Zatiaľ však stále nepoznáme konkrétne detaily návrhu tohto opatrenia a tak je otázne, koľko by štát mohol skutočne ušetriť. Isté je len to, že Slovensko v roku 2025 čaká konsolidácia na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo v prepočte predstavuje zhruba 1,4 miliardy eur.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zatiaľ prerátal, že po zavedení dane zo sladených nápojov by na budúci rok do štátneho rozpočtu mohlo pritiecť 85 miliónov eur a z novej dane z elektronických cigariet ďalších 15 miliónov eur. Zostáva tak ešte nájsť 1,3 miliardy.
Možné šetrenie na platoch štátnych úradníkov, ktoré v priebehu minulého roka rekordne rástli, predstavuje oveľa významnejšiu položku. „Výdavky kapitol štátneho rozpočtu na mzdy a odvody odhadujeme pre rok 2024 na 4,2 miliardy eur," priblížil pre Pravdu analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
Čítajte viac Kamenický chystá novú daň. Bude najvyššia v EÚ, v Česku to likviduje celé odvetvie, varujú obchodníci
V štátnych rozpočtových organizáciách, ktoré patria priamo do kompetencií jednotlivých ministerstiev a ich úradov, aktuálne celkovo pracuje vyše 131-tisíc ľudí. Do tejto skupiny zamestnancov štátu okrem iného patria zamestnanci okresných úradov, policajti alebo vojaci.
Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že ak by vláda škrtla 30 percent všetkých týchto zamestnancov, štát by mohol ušetriť až 1,26 miliardy eur. Pripomína, že v tomto výpočte nie sú zahrnuté jednorazové náklady (napríklad odstupné) a efekt opatrenia by nabehol postupne.
Koľko môže štát ušetriť?
Premiér Fico možné prepúšťanie zdôvodňuje veľkou mierou prezamestnanosti na ústredných orgánoch štátnej správy. Do tejto skupiny úradov patrí všetkých 15 ministerstiev vrátane novovzniknutého Ministerstva cestovného ruchu a športu SR a ďalších desať úradov. Okrem iného sa medzi týmito úradmi nachádza napríklad Úrad vlády, Protimonopolný úrad SR či Štatistický úrad SR.
Predseda vlády zatiaľ hovorí, že ide o jeho vlastné politické presvedčenie a dodáva, že v koalícii zatiaľ finálne rozhodnutie nepadlo. „Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30-percentný rez by absolútne nebol viditeľný. Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy by mali rovnaký alebo možno dokonca lepší výkon, ako majú teraz," povedal v tejto súvislosti Fico.
Čítajte viac Pre štát sa oplatí pracovať, jeho zamestnanci zarábajú o vyše 250 eur viac ako u súkromníkov. Teraz príde zmrazenie, čo sa zmení?
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu je však nepravdepodobné, že by štát robil škrty z celkového počtu zamestnancov. To by totiž znamenalo, že by musela byť prepustená aj veľká časť policajtov, hasičov, vojakov či colníkov, ktorých je dlhodobo nedostatok.
Ďurana približuje, že v bezpečnostných zložkách aktuálne pracuje približne 60-tisíc ľudí. Ak by sme s prepúšťaním tejto časti zamestnancov štátu nepočítali, stále zostane približne 65– až 70-tisíc, ktorých by sa mohli výpovede týkať. „Z nich tretina predstavuje 20– až 22-tisíc. Pri mesačných mzdových nákladoch 2 300 eur to predstavuje 0,5 miliardy eur," sumarizuje analytik.
Prepúšťanie medzi štátnymi úradníkmi by tak vláde mohlo pri šetrení na budúci rok výrazne pomôcť. To, že by skutočne išlo o zásadné konsolidačné riešenie, potvrdzuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Treba však podotknúť, že návrhy na konsolidáciu cez výraznú redukciu výdavkov na zamestnancov by boli výrazným zásahom do existujúcej organizácie ministerstiev, a preto ho bude možné považovať za realistické až v čase, keď bude zrejmé, akým spôsobom má byť realizované," dodáva Novysedlák.
Efektívny štát
Aktuálne ale nie je jasné ani to, či s takýmto konsolidačným opatrením súhlasia všetci koaliční partneri. Pravda sa s otázkou, ako na tento návrh reagujú, obrátila aj na zvyšné dve koaličné strany Hlas a SNS. Strana Hlas odkázala, že chce o tejto veci najskôr hovoriť s koaličnými partnermi, a národniari sa do uzávierky nevyjadrili.
Náznak toho, ako sa k prepúšťaniu štátnych úradníkov môže postaviť druhá najväčšia koaličná strana Hlas, však načrtol generálny manažér strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Dnes dokáže množstvo agendy uľahčiť digitalizácia a umelá inteligencia. Vidím naozaj veľký priestor na to, aby bol štát silný a zároveň efektívny. Myslím si, že ambícia znižovať byrokraciu a počty úradníkov je namieste," povedal minister vo vysielaní relácie Rádia Expres Braňo Závodský Naživo.
Čítajte viac Zamestnávatelia budú pod tlakom, zarábať budeme čoraz viac. Vyššie platy však dostávame už teraz
Minister túto možnosť zdôvodnil okrem iného aj tým, že štátna správa je prebyrokratizovaná, prebujnená a podľa neho je „nevyhnutné, aby sa s tým niečo urobilo". „Drvivá väčšina úradníkov je v Bratislave a ak ich prepustíme, prácu si veľmi rýchlo nájdu. Je konečne čas na to, aby sa urobili aj nepopulárne kroky," zdôraznil v relácii šéf rezortu vnútra Šutaj Eštok.
