Zhodnotiť peniaze dokázali v prvom polroku takmer všetky fondy. Garantovaný fond spoločnosti Uniqa síce skončil za prvý polrok tesne v strate, ostatné si pripísali od 0,69 po 2,38 percenta. Je to výrazne menej ako výkonnosť rizikovejších nástrojov druhého piliera.
Negarantované fondy boli ziskové všetky. Dokázali zhodnotiť vklady v intervale od 5,83 percenta po zhruba 12,5 percenta.
Práve do indexových fondov sa od polovice tohto roka začal presun úspor niektorých pasívnych sporiteľov, iní, taktiež pasívni a relatívne starší sporitelia si od júla do indexových fondov posielajú nové príspevky do druhého piliera.
Čítajte viac Štát ohlasuje novú pomoc. Budú sa rozdávať 100 eurovky, kto ich dostane?
Pripomeňme, že druhý pilier je dobrovoľná sporiaca schéma na penziu, kde si ľudia posielajú do svojich správcovských spoločnosti niekoľko percent zo svojich odvodov, ktoré im tieto peniaze spravujú. Garantované fondy sú zväčša dlhopisové fondy, ktoré sú konzervatívnejšie. Prinášajú teda menšie výkyvy, ale aj potenciálne nižší výnos. Negarantované sú zväčša indexové fondy, sú viac náchylné na výkyvy, no vedia peniaze lepšie zhodnotiť, najmä v dlhšom časovom horizonte.
Výkonnosť negarantovaných fondov druhého piliera je odvodená okrem iného od hodnoty akcií po celom svete. V minulom roku sa ekonomikám po celom svete nedarilo a indexové fondy si tak odpísali zhruba 14 percent.
Od začiatku roku si tieto fondy, ktoré sú po novele z jesene minulého roka v centre pozornosti, posilnili od začiatku roka do 30. júna v intervale od 10,1 percenta do 12,5 percenta. V praxi to znamená, že ak mal niekto na začiatku roka 10-tisícové úspory v týchto fondoch, za pol roka si pripísal výnosy od približne tisíc do 1250 eur.
Doteraz stále platí, že väčšina prostriedkov v druhom pilieri je v garantovaných fondoch. Sú tu uložené úspory za zhruba 7,1 miliardy eur. V negarantovaných fondoch bolo zhruba 5,8 miliardy eur. To znamená, že lepšie výnosy za prvý polrok využila ani nie polovica sporiteľov. V súčasnosti si takto sporí skoro 1,8 milióna ľudí.
Od júla sa ale začal presun časti týchto úspor a počas nasledujúcich tridsiatich mesiacov sa do indexových fondov postupne presunie 3,7 miliardy eur. Váha garantovaných a negarantovaných fondov sa teda postupne otočí. Predvolená investičná stratégia počíta s tým, že indexové fondy budú dlhodobo výkonnejšie ako garantované fondy, preto štát sporiteľov posúva práve do týchto nástrojov.
Indexové fondy v druhom dôchodkovom pilieri sú naviazané okrem iného na akciový index MSCI World. Poskytuje ho spoločnosťou Morgan Stanley Capital International a sleduje vývoj akciových trhov vyspelých krajín, akými sú napríklad Spojené štáty americké, Japonsko, Veľká Británia, Francúzsko, Kanada, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Izrael, Hong Kong, Austrália alebo Singapur.
Čítajte viac Penzia vyššia aj o stovky eur. Sporenie na dôchodok sa od júla výrazne mení. Pozrite si prepočty
Minulý rok trhy klesali aj pod vplyvom vojny na Ukrajine. „Finančné trhy v roku 2022 negatívne ovplyvnila rastúca inflácia aj vojenský konflikt na Ukrajine. Pokles preto zaznamenali garantované aj negarantované dôchodkové fondy,“ komentuje uplynulý rok Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS). „Striedanie dobrých a zlých období patrí medzi zákonitosti finančných trhov, a tak ako dobré ani zlé obdobia nie sú večné a sporenie na dôchodok sa vyznačuje dlhodobým horizontom zhodnotenia,“ dodáva. V tomto roku postupne spomaľuje rast cien, no konflikt na Ukrajine sa nekončí.
Výzvy, ktoré v minulom roku tlačili trhy nadol, paradoxne pomohli fondom v provom polroku rásť. Trhy totiž v prvom polroku vzrástli aj preto, že jednotlivé hrozby z roku 2022 zvládli jednotlivé ekonomiky relatívne dobre. Akciový index MSCI World, ktorý hrá významnú rolu v prípade slovenských indexových fondov, za prvý polrok posilnil o 11,51 percenta, kým za celý rok 2022 si odpísal viac ako 14 percent. Práve rast akciových trhov bol podľa Miroslava Kotova kľúčový pre slovenských sporiteľov.
Trhom sa podarilo rásť práve preto, že veľké ekonomiky si aspoň zatiaľ poradili relatívne dobre z hrozbami, ktoré predstavuje vysoká inflácia a vojna, ktorú rozpútalo Rusko proti Ukrajine. Trhy sa postupne učia s infláciou žiť, zároveň sa ukazuje, že dôležité firmy dokážu fungovať aj v dôležitom prostredí. Dôležitú úlohu mohla zohrať aj pomoc jednotlivých vlád domácnostiam s cenami energií.
