Nový úradnícky kabinet premiéra Ľudovíta Ódora sa dostal do mimoriadne nezvyčajnej situácie. Bežne je úlohou vlády predkladať návrhy zákonov parlamentu a nájsť pre ne podporu v koalícii. Nič také vládu, ktorú sformovala prezidentka Zuzana Čaputová, nečaká. Novým ministrom financií sa stal uznávaný ekonóm z Národnej banky Slovenska (NBS), ktorý veľmi dobre rozumie tomu, že stav verejných financií je alarmujúci. Napriek tomu na žiadne hĺbkové a dlhodobé ekonomické reformy nemá vláda, s ekonomickými expertmi na čele, priestor. Napriek tomu Michal Horváth v pozícii ministra načrtne, ako by podľa neho malo ozdravovanie verejných financií vyzerať. „Pripravíme menu. Z toho si potom politici budú môcť vybrať. Tvorba rozpočtu je a musí byť demokratický proces. Občania prejavia svoju vôľu vo voľbách a politici, ktorí budú zvolení, si budú môcť rozpočet prispôsobiť. Je dôležité, aby rozpočet rešpektoval to, že potrebujeme ozdraviť verejné financie,“ hovorí Michal Horváth v rozhovore pre denník Pravda.
Ako sa cítite v novej pozícii?
Síce sa to celé zbehlo veľmi rýchlo, vzhľadom na okolnosti sa cítim veľmi dobre. To, čo sa nezmenilo, je, že sa považujem za odborníka a úradníka. Moja nominácia je odborná, tak k tejto novej pozícii aj pristupujem.
Čo to znamená? Nie ste politik. Čo za ten krátky čas budete chcieť na ministerstve urobiť?
Kľúčovou prioritou je pripravenie detailného plánu na ozdravenie verejných financií. Predstavíme ho v septembri a k tejto práci budeme pristupovať tak, ako úradníci bežne pristupujú, pripravíme rôzne možnosti opatrení, ktoré potom ponúkneme politikom. Politická väčšina, ktorá vzíde z volieb, bude mať na stole materiál, na základe ktorého bude môcť zostaviť rozpočet, ktorý zodpovedá jej videniu sveta.
Aká je vaša spolupráca s premiérom? Poznáte sa dlho.
Spolupráca je veľmi dobrá, aj keď ho stretávam trochu menej ako v minulosti.
Do akej miery poznáte ostatných ministrov?
Niektorých poznám viac, niektorých menej, postupne sa zoznamujeme.
Mali by ste ich spoznať všetkých, lebo držíte kasu.
Časom sa asi ohlásia všetci.
Budete musieť pripraviť aj vyrovnaný rozpočet a aj nejaký, nazvem to, reálnejší. Do akej miery je to pre ministerstvo komplikácia?
Bolo by, samozrejme, lepšie, keby sme nemuseli zostavovať dva rozpočty. Je tam stále možnosť, že parlament vysloví vláde dôveru. V takom prípade by sme sa mohli venovať tvorbe toho realistického rozpočtu, ktorý sa dá od budúceho roka uviesť do praxe bez väčších škôd pre ekonomiku.
Hovoríte o tom, že po vyslovení dôvery vláde by sa vypli najprísnejšie sankcie, teda aj povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet.
Áno, ak by sme však mali zákonnú povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, tak ho predložíme.
Do akej miery je to myšlienkové cvičenie? Vy vyrovnaný rozpočet predložiť musíte, no parlament ho napríklad nemusí prijať, môže nastať rozpočtové provizórium, navyše sa dá očakávať, že povolebná vláda do konca roka získa dôveru. Do akého detailu sa tomu treba venovať? Opýtam sa zjednodušene, nestačí jednoducho namodelovať prudké zvýšenie daní?
