Čomu sa venujete v súčasnosti?
Aby som použila moderné slovo „projekt“: dvom dlhodobým projektom a momentálne jednému krátkodobému. Prvým dlhodobým projektom je OZ Progresívne fórum, ktoré od svojho vzniku v roku 2005 pripravilo viac ako pol druha stovky panelových diskusií, takmer desiatku veľkých medzinárodných konferencií pre PhD. študentov a vydalo niekoľko publikácií. Druhým je príprava odbornej publikácie Ako regulácia zachraňuje kapitalizmus, v anglickom jazyku Regulation Saving Capitalism. Najbližším krátkodobým projektom je pomoc pri príprave medzinárodnej vedeckej konferencie k 120. výročiu narodenia Imricha Karvaša.
Čítajte viac V Česku sú dôchodky dvojnásobné a platy 2,5-násobné. Ako je na tom Slovensko po 30 rokoch?
Radíte nejakým politikom?
Ťažko povedať. Publikáciu viacerých autorov Solidárne, ekologické a moderné Slovensko, ktorá mohla byť teoretickým základom Plánu obnovy a odolnosti, som poslala na MF SR a výsledky najnovšej publikácie Ako reštartovat Slovensko? s podtitulom Sociálnodemokratická obnova spoločnosti a ekonomiky po pandémii a konzervatívno-liberálnej vláde sme ponúkli strane Hlas. Či sa niekto z nich v niečom poučil? V prvom prípade asi vôbec, v druhom ešte len uvidíme.
Sledujete súčasnú politiku? Čo na ňu hovoríte?
Do vrcholovej politiky sa dostali takí, ktorí o riadení štátu nevedia vôbec nič. Svoju pozíciu okrem toho nechápu ako službu štátu, ale ako prostriedok na presadzovanie svojich obmedzených názorov. A nemám na mysli iba niektorých predstaviteľov OĽaNO. Je to o to nebezpečnejšie, že ich vzdelanostná a kultúrna úroveň je žalostne nízka. Dopláca na to celá spoločnosť a to doplácanie „nebude krátke“.
Čo si myslíte o návrate Mikuláša Dzurindu do politiky?
Tradične politickú štruktúru demokratickej spoločnosti tvoria dve kľúčové strany: strana od stredu doľava a strana od stredu doprava. Dzurinda by v Modrej koalícii chcel zrejme obnoviť SDKÚ, t.¤j. pravicovú stranu, ktorá by súťažila o priazeň pravicovo zmýšľajúcich voličov. Z jeho vyjadrení nie je však vôbec zrejmé, čo by ponúkla. Hovorí o „hĺbkových reformách“. O aké reformy ide? Konečne by sa mal rozbiť mýtus reformnej 2. Dzurindovej vlády. Nehovoriac o tom, že po kauzách SDKÚ, a to nehovorím o Gorile, Dzurinda stratil dôveru značnej časti verejnosti. Prvé prieskumy o preferenciách Modrej koalície nasvedčujú, že sa na to nezabudlo. Ani tri mesiace, ktoré získala odložením predčasných volieb na september, jej podľa mňa nepomôžu.
V súčasnosti je už jasné, že Slovensko ekonomicky zaostáva a vo výkonnosti ho predbiehajú iné krajiny. Od ekonomickej výkonnosti sa odvíja aj životná úroveň. Kde sa stala chyba?
V tom, že model rozvoja, ktorý sa tu začal presadzovať od začiatku 90. rokov minulého storočia, sa po viac ako 30 rokoch prežil. Je založený na nízkej cene práce, na nízkej inovačnej schopnosti, ešte stále na dotovaní zahraničných investorov (po zákone o investičných stimuloch Sulík presadil zákon o významných investíciách), na málo diverzifikovanej štruktúre hospodárstva, na raste ťahanom prevažne exportom a regionálnych rozdieloch. Aby sa obnovilo dobiehanie Západu a vymanili sme sa z pasce nízkeho či stredného príjmu, treba sa z tohto modelu dostať von. Nevyhnutná je nová transformácia. O nej je publikácia Solidárne, ekologické a moderné Slovensko.
Čítajte viac Kúrite drevom? Pozor na detaily, môžu vás obrať o veľa peňazí, radí odborník
Reformy sa prestali robiť za vlád Roberta Fica, ktorý čerpal z reforiem Dzurindových vlád, preto prestalo Slovensko ekonomicky napredovať. Súhlasíte s týmto pohľadom?
