Takzvaná akcia „Návratka“ bola, ako sa ukázalo, chyba, lebo ľudia prišli o miliardy eur pre zle uložené úspory. Novela, ktorá prešla parlamentom na jeseň minulého roku, ale postupne napráva chyby v sporiacom pilieri.
Práve ľudí, ktorých úspory sa presúvali v roku 2013, sa týka presun opačným smerom. Presúvanie sa dotkne úspor v hodnote 3,7 miliardy eur a celkovo zhruba 718-tisíc sporiteľov. V súčasnosti je v druhom pilieri 12,68 miliardy eur, zhruba 7,1 miliardy eur je v súčasnosti v garantovaných – teda dlhopisových – fondoch. Váha jednotlivých fondov sa teda postupne presunie v prospech negarantovaných – teda indexových – fondov.
Postupný presun budú mať na svojich pleciach dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Dlhodobým problémom sporiteľov v druhom pilieri je, že sa správajú neprimerane konzervatívne – v garantovaných fondoch druhého piliera je príliš veľa peňazí. Ľudia, ktorých sa presun úspor týka, v podstate premrhali v garantovanom fonde minimálne desať rokov.
Ak sporiteľ odstaví svoje peniaze v garantovanom fonde, s najväčšou pravdepodobnosťou stráca šancu na reálne zhodnotenie úspor. Samozrejme, sporenie v negarantovaných fondoch je rizikovejšie a môže sporiteľovi priniesť v krátkodobom období výrazné straty. Kľúčové ale je, že dôchodkové sporenie je dlhodobé. Dlhý časový horizont tak umožňuje stratu zmazať a napokon celkovo doručiť výrazne lepší výsledok ako garantované fondy. Práve preto sa presun prostriedkov z garantovaných do negarantovaných fondov udeje.
Denník Pravda prináša odpovede na najdôležitejšie otázky okolo presunu dôchodkových úspor.
Koho sa presun týka?
Pri presune sa sporitelia rozdeľujú do troch rôznych skupín podľa veku a podľa toho, ako sa počas sporenia správali.
Základné rozdelenie je na aktívnych a pasívnych sporiteľov. Pasívni sa ďalej rozdeľujú na ľudí narodených do roku 1968 a od roku 1969.
Ak klient po preradení do garantovaného fondu neurobil žiadne rozhodnutie o rozložení svojich úspor, považuje sa za pasívneho a presun sa ho týka. Ak po preradení urobil sám aspoň jedno rozhodnutie o rozložení úspor, DSS-ky a štát ho považujú za aktívneho a presun sa ho nedotkne. Rovnako sa presun netýka ľudí, ktorých štát nepresúval do garantovaných fondov, teda napríklad ľudí, ktorí vstúpili do druhého piliera neskôr.
Čítajte viac Onedlho sa zvýšia príspevky aj o desiatky eur. Pozrite si v tabuľke, kto si polepší najviac
Čo presun znamená pre ľudí narodených v roku 1969 a neskôr?
Ďalší dôležitý parameter pri pasívnych klientoch je vek klienta. Ľudia narodení v roku 1969 a neskôr sú považovaní za pasívnych mladších sporiteľov a v ich prípade sa presúvajú nové príspevky a aj majetok. Takýchto klientov je zhruba 562-tisíc.
Ako bude presun vyzerať pre ľudí narodených v roku 1968 a skôr?
Ľudia, ktorí sa narodili v roku 1968 a skôr, sú pasívni starší sporitelia. V ich prípade sa nadobudnutý majetok už nebude presúvať. Do negarantovaného fondu budú smerovať len nové príspevky. V tomto režime sa presun dotkne 156-tisíc ľudí.
Dá sa presunu vyhnúť?
Áno. Sporitelia majú možnosť aktívne rozhodnúť o tom, že nechcú, aby DSS-ky ich majetok presúvali. Doposiaľ túto možnosť využilo minimum sporiteľov, takže presun úspor sa udeje v rozsahu, s ktorým správcovské spoločnosti počítajú už dlhšie.
Kedy sa presun uskutoční?
Celý proces odštartuje 1. júla tohto roku.
Musia klienti niečo urobiť?
Nie. Klienti, ktorí nevyjadrili nesúhlas s presunom a spĺňajú podmienky, sa tejto zmeny zúčastnia automaticky.
Presunú sa všetky úspory naraz?
Nie. Presun úspor bude postupný a potrvá do 31. decembra 2025. Správca úspor dokonca môže požiadať o predĺženie presunov do konca roku 2027. Ak by sa majetok presunul jednorazovo, mohlo by to znamenať určité riziko pre sporiteľa, ktorý by nebol chránený pred prudkým prepadom trhov. Postupnosť celého procesu toto riziko zmenšuje.
Každá z DSS-iek teda má vlastný plán, na základe ktorého presúva úspory sporiteľov. Presný harmonogram každá zo správcovských spoločností už zverejnila. Nové príspevky začnú DSS-ky do indexových fondov presúvať hneď. Presun je v súlade s predvolenou investičnou stratégiou.
Čo je predvolená investičná stratégia?
Je to také rozloženie úspor, ktoré reguluje mieru rizika, ktorú sporiteľ podstupuje. Rozhodujúcim kritériom je vek sporiteľa.
V rámci predvolenej investičnej stratégie sú úspory klienta rozložené čiastočne v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde a sčasti v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde.
„V prvej časti sporenia bude majetok sporiteľa alokovaný výlučne do indexového negarantovaného dôchodkového fondu, ktorý síce je rizikovejší, ale má potenciál priniesť sporiteľovi v dlhodobom horizonte vyšší očakávaný výnos. V určenom veku 50 rokov sa začne časť majetku – 4 percentá každý rok – postupne presúvať do menej rizikového dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu. Napríklad sporiteľ vo veku 50 rokov má 4 percentá svojho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde a 96 percent v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde. Vo veku 51 rokov už bude tento pomer 8 ku 92,“ upozorňuje rezort práce.