Určite sa na to pozrieme serióznejšie. Tie dve veci na seba nadväzujú. Aj realistický plán sa môže prekrývať s plánom na vyrovnaný rozpočet. Aj v pláne ozdravenia verejných financií sa budeme pozerať na niekoľko rokov dopredu, treba pripraviť veľké množstvo opatrení v pomerne veľkom rozsahu. To, s čím realisticky vieme prísť, nemusí stačiť na úplné vyrovnanie bilancie štátu. V tom prípade musíme odložiť skalpel a musíme vybrať sekeru. Opatrenia takého veľkého rozsahu by nemali dobrý vplyv na ekonomiku, ak by sme ich robili v rámci jedného roka. Pre nás je prioritou, aby sme išli v nejakej verzii postupného ozdravovania verejných financií.
Čítajte viac Žijeme z ruky do úst, Slováci vo veľkom siahajú na svoje úsporyO akých sumách hovoríme? Lietajú miliardy. Plán stability počíta s úsporou okolo 4,5 miliardy eur, pre dlhodobú udržateľnosť treba ušetriť okolo šiestich miliárd, pán Marcel Klimek hovoril o troch miliardách eur. K čomu sa bude ministerstvo pod vaším vedením približovať?
Máme nejaké ciele v rámci programu stability, z tých cieľov vyplýva potreba konsolidovať. Presnú sumu by som nechcel v tomto momente komentovať. Je to preto, že dôležitým míľnikom konsolidačného plánu na nasledujúce roky bude práve aktualizácia rôznych prognóz. Z nich vyplynie, aké rozsiahle opatrenia budú potrebné. Rádovo to však sedí s číslom okolo štyroch miliárd.
To, čo z dlhovej brzdy vyplýva, je viazanie výdavkov, treba v rozpočte nájsť zhruba 750 miliónov eur. V marci ešte nebolo jasné kde. Už je to jasné?
Predpokladám, že to pôjde na úkor rezerv, ale aj toto budeme ešte postupne komunikovať.
Ak sa pozrieme na ten realistickejší rozpočet, na aký deficit má Slovensko kondíciu, ako to bude v ďalších rokoch?
V ďalších rokoch pokiaľ neurobíme ďalšie opatrenia, tak deficit by zostal niekde na úrovni šiestich percent HDP. Aj v tomto, aj v nasledujúcich dvoch rokoch. A to som komunikoval aj počas môjho prvého vystúpenia na Úrade vlády, že toto je neúnosné a nie je to ani v súlade s očakávaniami, ktoré majú investori.
Vaša ambícia pre rozpočet, ktorý predložíte, teda bude nižší deficit. Viete odhadnúť, kde by ste sa chceli hýbať?
Predpokladám, že sa budeme hýbať okolo cieľov definovaných v Programe stability. (Na rok 2024 je cieľ v Pláne stability stanovený na úrovni 3,9 % HDP, pozn. red.)
Kde môže Slovensko reálne šetriť?
K tomuto by som sa nechcel detailne vyjadrovať, je to predmet našej vnútornej práce. Nechcel by som predbiehať a hypotetizovať. Náš plán je najprv na tom pracovať a potom tie opatrenia budeme komunikovať.
V porovnaní s OECD máme vysoké odvody a nízke majetkové a nejaké iné dane. Bude sa ministerstvo pod vaším vedením usilovať napríklad o zmenu štruktúry príjmov smerom k priemeru OECD?
Tu si musíme uvedomiť, že na zásadnejšiu reformu na príjmovej strane rozpočtu treba veľmi veľa legislatívnych opatrení. Veľmi dôležitým obmedzením pre našu vládu je to, že budeme navrhovať iba také opatrenia, ktoré sa budú dať reálne zaviesť od roku 2024. Ešte na tých opatreniach sami pracujeme, rozhodneme sa, čo pôjde do nasledujúceho rozpočtu. Zároveň domácou úlohou z Úradu vlády je, aby sme nechali niečo na stole aj pre ďalšie administratívy. Toto obmedzí aj našu kreativitu a obmedzí sa tým aj naša schopnosť približovať sa medzinárodným benchmarkom.
Pripravíte návrh opatrení. Budú skôr príjmové alebo výdavkové? Čo by bol optimálny pomer opatrení?
