Preto sa od 1. júla začína presun úspor z garantovaných fondov do negarantovaných fondov. Tento presun bude postupný a bude trvať dva a pol roka. Presunie sa celkovo 3,7 miliardy eur. Garantované fondy vznikli preto, aby sa v prípade sporiteľov, ktorí sú krátko pred dôchodkom, znížilo riziko, že príde prepad na trhu. Ten by totiž znamenal, že ľudia, ktorí sa už chystajú do dôchodku, utrpia straty, ktoré sa už nepodarí zmazať.
Pre ostatných sporiteľov sú určené rizikovejšie a potenciálne výnosnejšie fondy. Najväčší prínos budú mať zo zavedenia predvolenej investičnej stratégie (PIS) relatívne mladí sporitelia, v systéme totiž strávia dlhý čas. Efekt predvolenej stratégie bude zároveň výraznejší u ľudí s vysokým príjmom. Denník Pravda sa preto pozrel, o koľko si môžu sporitelia v druhom pilieri na dôchodku po zmenách prilepšiť. Nasledujúce čísla sú z kalkulačky spoločnosti NN na základe iniciatívy Oranžová obálka, ktorá združuje expertov na investície a penzijný systém.
Druhý pilier má viac „zarábať“
Zavedenie predvolenej investičnej stratégie môže mať relatívne veľký význam pre bezdetnú dvadsaťpäťročnú ženu, ktorá vstúpila na trh práce v roku 2022. Táto modelová žena má vysokoškolský titul a príjem 1 500 eur. Ak sa rozhodne, že nechce predvolenú investičnú stratégiu a rozhodne sa sporiť v garantovanom fonde, nasporí si viac ako 135-tisíc eur a jej dôchodok bude v dnešných cenách 1 458 eur mesačne. Dôchodok z druhého piliera bude tvoriť len 437 eur, väčšinu teda bude čerpať z priebežného systému.
Ak sa táto sporiteľka rozhodne pre predvolenú investičnú stratégiu, za rovnaký čas si podľa odhadov kalkulačky spoločnosti NN nasporí zhruba 351-tisíc eur a jej mesačný dôchodok bude 2 155 eur v dnešných cenách. Z druhého piliera získa viac ako 1 134 eur, teda väčšinu z mesačnej sumy. Tejto sporiteľky sa však presun úspor netýka, do systému sa dostala až po akcii Návratka – presun veľkej časti sporiteľov z negarantovaných do garantovaných fondov v čase druhej vlády Roberta Fica. Presun úspor na ňu teda necieli, zavedenie predvolenej investičnej stratégie však môže ovplyvňovať podobu jej sporenia dlhý čas.
Aj o stovky eur viac
Presun sa ale týka napríklad muža, ktorý mal 25 rokov v roku 2013 a akciou Návratka sa dostal do garantovaného fondu v zásade na začiatku sporenia. V modelovom príklade pripusťme, že zarába tisíc eur. Namodelujme, že desať rokov v garantovanom fonde mu mohlo priniesť úspory zhruba 6 500 eur vzhľadom na dlhodobú výkonnosť fondov.
Ak by takýto človek ostal v garantovaných fondoch, nasporí si necelých 82-tisíc eur. Z druhého piliera bude čerpať dôchodok vo výške 265 eur a celkovo bude dostávať 1 008 eur.
Presun do predvolenej investičnej stratégie bude znamenať, že do dôchodku pôjde s úsporami vo výške viac ako 185-tisíc eur, z druhého piliera získa dôchodok 601 eur mesačne a celkovo 1 344 eur mesačne. Samotný presun úspor a následné sporenie v súlade s predvolenou investičnou stratégiou znamená, že sporiteľ z modelového príkladu bude mať na dôchodku o 366 eur mesačne viac. Prispeje k tomu presun prostriedkov a následná zmena investičnej stratégie, ktorá zohľadňuje to, že relatívne mladý človek môže sporiť relatívne rizikovejšie.
Čítajte viac Analytik hovorí už aj o bankrote. Lepší stav verejných financií je priorita vlády
Indexy majú ochrániť aj pred horšími časmi
Tieto príklady ukazujú, že dlhé sporenie v súlade s predvolenou investičnou stratégiou výrazne znižuje podiel prvého piliera na celkovom dôchodku. Presne to je efekt, ktorý potrebuje štát na dosiahnutie lepšej udržateľnosti dôchodkového systému dosiahnuť.