„V prípade akcií sa k lepkavej inflácii pridáva aj rast úrokových sadzieb. Na druhej strana rastu akcií v našom regióne ,nahráva‘ teplá zima na európskom kontinente, čím klesli ceny energií a následne nižší tlak na náklady. Firmy dosiahli vďaka tomu lepšie výsledky a domácnostiam zostalo viac peňazí a preto menej klesol domáci dopyt,“ hovorí Kotov.
Zároveň už neplatí, že okrem akcií prinášali stratu aj dlhopisy. Z tejto situácie sa v roku 2023 finančný trh už dostal. „V prípade dlhopisov pretrvávajúcu infláciu korigujú postpandemické vládne podporné programy, vrátane úľav na zníženie dopadov energetickej krízy. K tomu sa pridáva sprísňovanie menovej politiky centrálnych bánk najmä ECB a Fed-u a silný trh práce. Neustály dopyt po nových zamestnancoch generuje následný rast mzdových nákladov najmä Európe,“ hodnotí situáciu Kotov.
Ďalší vývoj trhu je ale otázny. „Výhľady na krátkodobé horizonty sú ako vždy na finančných trhoch neisté. Akciové trhy majú za sebou silný rast v prvej polovici roka, preto je namieste očakávať spomalenie respektíve korekciu rastu. Pri dlhopisoch sa začne pozitívne prejavovať minuloročný rast sadzieb a začnú postupne generovať vyššie zhodnotenie,“ hovorí Miroslav Kotov.
Čítajte viac Rozdiel v mzde aj 700 eur. Česko chytá talenty v našom rybníku, prečo je úspešné?
Sporenie v novej podobe
Každá dôchodková správcovská spoločnosť má v ponuke minimálne jeden garantovaný a jeden negarantovaný indexový fond. Tieto dva druhy fondov sú potrebné na to, aby správcovské spoločnosti mohli klientom ponúknuť predvolenú investičnú stratégiu.
Tá počíta s tým, že významnú časť sporiacej fázy strávi sporiteľ v indexovom fonde a postupne, s blížiacim sa dôchodkom, sa bude majetok postupne presúvať do garantovaného fondu. Predvolená investičná stratégia nie je povinná, no na to, aby sporitelia zvolili inú stratégiu, musia urobiť aktívne rozhodnutie. Práve predvolená investičná stratégia je kľúčovou zmenou, ktorú priniesla novela druhého piliera z jesene minulého roka.
Výkonnosť robí výrazný rozdiel
Rozdiel vo výkonnosti fondov je skutočne významný. V prípade starších pasívnych sporiteľov, teda ľudí, ktorí sa narodili pred rokom 1969 sa do garantovaných fondov presúvajú iba nové príspevky. Pripustime, že päťdesiatpäťročný sporiteľ si bude posielať do indexového fondu 50 eur mesačne počas deviatich rokov. Za predpokladu, že si indexový fond bude dosahovať výkonnosť na úrovni 11 percent po deviatich rokoch nasporí zhruba 8298 eur. Vlastné vklady budú tvoriť 5400 eur, celkové zhodnotenie je 2898 eur. V prípade, že by tieto peniaze ostali v garantovanom fonde zarobili by výrazne menej. Najvýkonnejší fond dosiahol za prvý polrok tohto roku zhodnotenie 2,4 percenta. Ak by si takúto výkonnosť udržal počas nasledujúcich deviatich rokov, sporiteľ by z nových príspevkov získal sumu 5 905 eur.
Zhodnotením by teda získal 505 eur. Rozdiel v zhodnotení je v rámci týchto scenárov až takmer 2400 eur. Samozrejme, negarantované fondy majú výrazné výkyvy a s takto rýchlym zhodnotením prostriedkov sa nedá počítať. Väčšina indexových fondov dosahuje dlhodobú výkonnosť, teda od vzniku, na úrovni zhruba 9,5 percenta ročne. Indexový fond spoločnosti Kooperativa vykazuje dlhodobú výkonnosť zhruba 7,5 percenta a indexový fond spoločnosti Allianz dosahuje zhodnotenie 4,6 percenta. Ak by indexové fondy dosahovali dlhodobú výkonnosť 7,5 percenta, 50 eur mesačne by počas deviatich rokov znamenalo nasporenú sumu zhruba 7200 eur. Zhodnotenie by teda bolo 1 800 eur.
V prípade, že má sporiteľ už nejaké úspory má, po ich presune do indexového fondu by takéto rozloženie úspor mohlo priniesť ešte zásadnejšie úspory. Ak sporiteľ už má nasporených 10-tisíc eur a ďalej sporil 50 eur mesačne pri zhodnotení 11 percent ročne na deväť rokov dosiahne na sumu zhruba 30 530 eur, pričom objem vlastných prostriedkov bude 15 400 eur. Táto suma sa teda za toto obdobie takmer zdvojnásobí. Ak by rovnaké peniaze boli v garantovanom fonde, na konci deväťročného obdobia by pri zhodnotení na úrovni 2,4 percenta mal sporiteľ na konte zhruba 17 816 eur. Fond by teda priniesol čistý výnos na úrovni 2 416 eur. Rozdiel medzi zhodnotením v indexovom a garantovanom fonde za týchto podmienok je necelých 13-tisíc eur.
Z týchto peňazí samozrejme významne odoberie inflácia, to ale platí aj v prípade, ak by bol sporiteľ v garantovanom fonde. Dlhodobé výkonnosti fondov ukazujú, že s prostriedkami uloženými v indexových fondoch majú sporitelia vyššiu šanci poraziť zdražovanie a svoje úspory reálne zhodnotiť.