K tejto otázke sa staviame ako odborníci, pripravíme zoznam, pripravíme menu. Z toho si potom politici budú môcť vybrať. Tvorba rozpočtu je a musí byť demokratický proces. Občania prejavia svoju vôľu vo voľbách a politici, ktorí budú zvolení, si budú môcť rozpočet prispôsobiť. Je dôležité, aby rozpočet rešpektoval to, že potrebujeme ozdraviť verejné financie. Bolo by dobré, aby diskusia o tom, ako na to, prebehla ešte pred voľbami. Preto plán predstavíme ešte pred voľbami.
Vyzerá to tak, že vláda dôveru nezíska. Do akej miery je to problém? Bolo by to s dôverou jednoduchšie?
Áno, bolo by, mohli by sme sa sústrediť na prípravu toho viacročného plánu.
Ide teda o to, že bez dôvery od parlamentu stráca ministerstvo sily prípravou vyrovnaného rozpočtu. Je to o tomto?
Budeme musieť venovať energiu aj tej otázke. A dosť veľa energie.
Je pred vami len jedna schôdza parlamentu, to je mimoriadne nezvyčajná situácia. Bude mať ministerstvo nejakú legislatívnu iniciatívu, ktorá by sa netýkala rozpočtu?
Neplánujeme legislatívnu iniciatívu. Naším plánom však je pripraviť k tým opatreniam, ktoré predstavíme začiatkom jesene, podklady a návrhy zákonov tak, aby to nasledujúca vláda mohla rýchlo použiť a presadiť.
Čítajte viac Bojoval za vyššie dôchodky, vstup do politiky mu núkali viacerí. Kto je Ľudovít Ódor, ktorý smeruje na čelo úradníckej vlády?Vaša pozícia je špecifická v tom, že nemáte koaličných partnerov, všetci sú opozícia. Ako to vyzerá, komunikujete s politickým spektrom o tom, čo by mohli podporiť z tých opatrení, ktoré zamýšľate?
Keď som bol v parlamente na hodine otázok, tak som sa dohodol so šéfom výboru pre financie a rozpočet (Marián Viskupič, pozn. red.), že pred júnovou schôdzou prídem na výbor a oslovím poslancov. Prídem s niekoľkými odkazmi, vysvetlím im situáciu okolo prípravy plánu na ozdravenie verejných financií a rozpočtu na tento rok. Pokúsim sa ich presvedčiť, aby sa zamysleli nad dôležitosťou zmien v dlhovej brzde. Zároveň im ponúknem, aby na nás smerovali nejaké svoje väčšie konštruktívne nápady, ktoré by mohli pomáhať ozdraviť verejné financie. My sa ich pokúsime vyhodnotiť a zahrnúť medzi naše „legokocky“.
Vy ste spoluvytvárali dlhovú brzdu, no hovoríte, že zmeny potrebuje. Nepočítalo sa s pandémiou, vojnou, skúsme si teda povedať, aké zmeny dlhová brzda potrebuje.
Je ich niekoľko. Dlhová brzda potrebovala zmeny ešte pred udalosťami, ktoré spomínate. Dávno predtým bolo aktuálne prejsť na definovanie dlhovej brzdy na základe čistého, nie hrubého dlhu. Dlhová brzda by v takom prípade brala do úvahy, že časť verejného dlhu je vlastne hotovostná rezerva štátu. Toto sme aj od začiatku chceli, no nedalo sa to urobiť, lebo v tom čase Eurostat ešte nevykazoval oficiálne čistý dlh. To je jedna z technických vecí, čo sa zmenila.
To je technická záležitosť.
Áno. Je to však naozaj tak, že sme tu objektívne mali sériu kríz, ktoré posunuli dlh na inú úroveň. To, že dlh stúpa počas kríz, nie je problém, z hľadiska ekonomiky je to dobré. Teraz však potrebujeme plán smerom dopredu, aj pokiaľ ide o dlhovú brzdu. Nachádzame sa na vyšších úrovniach dlhu a máme niekoľko možností, ako sa s tým vyrovnať tak, aby sa z procesov v rámci dlhovej brzdy nestala fraška. Buď zmeníme pásma, alebo zmeníme procesy. V parlamente je návrh, ktorý mení procesy v rámci dlhovej brzdy. O tomto treba uvažovať úplne pragmaticky. V každom režime verejnej politiky je normálne, ak sa občas prehodnotí, či je dobre nastavený. Musíme hľadať široký konsenzus, ak sa nájde, potom je zmena úplne v poriadku.