A ako reagujú šéfovia konkrétnych ministerstiev? Medzi prvými sa k tejto problematike vyjadril minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer). „Myslím si, že vždy sú nejaké rezervy na to, akým spôsobom riešiť tieto veci. Ak bude taká potreba a taká dohoda, tak každé ministerstvo k tomu aj pristúpi," priblížil šéf agrorezortu.
Minister financií Kamenický okrem toho v priebehu predstavovania šetriacich opatrení upozornil na príklad rezortu životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom (nominant SNS). Ministerstvo už podľa ministra stihlo prepustiť 400 dohodárov, „ktorí sa priživovali na štátnom rozpočte".
Rezort životného prostredia pre Pravdu potvrdil, že chce v znižovaní stavov pokračovať. „Súčasné vedenie ministerstva životného prostredia s cieľom zvýšenia efektívnosti verejných zdrojov, dosahovania lepších výsledkov a ako príspevok ku konsolidácii verejných financií chce pokračovať v revízii verejných výdavkov," informoval odbor komunikácie ministerstva s tým, že hovoriť o konkrétnych číslach je nateraz predčasné.
Pravda sa s otázkou na to, ako sa k možnému prepúšťaniu postavia, obrátila na všetky ministerstvá s výnimkou najmladšieho rezortu cestovného ruchu a športu na čele s Dušanom Keketim (nominant SNS), ktoré zatiaľ nových ľudí ešte stále naberá. Väčšina rezortov reagovala s tým, že ak bude požiadavka „zoštíhľovania" orgánov verejnej moci na stole, budú hľadať adekvátne riešenia.
Podrobnejšie sa k veci vyjadrilo napríklad ministerstvo vnútra. To tvrdí, že do značnej miery pôjde o politické rozhodnutie, ku ktorého uskutočneniu „príde až po hĺbkovej analýze, v rámci ktorej sa identifikujú duplicitné a neefektívne vykonávané činnosti naprieč ústrednou štátnou správou. Postup teda smeruje k tomu, aby činnosť ústredných orgánov štátnej správy nebola ochromená, ale zefektívnená".
Po audite neefektívnych činností, v rovnakom duchu, ako to načrtol rezort vnútra, volá aj analytik INESS Ďurana. „Aby to bolo udržateľné, musel by prebehnúť audit a museli by sa identifikovať zbytočné, nepotrebné činnosti, ktoré dnes štátna správa vykonáva," hovorí odborník. Dodáva, že by sa však v tejto oblasti muselo zmeniť veľa zákonov a bez auditu zatiaľ nie je možné povedať, koľko peňazí by bolo možné ušetriť.
Ako sa prepúšťalo v minulosti
Vláda Roberta Fica nie je prvá, ktorá hovorí o prepúšťaní úradníkov ako o opatrení, ktoré pomôže štátnemu rozpočtu ušetriť nemalé peniaze. "Úradnícka vláda na čele s Ľudovítom Ódorom zanechala vláde v novom zložení „konsolidačné menu, v ktorom bola okrem iného zahrnutá aj možnosť zníženia počtu zamestnancov na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch o 10 percent. Podľa prepočtov vtedajšieho ministerstva financií na čele s nestraníkom Michalom Horváthom by takýto krok v roku 2025 ušetril štátnemu rozpočtu 25 miliónov eur a v roku 2026 50 miliónov eur.
V minulosti však prepúšťanie nebolo iba v rovine návrhov. V roku 2013, počas druhej vlády Roberta Fica, prišlo vtedajšie vedenie ministerstva vnútra na čele s Robertom Kaliňákom (Smer) s programom ESO – Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa. "V tej dobe malo ísť podľa vyjadrení ministerstva o „najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989. Podľa analýzy rezortu vnútra mali zo 470 štátnych subjektov nastať zmeny až v 254. Súčasťou programu malo byť aj znižovanie stavu vládnych úradníkov a cieľom reformy bolo štátu ušetriť 700 miliónov eur.
Čítajte viac Utópia alebo realita najbližších rokov? Do práce by sme mohli chodiť menej často už čoskoro
Niekoľko rokov po spustení reformy, po nástupe tretej vlády Roberta Fica v roku 2016, analytici inštitútu INESS zhodnotili, že vláda so znižovaním počtov úradníkov štátnej a verejnej správy príliš nepohla. „Čo sa týka Slovenska môžeme len povedať, že prebehlo len minimum zlučovaní organizácií. Pekným príkladom je neochota štátu spustiť centrálnu evidenciu voľných nehnuteľností – ktorá by umožnila prepustiť ľudí, ktorí dnes pre desiatky inštitúcií riešia prenájmy administratívnych priestorov," napísal v tom čase Ďurana.
Okrem Ficovej vlády sa do veľkého prepúšťania v rokoch 2010 a 2011 v snahe o ozdravenie ekonomiky pustila aj vtedajšia vláda Ivety Radičovej. Ešte v roku 2010 prišlo o prácu celkovo tritisíc štátnych úradníkov a prepúšťanie pokračovalo aj v ďalšom roku.
Počty zamestnancov štátu v priebehu posledných rokov výrazne rastú. Len medzi rokmi 2015 až 2023 vzrástol ich počet z asi 404-tisíc približne na 440-tisíc. Spolu s nárastom počtu štátnych úradníkov rekordne rástli aj ich platy a dnes platí, že priemerný zamestnanec štátu zarába vďaka minuloročnému plošnému zvyšovaniu miezd viac ako človek pracujúci v súkromnej firme.
Na porovnanie, v susednej Českej republike, ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov ako Slovensko, pracovalo v roku 2020 asi 460-tisíc ľudí, ktorí boli platení zo štátneho rozpočtu. To je približne iba o 20-tisíc zamestnancov viac ako pre štát pracuje u nás.