Už som sa zmienila o mýtuse 2. Dzurindovej vlády. Rovná daň Ivana Mikloša nezabránila hlbokému poklesu slovenského hospodárstva v čase ekonomickej krízy. Nebola ani príčinou, a rozhodne nie jedinou, vysokého rastu HDP pred rokom 2008, ako sa tvrdí. Značne však narušila sociálnu štruktúru spoločnosti. Robert Fico rovnú daň fakticky ponechal počas celého svojho vládnutia. Samozrejme, že nadväzoval na to, čo pozitívne sa dosiahlo v 1. a 2. vláde Mikuláša Dzurindu. Ale ani on, ani vláda Ivety Radičovej medzitým neurobili nič, respektíve veľmi málo, aby sa naskočilo na novú trajektóriu rozvoja. Dokazuje to napríklad i to, že dnes sme spomedzi 27 štátov EÚ podľa European Innovation Scoreboard na piatom mieste odzadu v inováciách.
Keby ste boli opäť vo vláde, aké zmeny by ste navrhovali? Skúste byť konkrétna. Aké reformy či zmeny by ste presadzovali?
Na to nestačí pár riadkov. Už som sa zmienila o dvoch publikáciách, kde sme sa pokúsili navrhnúť, čo by sa malo robiť hneď a čo je dlhodobejším programom. Stručne – opatrenia by mali smerovať k vymaneniu sa zo starého modelu rozvoja. Žiaľ, medzitým došlo k tragickej vojne na Ukrajine, ktorá si vyžiada mnohé nové hospodársko-sociálne opatrenia.
V súčasnosti je podľa Štatistického úradu ohrozených chudobou asi 660-tisíc ľudí. Čo treba spraviť, aby sociálny systém lepšie zacielil na najchudobnejších?
To, čo treba robiť, nie je iba v kompetencii jedného ministerstva. Inými slovami kľúčové nie sú sociálne dávky, i keď zvýšenie životného minima a dávok od nich závislých je nevyhnutné. Treba politiky účinné na strane znižovania výdavkov. Napríklad cenovo dostupné bývanie, cenovo dostupné energie, t.¤j. energie z obnoviteľných zdrojov, cenovo dostupné ďalšie služby vo verejnom záujme. Pomohlo by to i zrýchliť dynamiku hospodárstva.
Verejný dlh máme okolo 60 percent. V najbližších rokoch vďaka inflácii klesne, no potom zamieri opäť nahor, pričom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že treba prijať zásadné opatrenia na jeho konsolidáciu. Ako sa na to pozeráte, máme problém s verejným dlhom či nie?
Väčší problém ako problém s verejným dlhom je v tom, na čo sa vyššie výdavky ako príjmy použijú. Ak by sa použili na investície, ktoré pomôžu dynamizovať hospodárstvo, nebolo by to na prekážku. Naopak. Číslo 60 percent nemôže byť modlou. Napokon i v diskusii o ekonomickom riadení eurozóny sa otvorila otázka revízie tohto maastrichtského kritéria. Pripomeňme si výšku dlhu Japonska (Vyše 250 percent HDP – pozn. red.). Samozrejme, že nevolám, aby sme ho v tomto kopírovali. Ale jeho ekonomika je niekde inde ako naša.
Čítajte viac Finančný odborník: Ten, kto zarábal 1000 eur pred rokom, dnes zarába o 15 percent menej
Ako treba nastaviť verejné financie?
Zviazali sme ruky regionálnemu a lokálnemu rozvoju. Okrem niekoľkých výnimiek o lokálnom rozvoji sotva možno hovoriť. Veľké regionálne rozdiely sa nezmenšujú, pretrvávajú. Aj to je otázka nastavenia verejných financií, napríklad spôsobu využívania európskych fondov. Okrem iného nastavenia rozpočtu miest a obcí a samosprávnych krajov revíziu si vyžadujú aj iné zložky verejných financií, presnejšie potrebné sú zásadnejšie opatrenia v sektoroch zdravotníctva. Ostatné štáty V4 napríklad zrušili tzv. druhý dôchodkový pilier. Tzv. parametrickými reformami vieme udržať dôchodky aj bez rozsiahleho 2. kapitalizačného piliera. Jeho nízka výkonnosť, ktorá znamená straty pre budúcich dôchodcov, je systémová, i keď čiastočne je daná i výkonnosťou déesesiek.