Z vášho pohľadu je lepšie meniť procesy alebo pásma?
Dalo by sa aj aj. Diskusia prebehla ešte predtým, ako sa návrh zmien posunul pred vyše rokom do parlamentu. Pracovná skupina, ktorá na zmenách pracovala, sa zhodla na tom, že pre kredibilitu systému bude lepšie, ak sa zmenia procesy a nie pásma. S tým sa dá stotožniť. Treba sa pozrieť na to, či tam netreba doladiť nejaké detaily, no v zásade tá filozofia toho návrhu je v poriadku a bola by to zmena, ktorá by pre fungovanie rozpočtu bola prospešná.
Michal Horváth
Študoval na Univerzite Komenského, University of York aj na University of St Andrews. Pracoval na ministertve práce, ministerstve financií aj v súkromnom sektore. Pôsobil aj ako výskumný pracovník na University of Oxford. Zakladal Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, neskôr pôsobil na University of York ako pedagóg. Z Veľkej Británie sa presunul do Národnej banky Slovenska, kde pôsobil ako hlavný ekonóm. Práve z tejto pozície sa presunul do kresla ministra financií vlády Ľudovíta Ódora.
Ako sa dívate na to, že zákon, o ktorom sa vo veľkom hovorí, že je potrebný, je zaseknutý v parlamente?
Tieto otázky sú vždy vecou politickej dohody. My keď sme dlhovú brzdu zavádzali, tak sa vyskytla vzácna situácia, keď si návrh odborníkov osvojilo množstvo politikov z rôznych kútov politického spektra. K tomuto za čias predchádzajúcej administratívy nedošlo, čo je v istom zmysle škoda.
Na druhej strane, bolo to v čase, keď sa veľmi riešili problémy s dlhom Grécka a aj iných krajín. Myslíte si, že sme sa zľakli, že aj Slovensko sa dostane na grécku cestu?
Bol to jeden z faktorov. Ten návrh vznikal v čase, keď sme potrebovali kredibilnú cestu von z vlastného dlhu. Situácia v eurozóne, no aj problémy s refinancovaním slovenského dlhu v tom čase pomáhali zoceľovať konsenzus, ktorý sa okolo toho návrhu zákona vytvoril. Momentálne, mimochodom, stojíme pred situáciou, ktorá je v mnohých smeroch podobná. Narástli dlhy, nielen nám, potreba konsolidácie tu je, situácia na finančných trhoch je čoraz ťažšia. Potrebujeme nový plán.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť publikovala hrozivú prognózu, ktorá hovorí, že ak sa nič neudeje, hrubý dlh Slovenska do roku 2072 stúpne na 350 % HDP. Ako takéto prognózy vnímate, je na tom Slovensko naozaj takto zle?
Dlhodobé prognózy ťahá najmä demografická situácia, takého grafy teda vidíme už od našich čias v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (od roku 2013, pozn. red.). Takéto grafy sme mali brať vážne už asi desať rokov a robiť opatrenia. Niektoré sa aj spravili, no nie vždy išli správnym smerom aspoň na tom horizonte najbližších rokov. Tejto otázke sa treba však naliehavo venovať a nastavovať systémy v dôchodkoch, v zdravotníctve, v dlhodobej starostlivosti.
Napríklad japonská ekonomika dokáže fungovať s dlhom 200 % HDP dlhodobo. My máme červené kontrolky rozsvietené už teraz, napriek tomu, že dlh je pod 60 percent HDP. V čom je rozdiel? Prečo je omnoho nižší dlh pre nás už problém?
Slovensko je malá otvorená ekonomika, do veľkej miery sú verejné financie odkázané na priazeň veriteľov zo zahraničia.
Ako v tejto chvíli vyzerá pozícia Slovenska na medzinárodných trhoch?
Sprísňovanie menovej politiky v Európe malo za následok nárast výnosov dlhopisov vrátane slovenských. Centrálne banky sa sťahujú z dlhopisových trhov. Pre štát je nákladnejšie sa financovať. Ak sa pozrieme do budúcna, trhy budú ochotné financovať deficity len v prípade, že uvidia aj istú mieru ozdravenia verejných financií.
