na českých susedov ekonomicky nestačí, je pravda aj po tridsiatich rokoch. Slovensko nedokázalo svojho väčšieho brata dobehnúť ani od rozdelenia spoločnej krajiny, Česká republika má navyše lepšie perspektívy.
Ukazuje to porovnanie vzdelávacieho systému. Českí pätnásťroční žiaci sú úspešnejší v medzinárodnom porovnaní PISA. V roku 2018 dosiahli českí študenti 490 bodov, slovenskí len 458 bodov. Je to znak toho, že už základné školy sú v Česku kvalitnejšie. Aktuálnejšie výsledky testovania PISA zatiaľ nie sú známe, pandémia totiž odsunula testovanie z roku 2021 na rok 2022.
Zaostávanie Slovenska pokračuje aj na vysokých školách. V tisícke najprestížnejších škôl má Česko troch zástupcov, Slovensko žiadneho. Jedna z najlepších českých univerzít je Masarykova univerzita v Brne, ktorá je v relatívne tesnej blízkosti slovenských hraníc.
Čítajte viac Vláda ohlásila lov talentov, za hranicami ich je celá armáda
Idú za vyššou životnou úrovňou
Ekonomické ukazovatele dobre odzrkadľujú, ako dobre sa v konkrétnej krajine žije. „Existuje vysoká korelácia medzi HDP na obyvateľa a skóre globálneho indexu konkurencieschopnosti talentov. Na popredných miestach v rebríčku tohto indexu dominujú rozvinuté štáty s vysokými príjmami,“ uvádza analýza Odliv mozgov a jeho vplyv na jednotlivé odvetvia a regióny v SR.
Prvé tri priečky patria Švajčiarsku, Singapuru a USA. Slovenská republika sa v rebríčku globálneho indexu konkurencieschopnosti talentov v roku 2021 umiestnila spomedzi 134 hodnotených krajín na 38. mieste a susedná Česká republika obsadila 24. miesto. Jednoducho z toho vyplýva, že Česko je pre talenty lepšie miesto ako Slovensko.
„Slovenská ekonomika podľa našich prepočtov dosahuje v súčasnosti asi 81 percent výkonnosti európskeho bloku, čo je približne o desať percentuálnych bodov menej než Česká republika. Dobiehanie akcelerovalo vďaka reformnému nastaveniu na prelome milénia, vstupu do Európskej únie či eurozóny, ale aj bohatého prílevu zahraničných investícií v dôsledku mzdovej výhody slovenských zamestnancov oproti vyspelému Západu,“ upozornili v januári tohto roku analytici Slovenskej sporiteľne.
Silnejšia ekonomika znamená aj lepšie pracovné príležitosti. Z pohľadu možných zárobkov je Česko atraktívnejšie bez ohľadu na to, o akej profesii je reč. „Zamestnanci v Českej republike zarábali v roku 2021 vo všetkých odvetviach viac než na Slovensku. Najväčší rozdiel v priemernej mesačnej hrubej mzde bol zaznamenaný v sekcii vzdelávanie, kde zamestnancom v Česku prináležala mzda vo výške až 154 percent zo mzdy na Slovensku, o 679 eur mesačne viac,“ uvádza správa o odlive mozgov.
Tieto údaje ilustrujú, aký rozdiel je v spoločenskej objednávke na kvalitné školstvo medzi Českom a Slovenskom. Práve kvalitné školstvo je absolútne základným predpokladom pre to, aby sa odliv mozgov z krajiny zastavil.
Odchádzajú najmä vzdelaní
Česko zo Slovenska láka najmä kvalifikovaných vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí. „Vysokokvalifikovaní migranti smerujúci zo Slovenska do Česka sa zamestnávajú na najlepšie platených miestach v oblastiach s nedostatkom pracovnej sily. Typický občan Slovenska, ktorý v Českej republike pracuje, je mladý muž, vo veku približne 30 rokov, má vysokoškolský titul, pracuje v hlavnom meste, je zamestnaný na kvalifikovanom pracovnom mieste a zdržiava sa v Česku menej ako štyri roky,“ ukazuje ďalej analýza odlivu mozgov.
Podobný je aj príbeh čitateľa denníka Pravda Michala. Do Prahy odišiel pred tridsiatkou ako vysokoškolsky vzdelaný človek a odborník v daňovej oblasti. Aktuálne v Prahe pracuje na expertnej pozícii v nadnárodnej spoločnosti. O jeho presune rozhodli ekonomické, ale aj iné faktory.
„Rozdielov v každodennom živote je niekoľko. Takými najokatejšími sú asi vyššie platy a nižšie daňové a odvodové zaťaženie. Z neekonomických rozdielov by som vyzdvihol inú náladu v spoločnosti. Tá je v Prahe otvorenejšia a tolerantnejšia. Bežne tu vidieť na ulici páry rovnakého pohlavia, ako sa držia za ruky, a nikto to nerieši,“ hovorí Michal, ktorý zo Slovenska odišiel v roku 2016.
Rozdiely sú podľa neho aj vo fungovaní verejných služieb. „Nemám veľa skúsenosti napríklad so súdnictvom alebo so školstvom, ale obrovský rozdiel vidím v organizácii pražskej verejnej dopravy. Funguje výborne a ceny cestovného sú z môjho pohľadu mimoriadne nízke. Úroveň zdravotníctva je tiež na lepšej úrovni. Pracuje tu veľa šikovných českých, slovenských a zahraničných doktorov,“ hovorí Michal.
Medzi najčastejšie dôvody, prečo sa Slováci sťahujú do Čiech, patrí nasledovanie životného partnera, nasleduje priblíženie k pracovisku. Ak sa sťahuje český občan na Slovensko, najčastejším dôvodom je tiež nasledovanie rodinného príslušníka, ďalším dôvodom je riešenie problémov s bývaním. Samotná ekonomika teda Čechov na Slovensko neláka.