Napríklad správcovská spoločnosť VÚB Generali odhaduje, že štyridsať rokov sporenia v garantovanom fonde prinesie pri optimistickom scenári sporiteľovi zhodnotenie 3,9 percenta ročne. Ak sa bude situácia vyvíjať nepriaznivo, zhodnotenie sa dostane tesne nad jedno percento ročne. Vzhľadom na to, že cieľom Európskej centrálnej banky je dosahovať mieru inflácie na úrovni dvoch percent, aj optimálny vývoj cenovej hladiny znamená, že sporiteľ v garantovanom fonde peniaze v podstate nezhodnocuje. Na druhej strane negatívny vývoj v indexovom fonde by mal sporiteľovi na horizonte štyridsiatich rokov priniesť zhodnotenie na priemernej úrovni 2,91 percenta pri negatívnom vývoji trhov a 9,5 percenta ročne pri pozitívnom vývoji trhov. To neznamená, že v konkrétnom roku indexový pilier nedoručí stratu. Tieto prognózy vyjadrujú presvedčenie, že stratu sa postupne na takom dlhom horizonte sporenia podarí zmazať a celkovo bude sporiteľ v pluse. S týmto presvedčením vznikla aj predvolená investičná stratégia.
Postupný presun
Presun úspor nebude nárazový. Postupnosť presunu dôchodkových úspor do rizikovejšieho indexového fondu má znížiť riziko prudkých strát. Ak by sa všetky úspory presunuli naraz, sporitelia by boli vystavení riziku prepadu finančných trhov. Postupný presun znižuje negatívne dôsledky prípadných jednorazových poklesov na trhu. Vstup do indexového fondu totiž znamená, že výnosy dôchodkového fondu budú kopírovať výnosy takzvaného podkladového aktíva, v prípade dôchodkových fondov ide z veľkej časti o akcie. Ak sa teda v podnikaní bude dariť vybraným firmám, bude rásť aj hodnota dôchodkových úspor.
„Záleží nám na tom, aby presun úspor bol transparentný. Proces bude trvať do konca roku 2025 a môže sa v jednotlivých dôchodkových správcovských spoločnostiach líšiť počtom sporiteľov či výškou presunov,“ vysvetľuje Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Dizajn druhého piliera nepočíta s tým, že mladí sporitelia budú v garantovanom fonde. Napriek tomu, ešte aj k 23. júnu tohto roka platilo, že väčšina úspor je v garantovaných fondoch. Sporitelia do nich vložili 7,1 miliardy eur, vo všetkých negarantovaných fondoch je 5,7 miliardy eur. Štát chce rozloženie síl medzi garantovanými a negarantovanými fondmi v zásade otočiť.
Presunutí sú sporitelia, ktorí po presune do garantovaných fondov v roku 2013 neurobili žiadne aktívne rozhodnutie. Títo sporitelia sa podľa veku delia na mladších a starších. Mladší sa narodili v roku 1969 a neskôr a v ich prípade sa budú presúvať nové vklady aj majetok. V prípade starších sporiteľov sa budú presúvať len nové povinné príspevky.
Ku koncu mája 2023 bolo v druhom pilieri vyše 553-tisíc mladších pasívnych sporiteľov. Počet starších pasívnych sporiteľov, čiže narodených do roku 1968, je tesne nad 153-tisíc. Sporiteľov, ktorých sa zmena netýka, je zhruba milión. Títo ľudia sú považovaní za aktívnych.
Čítajte viac Dôchodkové úspory sú uložené zle, štát ich presunie. Kam peniaze pôjdu a ako?
Sporitelia, ktorí nechcú, aby sa ich úspory presúvali do predvolenej investičnej stratégie, môžu požiadať o vystúpenie z predvolenej investičnej stratégie. Do konca mája sa z PIS vyviazalo 4 863 mladších a 1 725 starších pasívnych sporiteľov. Znamená to, že absolútna väčšina pasívnych sporiteľov sa skutočne nechá presunúť.
Problém v diskusii o druhom pilieri spočíva v tom, že mnoho sporiteľov má negatívnu skúsenosť so sporením na dôchodok. Prvé dôchodky z druhého piliera boli skutočne nízke a sporitelia cítili sklamanie z toho, že druhý pilier im k lepším dôchodkom nepomohol. Do veľkej miery je to však spôsobené práve tým, že sporitelia nevyužívali druhý pilier optimálne. „Čistý nezmysel! Dnes by som to už určite neurobila a každého od toho odhováram!“ napísala do redakcie denníka Pravda čitateľka Eva v reakcii na jeden z predchádzajúcich textov o druhom pilieri. V sporiacom systéme bola osemnásť rokov a výsledkom je dôchodok z druhého piliera vo výške niekoľkých desiatok eur mesačne.
Práve takýmto situáciám by mohla predvolená investičná stratégia zabraňovať. Tento systém rozloženia úspor je síce rizikovejší, no prináša potenciál omnoho zaujímavejších výnosov.