S&P nám zlepšilo výhľad.
To je veľmi dobrá správa, ktorá prišla. Je to dôležitý signál smerom k investorom, beriem to tak, že nám to dáva väčší priestor na prípravu opatrení.
Aké sú dôvody zlepšenia výhľadu?
Jadro argumentov sa týka odolnosti ekonomiky. Vývoj v posledných mesiacoch a aj očakávania na najbližšie obdobie sa na Slovensku aj v eurozóne zlepšili. Boli veľké obavy okolo recesie, boli veľké obavy okolo zraniteľnosti slovenskej ekonomiky vzhľadom na energetickú závislosť od Ruska. Tieto obavy do istej miery pominuli. S&P však hovorí o tom, že výhľad, ktorý momentálne máme, teda stabilný, predpokladá ozdravenie verejných financií. Tie deficity, ktoré oni majú v predpokladoch, sú dosť podobné cieľom, ktoré máme v Programe stability.
Výrazný odklon od tejto trajektórie by znamenal ohrozenie ratingu. Treba to brať vážne. Dávajú nám dôveru, že budeme konať a pripravíme plán, ktorý je v podstate v súlade s tým, ako je napísaný Program stability. Ak takýto plán nepredstavíme a budú sa opakovať šesťpercentné deficity, tak budeme mať na finančných trhoch vážny problém.
Má Slovensko potenciál vyrásť z dlhu alebo je potrebné škrtať? To sú dva rôzne prístupy. Rozumnými výdavkami by sa mohla ekonomika výrazne naštartovať a v takom prípade by sa HDP zvyšovalo tak, že by sme z dlhu vyrástli. Je to teda iný spôsob riešenia ako škrty.
Je to vždy o kombinácii oboch prístupov. Tie opatrenia, s ktorými prídeme, budú zahŕňať určitý predpokladaný rast ekonomiky a postupne budeme počítať s trošku rýchlejším tempom rastu ekonomiky. Zároveň treba povedať, že tempo, ktorým by ekonomika mohla rásť v dlhšom horizonte, je podstatne pomalšie ako tempo rastu, na aké sme boli zvyknutí v predchádzajúcich dekádach. Slovensku v istom zmysle dochádza dych.
Veľa sa hovorí o tom, že prestávame dobiehať životnú úroveň západných krajín. Toto pramení z problémov, ktoré sú v ekonomike hlboko zakorenené. Toto je podstatný problém aj pre verejné financie. Omnoho ľahšie by sa konsolidovalo a smerovalo k vyrovnanému hospodáreniu, keby náš fundamentálny rast bol rýchlejší.
Čítajte viac Čo si myslí nový premiér o inflácii, stave verejných financií, či stavbe diaľnic?Zdochol už tatranský tiger?
Dochádza mu dych.
Čo musí Slovensko pre svoj dlhodobý potenciál urobiť? Hovorí sa, že sme montážna linka, monokultúra. Existujú rýchle opatrenia, ktoré sa dajú urobiť?
Uznávam, že momentálne fungujeme na základe modelu montážnej dielne. Náš rast pramení z prílevu zahraničných investícií, ktoré láka predovšetkým lacná a kvalifikovaná pracovná sila. Problém je, že tá sila už nie je ani taká veľmi lacná, ani veľmi kvalifikovaná a už v podstate vôbec nie je. To vyplýva z demografického vývoja a z toho, že ľudia od nás odchádzajú a neprichádzajú. Zastavenie odlevu mozgov aj premiér komunikoval ako jednu z priorít vlády. Chceme pripraviť pôdu pre to, aby sa tento vývoj otočil.
Tento zdroj rastu sa teda vyčerpal. Kde vidíte nový zdroj rastu?
Slovensko sa musí úplne zásadne zamyslieť nad tým, ako inovuje, ako organizuje školstvo, verejnú správu, ten zoznam by mohol byť dlhý. My ho iste za ten krátky čas, čo sme tu, nedokážeme vyriešiť, no skúsime niečo pripraviť pre budúce administratívy.
