Slovensko húfne opúšťajú mladí a perspektívni ľudia, to automaticky znamená, že krajina mimoriadne trpí a ekonomika bude v budúcnosti menej výkonná. Práve preto sa zastavenie odlivu mozgov stalo premiérskou prioritou Ľudovíta Ódora.
„Sme slabí v lákaní mozgov z iných krajín, v roku 2021 malo Slovensko tretí najnižší podiel cudzincov v EÚ. Nekoncentrujeme dostatočne talent, ktorý je potrebný pre rast ekonomiky a zvyšovanie životnej úrovne. Talenty odchádzajú z viacerých dôvodov, vrátane celkovej atmosféry v krajine, kvality verejných služieb, či celospoločenských problémov ako korupcia či nedostatok pracovných príležitostí. Tieto oblasti je potrebné dlhodobo systematicky zlepšovať,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády.
Armáda ľudí za hranicami
Výsledkom je, že mimo Slovenska podľa výsledkov zo sčítania obyvateľov z roku 2021 pracuje v zahraničí viac ako 412-tisíc ľudí, ktorí mali trvalý pobyt na Slovensku. Až 189-tisíc neuviedlo, v ktorej krajine pracujú. Aj tak z týchto dát vyplýva, že najpopulárnejšia zahraničná destinácia pre život je pre Slovákov Česko. U kultúrne najpríbuznejších susedov pracovalo v čase sčítania viac ako 68-tisíc ľudí zo Slovenska. Druhou najobľúbenejšou destináciou je Rakúsko a na tretej priečke je Nemecko.
Z údajov ďalej vyplýva, že Slovensko v tomto smere stráca mozgy najmä v rámci spoločného európskeho trhu. Z desiatky krajín, kde občania Slovenska pracujú najčastejšie je osem z EÚ, do prvej desiatky sa z krajín mimo EÚ dostala len Veľká Británia a USA.
Slovensko je skutočne neatraktívne pre mnohých šikovných ľudí. Mnohí to pochopia už vo veľmi mladom veku a do zahraničia odchádzajú študovať. „Každoročne do zahraničia odídu stovky slovenských stredoškolákov, uprednostňujúcich štúdium za hranicami pred slovenskými vysokými školami. Podľa nášho minuloročného prieskumu* až necelé dve tretiny mladých ľudí buď už v zahraničí študujú alebo o tejto možnosti premýšľajú. Neprekvapivo je najvýznamnejším dôvodom najmä vyššia kvalita zahraničných univerzít, ktorú za možnosť označilo viac než 90 percent týchto respondentov,“ uvádzajú analytici Slovenskej sporiteľne s odvolaním sa na vlastný prieskum z apríla 2022, ktorý sa uskutočnil na vzorke 700 respondentov.
Počet slovenských študentov v zahraničí ukazuje, že pozícia vedy na Slovensku nie je dobrá. V roku 2020 študovalo na postgraduál celkovo viac ako 138-tisíc ľudí, z tohto počtu bolo takmer 31-tisíc v zahraničí. Ich podiel sa teda blížil k štvrtine. Navyše, zahraničných študentov postgraduálneho štúdia bolo na Slovensku len zhruba 14-tisíc. Rozdiel v neprospech Slovenska bol teda viac ako 16 600 mladých ľudí. Opäť najviac ľudí prilákala Česká republika. Táto krajina je teda pre životné, pracovné a študijné podmienky na Slovensku najvýznamnejší „súper“.
Zahraničie je pre mladých ľudí atraktívnejšie ako domáce prostredie. Iba dvanásť percent mladých ľudí vôbec nezvažuje prácu v zahraničí. „Odísť pracovať za hranice je motivované najmä snahou o vyšší zárobok, zlepšenie jazyka, získanie zaujímavých skúseností v odbore či záujme skúsiť si život mimo Slovenska,“ ukázal prieskum Slovenskej sporiteľne.
Čítajte viac Analytik hovorí už aj o bankrote. Lepší stav verejných financií je priorita vlády
Naspäť neláka kariéra
Nie všetci, čo do cudziny odišli, tam chcú aj na trvalo ostať. Zlou správou pre Slovensko je, že ľudí čo sú v zahraničí, domov lákajú predovšetkým okolnosti naviazané na súkromný život. Profesné príležitosti sú až druhoradé.
„Mladých k návratu motivujú najmä sociálne väzby, prítomnosť rodiny a priateľov bola solídne najdôležitejším faktorom, takmer tri štvrtiny respondentov, asi tretina sa chce vrátiť aj kvôli založeniu rodiny,“ hovorí prieskum. Zhruba štvrtina ľudí by sa rada vrátila s cieľom zlepšiť krajinu k lepšiemu. Práve títo ľudia môžu v budúcnosti byť cenným kapitálom pre krajinu.
Zlou správou je, že sú to práve spoločensko-ekonomické faktory, ktoré Slovákov od návratu domov odrádzajú. Argumentmi proti návratu sa tak stávajú nízke platy, málo pracovných príležitostí, nižšia životná úroveň, tiež politická situácia, miera korupcie, prípadne uzavretosť Slovákov voči zmenám.