Minimálna mzda je dnes na úrovni 700 eur. Je to adekvátna výška?
Časť podnikateľskej sféry namiesto toho, aby „pohla rozumom“, žije z nízkych miezd. Pre ňu je aj minimálna mzda 700 eur vysoká.
Myslíte si, že Smer a Hlas sú sociálnodemokratické strany?
Smer bohužiaľ v mnohých smeroch diskreditoval sociálnu demokraciu. Slovensko by za 12 rokov jeho vlády malo byť niekde inde, ako je dnes. Politika sociálnej demokracie sa nemôže redukovať na sociálne balíčky. Hlas má budúcnosť ešte pred sebou. Je predčasné povedať, ako ju využije. Želala by som si, aby sme mali na politickom trhu silnú sociálnu demokraciu.
Robert Fico a Peter Pellegrini hovoria, že sú sociálni demokrati. Prečo potom nepresadzujú sociálnodemokratické témy západnej ľavice – teda kultúrno-etické problémy, kde patria napríklad aj práva menšín?
Do abecedy sociálnej demokracie patria ľudské práva vrátane práv menšín. Západná ľavica však z kultúrno-etických otázok urobila svoju prioritu. Netreba sa preto diviť, že jej preferencie už dlhšie klesajú.
Poďme k väčším témam. Čo dnes prezentuje ekonomická ľavica? Aké sú jej hlavné nápady a myšlienky?
Diskusie európskej ľavice sledujem iba sporadicky. Radšej by som sa preto vyjadrila k tomu, čo by podľa môjho názoru mala prezentovať: mierové spolužitie, boj proti klimatickej kríze, zastavenie narastania nerovností medzi štátmi a vnútri spoločnosti, obmedzenie ekonomickej moci, ktorá prerastá do politickej moci, t¤.j dôsledné presadzovanie demokratických princípov, ochranu ľudských práv, ktoré okrem občianskych a politických zahrnujú i sociálne práva a garantovanie ľudskej dôstojnosti pre každého.
Čítajte viac Kto pracuje, infláciu prežije. Horšie je to s chudobnejšími, ceny za energie sa zdvojnásobia, tvrdí ekonóm
Ste za 4-dňový pracovný týždeň? Ako sa pozeráte na túto agendu?
Experimentovanie so 4-dňovým pracovným týždňom poukazuje na mnohé pozitíva. Vo Francúzsku nepomohol zvýšiť zamestnanosť, ale zvýšil produktivitu práce a kvalitu života. Začala by som s podporou dobrovoľného testovania.
Nezlyhali významní ľavicoví intelektuáli ako napríklad Noam Chomsky či Eric Hobsbawm v prístupe k Rusku? Vidíme, aké zverstvá pácha Putinov režim na Ukrajine.
Eric Hobsbawm podľa Wikipedie zomrel v roku 2012. O jeho existencii sa dozvedám iba vďaka vašej otázke. Noam Chomsky je v niektorých kruhoch u nás známejší nie ako lingvista, ale čiastočne ako filozof a hlavne ako americký disident a okrem iného ako kritik americkej zahraničnej politiky. Pri čítaní jeho rozhovoru z roku 2022 s C. J. Polychroniom o Ukrajine som nenašla jedinú zmienku o tom, že by schvaľoval inváziu Ruska na Ukrajinu. Naopak, hovoril o „morálnom zhnusení“. Kritike podrobil fakt, že o morálnom zhnusení sa nehovorilo aj inokedy, napríklad v prípade napadnutia Iraku. A kritike podrobil, že USA sa neusilujú o konštruktívnu diplomaciu, aby sa vojna skončila. Povedal: Energia a pozornosť by sa mali sústrediť tam, kde môžeme dosiahnuť najväčšie dobro. Najväčším dobrom by mal byť koniec vojny, nemyslíte? Ale Chomského iné vyjadrenia na adresu vojny na Ukrajine nepoznám.
Čo si myslíte o protiruských sankciách a embargách na energetické komodity?