Jedna z úloh, ktoré vaša vláda naozaj má, je udržať v chode práce na pláne obnovy. Kde vy v tomto smere vidíte vašu úlohu? Ak sa nakoniec niečo nestihne, peniaze na tieto projekty si prídu ministri pýtať na tento rezort.
Toto si nechajme na diskusiu po predstavení programového vyhlásenia vlády, tam bude ucelený plán na najbližšie obdobie.
Sú tam oblasti, ktoré neznesú odklad ani deň. Dá sa už v tejto chvíli z vašej pozície pomôcť napríklad výstavbe nemocníc?
K nemocniciam sa nechcem vyjadrovať, aj keď do toho máme čo povedať. Môžem však poznamenať, že aktuálne riešime rôzne veci, niektoré sa týkajú aj čerpania eurofondov a peňazí z Plánu obnovy a odolnosti.
Poďme späť k ekonomike. Aký je váš vzťah k inflácii? Prišli ste z centrálnej banky, tam ste bojovali proti inflácii, no tomuto rezortu zdražovanie pomohlo k príjmom navyše a nakoniec aj k prekvapujúco priaznivému deficitu v minulom roku, keďže štát mal extra príjmy. Zmenil sa váš vzťah k inflácii?
Vôbec sa nezmenil. Už vtedy sme hovorili, že inflácia mala na rozpočet priaznivý vplyv v minulom roku, už v tomto roku bude skôr záťažou. Celkovo sa však môj vzťah k inflácii nezmenil a myslím si, že je dôležité, aby klesala. V NBS sme veľa riešili neistotu okolo tempa zdražovania, vytvárali ju najmä ceny energií pre domácnosti. O tých sme z pozície centrálnej banky vedeli málo. V tejto novej pozícii je to jedna z tém, ktorú budem vedieť aktívne formovať a posúvať ďalej.
Ako sa dívate na to, že viacero tých opatrení bolo interpretovaných ako pomoc s cenami energií, no boli to plošné a dlhodobé opatrenia?
Problém je, že sa neoddelila krátkodobá pomoc s cenami energií a potravín a dlhodobejšia rodinná politika. V ideálnom prípade mala byť tá krízová pomoc dočasná a adresná. Nemám nič proti inému nastaveniu rodinnej politiky, no tam sa malo hľadať finančné krytie. To, že sa nehľadalo, prispieva k tomu, že v tomto roku očakávame deficit okolo šiestich percent HDP. Ani na ďalšie roky to nevyzerá dobre. Aj z tohto dôvodu musíme pracovať na pláne ozdravovania verejných financií.
Bývalý štátny tajomník Marcel Klimek k tej plošnej pomoci s cenami energií poznamenal, že to bolo dobré rozhodnutie, lebo ťažké obdobie sa takto podarí preklenúť a v budúcnosti už bude situácia na trhu s energiami lepšia. Slovensko tak malo situáciu vyriešiť. Ako celý tento projekt Hegerovho kabinetu hodnotíte?
Situácia je naďalej taká, že špecificky ceny plynu pre domácnosti sú odtrhnuté od vývoja na medzinárodných trhoch. Je síce pravda, že ceny na medzinárodných trhoch našťastie výrazne klesli. Stále sa nachádzajú výrazne nad cenovými úrovňami nastavenými pre domácnosti. Také sú aj očakávania na rok 2025. Ak sa chceme vrátiť do nejakého režimu, kde regulované ceny nie sú odtrhnuté od reality, stojí pred nami zvyšovanie cien. Opäť tak stojíme pred otázkou ako najlepšie ochrániť zraniteľné skupiny.
Čítajte viac Sumy vyššie o tisícky eur. Dôchodkový systém po reforme vám má priniesť oveľa viac peňazí (prepočty)Bežný občan sa teda má pripraviť na rast cien.
Iste.
Dá sa to vyčísliť? O akých nárastoch sa bavíme?
Bavíme sa o desiatkach percent. Toto sme komunikovali ešte aj z NBS. Osobitne ceny plynu naznačujú, že potreba nárastu cien pre domácnosti tu je. Opäť však hovorím, že v tom procese budeme aj plánovať pomoc.