Problém je v tom, že obyvatelia nepovažujú spoločnosť, v ktorej žijú, za spravodlivú. Podľa údajov z prieskumu Eurobarometer z roku 2022 považuje korupciu za rozšírený problém na Slovensku až 83 percent ľudí. Priemer EÚ pritom je 68 percent. Ak podobné presvedčenie majú talentovaní mladí ľudia, dospejú k tomu, že ich šikovnosť im nepomôže k tomu, aby sa uplatnili. Automaticky potom hľadajú pracovné a životné príležitosti v krajinách, ktoré považujú za spravodlivejšie.
Čítajte viac Onedlho sa zvýšia príspevky aj o desiatky eur. Pozrite si v tabuľke, kto si polepší najviac
Dvojitý problém
To, že z krajiny utekajú ľudia má podobný efekt ako napríklad tabuľka s bodmi akejkoľvek napríklad futbalovej súťaže. Keď modrí tím vyhrá nad červeným, znamená to, že získa tri body. No v mikrosúboji týchto dvoch tímov je pre červených dôležité nielen to, že body nezískal, ale aj to, že si ich pripísal súper.
To, že šikovný človek zo Slovenska odíde neznamená len to, že sám neprispeje k posunu krajiny, Slovensko bude ešte výraznejšie strácať v porovnaní s krajinou, ktorá tento talent získa.
„Postupne by sme prešli na čísla, ktoré vidíme úplne bežne v eurozóne. Teda jeden- až dvojpercentný rast. Zasekli by sme sa niekde na úrovni 80 percent životnej úrovne eurozóny. Nie je to katastrofa a ani apokalypsa. Neznamená to, že zrazu ľudia nebudú mať čo jesť. To je o tom, že máme ekonomiku, ktorá prežíva a neponúka mladým ľuďom modernú budúcnosť. Ak prestaneme dobiehať, potom nehrozí len pasca stredného príjmu, ale aj zaostávanie. Iné krajiny totiž nespia a majú inovácie ako prioritu. Svet taktiež nestojí, a preto takto by sme mali rozmýšľať na úrovni celej eurozóny. Lebo Čína nezaháľa a ani Spojené štáty neoddychujú,“ poznamenal v staršom rozhovore pre denník Pravda Ľudovít Ódor, ktorý v tom čase ešte bol viceguvernérom NBS.
Príliš veľa problémov a málo času
Aj toto vnímanie sveta je dôvod, prečo si Ľudovít Ódor vybral boj s odlivom mozgov za prioritu vlády. Problémom je, že dosiahnutie tohto cieľa je boj na viacerých frontoch, ktorý si okrem iného vyžaduje aj hĺbkovú reformu vzdelávania.
To je ale omnoho komplikovanejšia zmena ako napríklad daňová reforma. Dobre uskutočnená zmena daní si vyžaduje poctivú prácu, ochotu vziať na plecia politické náklady a tvrdé vyjednávania pri presadzovaní v parlamente, no samotná zmena zákonov stačí na to, aby sa efekt pozitívny efekt postupne prejavil a presvedčil aj odporcov.
Hĺbková reforma školstva si ale vyžaduje zmenu systému práce tisícok pracovníkov v školstve, navyše sa týka aj samotných detí a rodičov. Na naštartovanie takejto zmeny jednoducho nestačí len súhlas parlamentu, potrebná je aj spoločenská podpora potrebných zmien.
Čítajte viac Miliardy eur sa onedlho začnú hýbať. Dotkne sa to stoviek tisíc ľudí, ako to bude prebiehať?
V tomto je situácia vlády Ľudovíta Ódora mimoriadne náročná. Jeho kabinet nemá ani širokú podporu v parlamente a ani čas na to, aby viedol širokú spoločenskú diskusiu o zmenách, o ktorých je presvedčený, že sú potrebné. V tomto kontexte sa tento cieľ zdá byť nesplniteľný.
Napriek tomu sa ambícia zastaviť odliv mozgov prejavila najmä v návrhoch na reformu školského systému. Medzi krátkodobé ciele vláda zaradila zmenu obsahu vzdelávania, zvyšovanie dostupnosti vzdelávania a zavedenie zmeny financovania vysokých škôl. To by bolo naviazané aj na výkonnosť konkrétnych škôl.
Strednodobé priority v tejto oblasti sú skôr vízie. Vláda odborníkov chce prispieť k zvýšeniu atraktivity učiteľského povolania, druhou prioritou je optimalizácia siete škôl. Treťou strednodobou priritou je zlepšenie medzinárodného postavenia slovenských vysokých škôl a výskumných centier. „Vláda bude presadzovať existujúce a navrhne ďalšie opatrenia na zlepšovanie medzinárodného postavenia slovenských vysokoškolských a výskumných inštitúcií, a to s cieľom nielen prilákať talent, ale aj zabezpečiť cirkuláciu mozgov medzi Slovenskom a zahraničím,“ píše sa k tejto priorite v programovom vyhlásení vlády.