Tak ako celé programové vyhlásenie vlády aj ekonomická časť je rozdelená na krátkodobé a strednodobé ciele.
Kľúčovou snahou tejto vlády bude šetrenie verejných zdrojov a nasmerovanie verejných financií na udržateľnejšiu cestu. Táto ambícia je na pozadí cieľov, ktoré si vláda Ľudovíta Ódora vytýčila. Medzi krátkodobé ekonomické ciele patrí predstavenie plánu na postupné ozdravenie verejných financií, revízia systému pomoci s cenami energií a zmena hodnotenia investičných projektov.
Plán ozdravenia verejných financií
Toto je kľúčová ambícia vlády odborníkov a práve tento plán je niečo, čo by po vláde Ľudovíta Ódora mohlo ostať ako jej odkaz. Verejné financie jednoznačne potrebujú záchranné opatrenia. „Slovenské verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Takzvaný štrukturálny deficit, teda schodok očistený o jednorazové a cyklické zložky, v tomto roku podľa odhadov relevantných inštitúcií dosahuje 3,6 až 5,8 percenta HDP, čo je výrazne nad maastrichtskou maximálnou hranicou troch percent. Pri takomto nastavení nám už teraz vysoké zadlženie môže ešte ďalej rásť aj v pomere k rastúcej ekonomike,“ hovorí k stavu verejných financií Michal Lehuta, analytik VÚB banky.
Ak by zadlženie krajiny ďalej rástlo, podľa Lehutu by to bola katastrofa. „To by znamenalo aj rast rizikovej prirážky Slovenska na financovanie verejného dlhu a tiež pravdepodobný pokles úverových ratingov. Ak by sa v takomto zlom nastavení rozpočtovej politiky nič nezmenilo, do desať až pätnásť rokov, ale možno aj skôr, by sa krajina mohla dostať do situácie, že jej finančné trhy už nebudú ochotné požičiavať ani za extrémne vysoké úroky a Slovensko by muselo vyhlásiť bankrot,“ varuje Lehuta.
Slovensko tak pred sebou má veľa práce. S niečím už politici začali, no je to málo. „Udržateľnosť verejných financií je zhoršená vzhľadom na početné prijímané opatrenia, ktoré však majú trvalý charakter a teda aj trvalý vplyv na saldo rozpočtu. Neprijímajú sa pritom dostatočné kompenzačné opatrenia na príjmovej či výdavkovej strane, ktoré by rozpočet posúvali na udržateľnejšiu trajektóriu. Vnímame však pozitívne prijaté výdavkové limity, ktoré sú vhodným nástrojom na pomoc verejným financiám,“ hovorí Michal Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Plán ozdravenia zatiaľ nie je hotový, vláda ho spolu s programovým vyhlásením nepredložila. „Plán má zabezpečiť pre verejné financie postupný, pre ekonomiku a spoločnosť zvládnuteľný, ale výrazný posun smerom k obnove dlhodobej udržateľnosti,“ uvádza vláda. Krajina by sa potrebovala dostať k tomu, aby deficit dlhodobo neprekračoval tri percentá HDP, v roku 2023 sa pritom vyšplhá na úroveň okolo šiestich percent HDP.
Čítajte viac Miliardy eur sa onedlho začnú hýbať. Dotkne sa to stoviek tisíc ľudí, ako to bude prebiehať?
Revízia systému pomoci s cenami energií
Kabinet Ľudovíta Ódora považuje plošnú pomoc s cenami energií za výraznú záťaž pre verejné financie. Preto bude hľadať spôsoby ako pomôcť ohrozeným skupinám obyvateľstva adresnejšie. „Cieľom je, aby pomoc dostávali najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, ktoré ju potrebujú najviac. Potvrdzujú to aj čísla. Kým náklady na energie pri najchudobnejších domácnostiach tvoria až 18,4 percenta z ich celkových príjmov, v bohatých domácnostiach je tento pomer na úrovni 8,7 percenta. Našim cieľom je aj posilniť motiváciu hľadania úspor v spotrebe energie,“ hovorí k tomuto cieľu ministerstvo financií.
Zmena pravidiel hodnotenia verejných investícií
V tomto prípade sa vláda chce sústreďovať na veľké projekty, tam má totiž hodnotenie investícií najväčší zmysel. „Ekonomické hodnotenia investícií majú najväčšiu pridanú hodnotu pri veľkých projektoch. Projekty do 10 mil. eur tvorili v roku 2022 zhruba 75 percent hodnotení, ale priniesli len desaťpercentnú úsporu. Keďže v súčasnosti prechádzajú hodnotením projekty už od jedného milióna eur, rezort navrhuje túto hranicu zvýšiť, aby sa odborné kapacity viac sústredili na veľké projekty a aktivity s vyššou pridanou hodnotou,“ uvádza MF SR.