Asi vám v tomto smere pomôže, že sa neuchádzate napríklad o znovuzvolenie, nie?
O tom je úradnícky život. My tieto pravdy politikom predostierame, potom politici urobia rozhodnutie, ako s tou informáciou naložia. Minulá administratíva sa vybrala cestou, že domácnosti takmer úplne odizoluje od svetového vývoja cien energií a to stojí verejné financie dosť veľa peňazí.
Ako by mal podľa vás vyzerať zdravý pohľad na tento protekcionizmus? Je to aj vec svetonázoru, kde stojíte vy?
Ja stojím pri pragmatických riešeniach. Pokúsime sa do budúcna vymyslieť systém, ktorý dokáže pomôcť v tejto situácii odkázaným vrstvám obyvateľstva a zároveň bude lacnejší ako plošné opatrenia, ktoré boli zavedené do praxe v minulosti.
Aj v tejto súvislosti sa môžeme vrátiť k vášmu presvedčeniu, že stav verejných financií je najhorší v histórii. Skúsme si rozmeniť na drobné, čo to znamená. Do akej miery za to môže vývoj posledných troch rokov?
Tu odkazujem predovšetkým na indikátory dlhodobej udržateľnosti. Tie nezachytávajú len minulý vývoj verejných financií, nejde len o ukazovatele dlhu, nejde len o niekoľko posledných deficitov, prípadne o to, koľko hotovosti má štát na svojom účte. Tie ukazovatele dlhodobej udržateľnosti zahŕňajú aj budúci očakávaný vývoj na ďalšie roky, aj dlhodobé výzvy. Keď sa to všetko zráta dokopy, tak v súčasnosti sme v najhorších pozíciách.
Pred rokom 2019 verejné financie celkom aj smerovali k stavu dlhodobej udržateľnosti. Niektorí hovoria, že sa dalo urobiť aj viac a dostať sa do bezproblémového stavu. Už pred voľbami v roku 2020 nastalo strmé zhoršenie stavu vo verejných financiách. Potom prišla pandémia a vojna, vždy je to aj o okolnostiach. Napriek tomu dochádzalo k miernemu zlepšovaniu dlhodobého nastavenia verejných financií. V priebehu posledného roka sa to úplne vymklo spod kontroly a sme v takej situácii, že nevyhnutne potrebujeme konať.
Čítajte viac Takmer polovica dôchodcov nemá ani 500 eur na mesiac. Choďte bývať do menšieho, radia niektoríNa začiatku pandémie bolo krátke okno, keď sa Slovensko nedokázalo financovať na medzinárodných trhoch. Hrozí nám to opäť?
Nechcel by som prinášať takéto veštby. Treba si uvedomiť, že na začiatku pandémie bola aj krízová situácia na trhoch, obrovská nervozita. Vtedy sa stáva to, že investori sa sťahujú z rizikovejších trhov. Tam pomohla rýchla intervencia centrálnych bánk, ktorá upokojila situáciu. V nasledujúcom roku nemožno počítať so zásahmi centrálnej banky, to by musela nastať nejaká krízová situácia. Zároveň tiež platí, že ak majú krajiny problémy s dlhodobým nastavením verejných financií, to nie je dôvod na to, aby im centrálne banky akýmkoľvek spôsobom uľahčili život na finančných trhoch.
Čo z toho vyplýva?
Finančné trhy budú veľmi pozorne sledovať plány vlád na ďalšie obdobie. Pokiaľ to jednoducho dobre neklapne, tak minimálne cena, za ktorú sa financuje štát, pôjde hore. Treba si uvedomiť, že aj na finančných trhoch sme v konkurencii podobných krajín. Ak tie prichádzajú s plánmi, naša situácia je ťažšia.
Dostali vlády bianko šek od centrálnych bánk? Aj na Slovensku boli nápady, že požičiavame si mimoriadne lacno, požičajme si veľa, postavíme diaľnice. Správali sa vlády menej zodpovedne?