Všeobecnejšie som advokátom princípu proporcionality sankcií, t.¤j. sankcie nesmú poškodiť viac štát, ktorý ich zavádza ako sankcionovaný štát. Eduard Heger chcel okamžite zastaviť dovoz ruského plynu. Zlyhal aj pri rokovaní o sankčnom balíčku, ktorý zahrnoval dovoz ruskej ropy. Nový sankčný balíček možno zahrnie dovoz ruského jadrového paliva, ako si to želá ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Mimochodom, USA dovážajú 16 percent jadrového paliva z Ruska. Aby sme dosiahli klimatické ciele, ku ktorým sa EÚ prihlásila, je potrebné postupne znižovať používanie fosílnych palív – ruských či amerických. Ruský plyn čiastočne nahradil americký ťažený nebezpečným frakovaním. Okrem toho sa v EÚ vraciame k uhliu a k náhradnému palivu – drevu, t. j ničeniu lesov.
Akých ekonomických mysliteľov sledujete či považujete za dôležitých?
Z nežijúcich som za ostatných 5 až 10 rokov objavila Karla Polanyiho, zakladateľa ekonomickej sociológie, a Hymana Minskeho, autora teórie nestability. Žijúcich, ktorých treba čítať, je celý rad: Joseph Stiglitz, Raghuran Rajan, zriedkavejšie sa vyjadruje Janet Yellen, ešte dodnes píše Martin Wolf, stále inovatívny je Yanis Varoufakis, James Galbraith, ale i viacerí francúzski ekonómovia. Okruh tých, ktorých sledujem, je obmedzený mojimi jazykovými znalosťami.
Aké to bolo pre vás vo vláde s pravičiarmi Miklošom a Dzurindom? Ako si spomínate na toto obdobie?
Bolo to najproduktívnejšie obdobie moje i ministerstva financií. Na ministerstve financií sme realizovali rozsiahlu reformu riadenia financií, jej hlavné prvky ako viacročný rozpočet, finančná decentralizácia, redukcia štátnych fondov a inštitúcie ako Štátna pokladnica a ARDAL, ktorých vznik sme vtedy pripravovali, existujú dodnes. Realizovali sme zásadné opatrenia v daňovej a colnej správe potrebné na vstup do EÚ, prebehla finančná reštrukturalizácia, ktorej výsledkom bol silný finančný sektor, ktorý odolal finančnej kríze, stabilizovali sme verejné financie a popritom znížili daňovú sadzbu pre právnické osoby a zaviedli paušálnu daň pre živnostníkov a postupne liberalizovali regulované ceny. Prechodne vzrástla inflácia a miera nezamestnanosti, ale vytvorili sa predpoklady pre ich následný pokles. Výsledkom stabilizačných snáh a finančnej reštrukturalizácie bol okrem iného pokles úrokových sadzieb: z 27 až 30 percent pod šesť percent pre štát i neštátny sektor. V spore s Ivanom Miklošom sa podarilo udržať progresívnu daň, ale prehrali sme spor o daň z dedičstva, návrh na zrušenie ktorej podal Ján Langoš. Podarilo sa zamedziť šokovej deregulácii ešte stále regulovaných cien, a podobne. Ľahšia bola dohoda na reformách, ktoré politicky vládu širokej koalície natoľko nerozdeľovali.
Čítajte viac Mihál o zmenách v penziách: Rodičovský bonus a 14. dôchodok. Všetko príde naraz, budú to pekné Vianoce
Neľutujete zmeny, ktoré ste ako ministerka financií v Dzurindovej prvej vláde vykonali? Vaša vtedajšia strana SDĽ nebola nimi nadšená…
Nie. Bolo chybou vedenia SDĽ, že umelo vnášalo napätie medzi poslanecký a ministerský klub a rezignovalo na vysvetľovaciu kampaň pre voličov SDĽ. Vnútorné nezhody a podozrenia z korupcie a napokon vznik novej politickej strany odchodom časti popredných členov SDĽ a členstva dopomohli prepadu SDĽ a vzniku Smeru.
Brigita Schmögnerová (75) vyštudovala Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V štúdiu matematickej štatistiky pokračovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Neskôr získala hodnosť kandidáta ekonomických vied. Ďalšie vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach a vo Washingtone. V rokoch 1976 až 1979 pracovala ako vedecká pracovníčka. Po revolúcii bola poradkyňou podpredsedu vlády, neskôr odbornou poradkyňou v komisiách ministerstva priemyslu. V rokoch 1998 až 2002 bola ministerkou financií. V súčasnosti sa venuje písaniu a vydávaniu ekonomicko-politických publikácií.