Strednodobé ciele v ekonomickej oblasti odrážajú staré resty, ktoré v slovenskej legislatíve sú, vláda tiež načrtne daňovú reformu. K strednodobým prioritám teda patrí modernizácia daňového systému, rušenie nesystémových výnimiek a modernizácia dlhovej brzdy.
Modernizácia daňového systému
Vláda premiéra Ódora navrhne zmenu váhy daní, ktoré ktoré tvoria príjmy štátneho rozpočtu. „Opatrenia by tiež mali upraviť zdanenie spotreby a majetku, napríklad v oblastí daní z nehnuteľnosti či v oblasti takzvaných negatívnych externalít,“ uvádza rezort financií. Práve tu je priestor na vyššie daňové zaťaženie. Majetkové dane na Slovensku, napríklad daň z nehnuteľnosti, sú vo všeobecnosti považované za nízke. Pod heslom „negatívne externality“ sa skrýva nepriaznivý vedľajší efekt nejakej činnosti. Znamená to teda, že sa vláda bude zamýšľať napríklad nad daňami, ktoré by boli naviazané na environmentálne záťaže.
Čítajte viac Onedlho sa zvýšia príspevky aj o desiatky eur. Pozrite si v tabuľke, kto si polepší najviac
Optimalizácia a rušenie nesystémových výnimiek v daňovej oblasti
Tento cieľ v zásade znamená zjednodušenie systému daní, ktorý by mal viesť k menšej záťaži daňových úradov Vláda tiež navrhne spôsoby ako zjednodušiť daň z pridanej hodnoty, čo by malo viesť napríklad k prehodnoteniu používania znížených sadzieb DPH. Ak by sa používali menej, prípadne vôbec, štát by získal dodatočné zdroje.
Zmeny v dlhovej brzde
Túto zmenu žiadajú odborníci už dlho, pod vplyvom rôznych okolností totiž dlhová brzda aktuálne neplní svoj cieľ a potrebuje zmenu. Kľúčovou zmenou by bolo naviazanie sankčných pásiem na takzvaný čistý dlh. V súčasnosti je dlhová brzda naviazaná na hrubý dlh. Do jeho výšky vstupuje aj hotovostná rezerva štátu, čiže hrubý dlh sa zvyšuje aj o sumy, ktoré štát v skutočnosti neminul. Keď sa pred viac ako desaťročím zostavovala dlhová brzda, štatistický úrad Eurostat ešte údaje o čistom dlhu nevykazoval, preto sa dlhová brzda naviazala na hrubý dlh. V parlamente už je viac ako rok novela, ktorá zmenu zavádza, poslanci sa však zasekli na spore o to, či súčasťou dlhovej brzdy má byť aj daňová brzda. Tá by zabezpečila, že ak sa nejaká daň zavedie, iná sa v rovnakom rozsahu zruší. Toto riešenie presadzuje Richard Sulík (Saska).
Čítajte viac Pracujúce deti už posielajú peniaze rodičom na dôchodku. Okolo Krajniakovho bonusu sa vynárajú problémy
Okrem týchto ekonomických cieľov sa hospodárstva týkajú samozrejme aj ďalšie ciele, ktoré si vyžadujú dlhodobú sústredenú prácu, štrukturálnu zmenu smerovania krajiny na základe silnej spoločenskej objednávky. Vláda chce totiž podporiť transformáciu ekonomiky z modelu založenom na lacnej pracovnej sily na model rastu založený na znalostiach a inováciách. Spolu s tým, chce vláda prispieť k zníženiu energetickej závislosti a zlepšeniu podnikateľského prostredia.
Michal Lehuta hodnotí programové vyhlásenie kladne, no vláda podľa neho naráža na zásadné limity. „Ekonomické priority predstavené v návrhu programového vyhlásenia v drvivej väčšine prípadov dávajú zmysel, no veľká väčšina z nich z nich uzrie svetlo sveta len ako návrhy pre budúcu vládu, keďže úradnícka vláda v parlamente nedisponuje väčšinou a nemá tak moc meniť legislatívu. Z tohto pohľadu sa vládou schválené PVV môže zdať ako príliš ambiciózne, no ak bude chcieť nová vláda spomaliť potrebné tempo konsolidácie verejných financií podľa nových európskych pravidiel, bude musieť spolu s rozpočtom na roky 2024–26 predstaviť aj štrukturálne reformy, ktoré by mali pomôcť ekonomike zo strednodobého a dlhodobého hľadiska,“ hovorí.