Vlani panovali obavy, že ruský prezident Vladimir Putin úplne zastaví dodávky plynu do Európy. Teraz sa tisícky domácností v dôsledku snehovej kalamity ocitli bez elektrického prúdu. Poskytuje vykurovanie drevom v kachliach ľuďom väčšiu nezávislosť?
Kým človek nezažije výpadok elektriny pre snehovú kalamitu či preťaženie elektrickej siete, aké boli napríklad v Česku či Rakúsku, tak si riziko ani neuvedomí. Zvykli sme si na komfort a neuvedomujeme si, že môže nastať takáto situácia. Až keď sa niečo podobné stane, až vtedy si to ľudia uvedomia a začnú to riešiť. Je však lepšie byť pripravený. Krb či kachľová pec je výborná aj ako záložný zdroj. My napríklad vykurujeme dom len kachľovou pecou. Ak by aj došlo k výpadkom elektriny, tak máme zabezpečený ohrev celého obydlia. Poukazujeme na tento aspekt slobody a nezávislosti. Krby a kachle sú jediné zdroje vykurovania, ktoré fungujú aj bez elektriny.
Čítajte viac Veľké porovnanie nákladov na vykurovanie. Ako obstáli drevo, plyn, uhlie či elektrina?
Dopyt po krboch a kachľových peciach sa v dôsledku pandémie a vojny na Ukrajine na Slovensku zvýšil až o polovicu. Majú ľudia strach z nedostatku energií?
Nárast záujmu bol spôsobený strachom ľudí. Aj počas plynovej krízy v roku 2009 ľudia vyhľadávali tieto spotrebiče. Ľudia sa v takýchto obdobiach kríz viac zamyslia. Strach a obava im dajú impulz a začnú to riešiť. Nárast dopytu pre vojnu na Ukrajine bol taký silný, že nás to prevalcovalo. Aj výrobcov, aj nás ako realizátorov krbov a kachľových pecí. Dodacie termíny, ktoré štandardne boli dva či tri mesiace, sa predĺžili až na jeden rok.
Prezentovali ste štúdiu z Technickej univerzity vo Zvolene, z ktorej vyplýva, že sálavé vykurovanie modernou akumulačnou pecou na kusové drevené palivo produkuje omnoho menej emisií oxidu uhličitého ako iné zdroje vykurovania. Prečo je to tak?
Je dôležité sa na to pozrieť z rôznych pohľadov. To, že dochádza k znečisteniu ovzdušia kachľovými pecami, je fakt. Každé horenie produkuje emisie. Jeden aspekt sú jemné prachové častice. Kachle sú v porovnaní s plynom na tom horšie. Plyn má počas spaľovania menšie uvoľňovanie takýchto častíc. Krby a kachľové pece majú takú vypracovanú technológiu, že emisie sú zredukované na minimum. Technologicky sa to už nedá viac znížiť. Pri prachových časticiach sa nevyrovnáme plynu. Druhý aspekt je, že z krbov a krbových kachlí, ktoré sú dobre nadimenzované, tak nejde dym do ovzdušia. Neznečisťujú priamo, lebo emisné hodnoty sú nízke. To je pri jemných prachových časticiach. Druhá oblasť sú emisie oxidu uhličitého, ktoré spôsobujú otepľovanie planéty. To je to riskantné, čo potrebujeme riešiť. Ohrozuje to celú planétu.
Ako je to teda s porovnaním pri oxide uhličitom?
Počas celej vykurovacej sezóny jedného rodinného domu sa uvoľní do ovzdušia 262 kilogramov. To nie je len na vykurovanie, ale aj na pokrytie teplej úžitkovej vody. To je pri vykurovaní domu kachľami, krbmi či pecami. Pri plyne dochádza k emisii viac ako 3000 kilogramov oxidu uhličitého a pri elektrine je to obdobné. To je desaťnásobne viac ako pri kachliach a krboch.
Vláda v tomto roku zastropovala ceny elektriny a plyn bude drahší o zhruba 16 percent. Oplatí sa ľuďom vykurovať drevom, aké sú náklady?
Aktuálne porovnanie pre vzorový dom, ktorý má 154 metrov štvorcových, je nasledovné: náklady na vykurovanie na celý rok v súčasných sumách sú pre rodinný dom s drevom 581 eur. Plyn sa pohybuje zhruba na rovnakej úrovni. Ešte pred krízou bol plyn drahšia alternatíva ako drevo. Teraz sú ceny plynu zastropované a náklady sú na úrovni dreva, teda od 579 do 614 eur podľa druhu kotla. Vykurovanie elektrinou je viac ako dvojnásobné na úrovni 1428 až 1528 eur. Kúrenie elektrinou je aj pri súčasných cenách najdrahšou alternatívou. My nehovoríme, že krb a kachľová pec musí byť hlavný zdroj vykurovania a ostatné sú zlé. Hovoríme len to, že kombinácia by bola výborným riešením. Napríklad kombinácia tepelného čerpadla a pece. Mám tak zabezpečenú alternatívu v prípade výpadku elektriny. Drevo je v súčasnosti jeden z najlacnejších zdrojov. Z pohľadu dlhodobého výhľadu cien je drevo najstabilnejším palivom. Všetky ostatné palivá podliehali veľkým výkyvom a nárastom cien. Drevo si udržalo svoju cenu. Je to alternatíva, ktorá je finančne jednoznačne výhodná.