Keď sa pozrieme na Slovensko, máme tu dlhodobý problém so schopnosťou dlhodobo investovať aj vlastné, aj európske zdroje. V každom roku, keď boli menové podmienky priaznivé, sme mali skôr opačný problém, že Slovensko neplnilo ani tie plánované investičné výdavky. To bol jeden zo spôsobov, ako sme vykazovali nižšie deficity. V tomto smere Slovensko túto príležitosť nevyužilo. Keby sme vedeli efektívne investovať, mohli sme to považovať za dobrú príležitosť. Zároveň máme k dispozícii veľké množstvo peňazí z EÚ, vedeli by sme investovať aj bez toho, aby sme si museli požičiavať.
Čerpanie eurofondov mnohí považujú za vlak, na ktorý sme nedokázali dobre v minulosti naskočiť. Ako to vidíte vy?
Čerpanie eurofondov je smerom do budúcna úplne zásadná otázka. Musíme sa poučiť z chýb, ktoré sme urobili v minulosti. Dlhodobo patríme ku krajinám, ktoré majú problém so včasným a s efektívnym čerpaním eurofondov. Skúšali sme rôznu organizáciu príslušných úradov, zjavne je problém aj v niečom inom. Musíme tvrdo pracovať na tom, aby slovenská verejná správa dokázala účinne investovať tieto prostriedky. Je to obrovská príležitosť meniť tvár krajiny. Rozprávali sme sa o dlhodobom raste, je to jeden zo spôsobov, ako podnietiť rast, aby sme mohli dobiehať životnú úroveň bohatších krajín.
Dá sa v oblasti čerpania európskych fondov urobiť za päť mesiacov?
Toto by som nechal na komunikáciu po programovom vyhlásení vlády. Je to jedna z priorít. Aj nominácia pani Lívie Vaššákovej naznačuje, že je čo riešiť aj aktuálne, no dôležité je niečo aj nechať v šuplíku pre ďalšie administratívy. To ako vláda ešte budeme komunikovať.
Ďalšia priorita vlády je zabrániť odlivu mozgov do zahraničia. Ako na toto?
Opäť by som nepredbiehal, je to komplikovaný problém.
Vy ste jeden z mozgov, ktoré Slovensku odvialo, no vrátili ste sa. Prečo?
Bolo tam niekoľko faktorov. Ja som bol zo Slovenska preč dlho, no jednou nohou som tu bol stále a poznal som situáciu v ekonomike. Kľúčovým elementom môjho rozhodnutia vrátiť sa bola atraktívna ponuka z NBS. Tá ponuka bola atraktívna najmä obsahom. Mám rád budovanie inštitúcií, Radu pre rozpočtovú zodpovednosť sme budovali od začiatku a tu ma oslovili s víziou otvárania centrálnej banky medzinárodnému prostrediu. Tiež to znamenalo aktívnejšiu účasť banky v eurosystéme, ale aj v slovenskej spoločnosti. Bol to jednoducho zaujímavý projekt, tá práca ma úžasne napĺňala, som rád, že som ten krok spravil.
Čo môže tento kabinet zvládnuť na medzinárodnej scéne? Aj štátnych tajomníkov ste si vybrali tak, že toto je jedna z priorít. Ako Slovensko môže prispieť k tvorbe európskych rozpočtových pravidiel?
O detailoch by som ešte nehovoril, ale je to jedna z priorít. Aktuálne beží debata o tom, či a ako sa znovu zapnú európske pravidlá. Je veľmi dôležité, aby Slovensko prispelo do tejto debaty. Bolo by chybou, ak by akékoľvek budúce pravidlá boli vnímané ako „diktát z Bruselu“. Máme možnosť mať v príprave dôležitý hlas a tohto sa chceme zúčastniť.
Z vášho pohľadu existuje niečo ako diktát z Bruselu? Euroskepticizmus je na Slovensku pomerne silný.
Žil som vo Veľkej Británii. Pokiaľ ide o euroskepticizmus a spomínanie diktátu z Bruselu, ide o krajinu, kde je to silnejšie. Treba si však uvedomiť, že kľúčové rozhodnutia, ktoré sa dejú v rámci EÚ, sú rozhodnutiami, pri ktorých sa jednotlivé krajiny pričinia o finálnu podobu. Takzvaný diktát z Bruselu si teda čiastočne píšeme sami.