Tento týždeň štátni analytici z Inštitútu finančnej politiky na rezorte financií predstavili prognózu, v ktorej upozorňujú, že cena plynu v ďalších rokoch porastie. Rovnako aj cena tepla a elektriny. Bude to podľa vás ďalší impulz pre ľudí, aby si zabezpečili vykurovanie drevom?
Ukázali sme v rámci prezentácie aj to, ako to vyzerá v Rakúsku. Je to porovnanie nákladov na vykurovanie. Elektrina či tepelné čerpadlá vychádzajú oveľa drahšie. Zastropovanie cien fosílnych palív nie je dlhodobo udržateľné. Financie musí štát potom nejako získať. Aj toto je ukážka, že kúrenie drevom nie je len ekologická záležitosť, kde vieme prispieť k redukcii emisií, ale aj ekonomická záležitosť pre ľudí, lebo tak vedia ušetriť. Tretí aspekt je bezpečnosť, kde v prípade výpadku elektriny viete fungovať ďalej.
Máme na Slovensku dostatok dreva, aby s ním vedel vykurovať každý, je toto vôbec možné?
Výmera lesov podľa rezortu poľnohospodárstva rastie. To nás teší. Faktom je, že nemáme dostatok dreva, aby sme vykúrili celé Slovensko. To neplatí len pre Slovensko, ale pre celú Európsku úniu či celý svet. Musí sa to rozumne používať. Ak chceme byť uhlíkovo neutrálni, čo sa týka emisií oxidu uhličitého, tak logika je taká, že drevo musí mať čo najkratšie prepravné vzdialenosti. Ak sa drevo prepravuje cez celú Európu, tak sa pri tom produkuje množstvo emisií. Míňa sa potom filozofia udržateľnosti. Ak sa skombinuje dobrá politika na zateplenie budov a krby či kachľové pece ako lokálny zdroj kúrenia, tak je to nielen riešenie pre dekarbonizáciu do roku 2050, ku ktorej sme sa zaviazali ako krajina, ale aj ekonomické a udržateľné riešenie. V zateplených domoch spálime omnoho menej dreva. Ak dostatočne zateplíme domy a verejné budovy, tak sa dá povedať, že obnoviteľnými zdrojmi vieme vykryť tepelnú potrebu domácností.
Máme výpočty toho, koľko dokážeme ušetriť zdrojov pri jednom zateplenom a jednom nezateplenenom dome, ak sa v nich vykuruje modernou pieckou? Koľko sa dá ušetriť?
Navrhujeme dva kroky. Prvý je rýchlejší, kde sa len zateplí budova bez zmeny vykurovacieho média. Vtedy vieme znížiť náklady na vykurovanie až o 71 percent. Druhý krok je aj výmena starých spotrebičov za nové s lepšou a vyššou účinnosťou a efektivitou. Tam to ušetrí až 81 percent nákladov na vykurovanie. S rovnakým množstvom paliva tak dokážeme vykúriť päťkrát viac. Alebo inak – na vykúrenie rovnakého množstva budov je potrebná len pätina paliva.
Asi nie je jedno, akým drevom vykurujeme. Ak môžete dať nejaké praktické rady, aké by to boli?
Negatívom pri dreve je to, že ak človek nepozná detaily, tak môže prichádzať o veľa peňazí. Ak si kúpi drevo u obchodníka, tak zvyčajne je to čerstvé drevo. Odporúčam kúpiť vlhkomery, ktoré zmerajú vlhkosť dreva. Čerstvé drevo môže mať v sebe 50 až 60 percent vody. Bude horieť, ale odovzdá menej energie. Je to asi o polovici v porovnaní s drevom, ktoré schne rok či dva na vetranom mieste. Odporúčame drevo držať na zakrytom vzduchom vetranom mieste a uskladniť ho takto dva roky. Vtedy dosiahneme vlhkosť menej ako 20 percent. Výhrevnosť je potom dvojnásobná na úrovni 4 kWh.
VIDEO: Oheň v krbe ste možno celý život zakladali zle. Naučíme vás ako sa to robí a ešte aj ušetríte
Aké drevo sa najviac vyplatí z pohľadu výhrevnosti?
Najpodstatnejšie je, aby drevo bolo suché, rozdiel vo výhrevnosti mäkkého alebo tvrdého dreva nie je až taký zásadný. Skôr je to o dostupnosti. Som z Vysokých Tatier a tam je k dispozícii skôr ihličnaté drevo. Teraz bývam vo Zvolene a k dispozícii je skôr bukové drevo. Hlavný rozdiel je, aby ľudia kúrili suchým drevom do 20 percent vlhkosti. Akurát pri vykurovaní mäkkým drevom je potrebné zohľadniť miesto na uskladnenie a veľkosť ohniska pece, lebo toto drevo je ľahšie a pre rovnaký výkon je ho potrebné vo väčšom objeme v porovnaní s tvrdým drevom.
Robert Šalvata
Jeho pôsobenie v kachliarskom remesle začalo v Nemecku v meste Mníchov v roku 1991, kde sa vyučil u kachliarskeho majstra Hermana Balzera. Po návrate na Slovensko založil kachliarsku firmu a stal sa členom Cechu kachliarov. V rokoch 2003 až 2008 bol predsedom Cechu kachliarov, keď sa podarilo reglementovať remeslo kachliar na remeselnú živnosť a vyučiť po takmer 40 rokoch prvých kachliarskych učňov. Od roku 2009 je prezidentom Medzinárodného zväzu kachliarov VEUKO a aktívne sa zapája do legislatívnych procesov a vzdelávania kachliarov nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.