Súčasťou konsolidačných opatrení vlády, ktoré majú štátnemu rozpočtu ušetriť takmer 56 miliónov eur, je nulová valorizácia platov v roku 2024 pre úradníkov v orgánoch štátnej správy, zamestnancov VÚC a obcí, škôl a školských zariadení či iných štátnych inštitúcií. To sa však netýka napríklad lekárov, ktorým sa koncom roka 2022 podarilo vyrokovať si vlastný platový automat, ktorý im zaručuje, že ich mzdy budú rásť každý rok.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odmieta konsolidáciu verejných financií len na úkor zamestnancov a sociálne slabších osôb. Prekáža im tiež, že platy verejných a štátnych zamestnancov sa nemajú zvyšovať napriek stále rastúcim cenám. Odborári avizujú, že budú v dohľadnej dobe iniciovať kolektívne vyjednávanie o dodatku ku kolektívnym zmluvám, ktorý by mal byť účinný od 1. septembra 2024. To, že sa odborári plánujú na vládu s touto požiadavkou obrátiť, avizovala už koncom minulého roka šéfka KOZ Monika Uhlerová.
Okrem spomenutého tiež zástupcovia zamestnancov pripomínajú, že štát rovnako ako v minulosti porušuje svoj vlastný zákon, ktorý stanovuje výšku minimálnej mzdy. „Opätovne sa dostávame do situácie, že niektoré tarifné platy jednotlivých stupníc platových taríf (v zákone o štátnej službe – 1. a 2. platová trieda a v zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme – 1. až 3. platová trieda základnej stupnice) sú znova pod úrovňou minimálnej mzdy," priblížila pre Pravdu hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
To jednoducho znamená, že ľudia v niektorých platových stupňoch, ktoré určujú počet rokov praxe, a niektorých platových triedach, ktoré hovoria o kvalifikácii zamestnanca, dostávajú menej, ako určuje zákon o minimálnom zárobku. Od začiatku tohto roka stúpla najnižšia mzda na 750 eur a viacero zamestnancov štátu má v hrubom nižší plat, ako určuje táto hranica. V praxi to vyzerá tak, že začínajúci zamestnanci v 1. až 3. platovej triede zarobia od 694,50 eura do 736 eur.
Ministri áno, úradníci nie
Odborári vláde okrem iného vyčítajú aj to, že si jej členovia na začiatku februára tohto roka odhlasovali výrazné zvýšenie platov. Počnúc 7. februárom všetkým ministrom, vicepremiérom, ale aj samotnému premiérovi stúpnu výplaty. „Nemyslíme si, že je korektné, a pre samotnú vládu populárne, aby sa platy ministrov a poslancov zvyšovali podľa automatu, pokiaľ nie je zmrazený, a platy verejných a štátnych zamestnancov sa nezvyšovali," píše KOZ na sociálnej sieti Facebook.
Po novom tak platí, že vďaka zvýšeniu paušálnych náhrad, ktoré nespadajú pod dlhovú brzdu, premiér zarobí viac o 4 600 eur, podpredseda vlády o viac ako 3 300 eur a šéfovia jednotlivých ministerských rezortov viac o vyše 3-tisíc eur.
Ostatní zamestnanci štátu si minulý rok prilepšili síce podstatne menej, ale zároveň išlo o historicky najvyššie zvyšovanie ich platov. V „prvom kole" od 1. januára 2023 sa ich mzdy valorizovali o sedem percent a v septembri toho istého roka sa zvýšili o ďalších 10 percent. Pokiaľ ide o učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov, pedagogických a odborných zamestnancov, tejto skupine zamestnancov štátu narástli platy najskôr o 10 a potom o ďalších 12 percent.
Odborári z KOZ argumentujú v prospech zvyšovania platov tým, že v rokoch 2022 a 2023 nastal extrémny nárast cien, pričom vyrokovaný rast platov ho pokryl iba tesne. „Aj keď sa môže zdať navýšenie platov ako dostatočné aj oproti súkromnému sektoru, v roku 2022 narástli ceny o 12,7 percenta, ale zamestnanci verejného sektora dostali len 350-eurovú odmenu a trojpercentné navýšenie od 1. júla 2022," hovorí Nemethová s tým, že platy ministrov, ktoré sa len nedávno zvyšovali, sú neporovnateľne vyššie, ako majú bežní zamestnanci vo verejnom sektore.
Analytik INESS Róbert Chovanculiak v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neexistuje právo na rýchlejší rast platov, než aká je miera inflácie. Podľa neho môžu odborári argumentovať tým, že ešte pred dvoma rokmi rástli platy vo verejnom sektore približne dvakrát pomalšie než mzdy v súkromnej sfére, pričom inflácia sa v tej dobe vyšplhala takmer na 13 percent.
„V tom roku sa skutočne mzdy verejných zamestnancov v reálnom vyjadrení prepadli. Pri takýchto porovnaniach je však potrebné pozrieť sa na dlhší časový horizont. V roku 2011 bola priemerná mzda vo verejnom a súkromnom sektore na podobnej úrovni. Odvtedy do tohto roku narástli mzdy verejných zamestnancov o 122 percent, zatiaľ čo mzdy v súkromnom sektore narástli v rovnakom čase o 88 percent," hovorí analytik s tým, že tento rok už zamestnanec vo verejnom sektore zarobí priemerne o 256 eur viac ako človek, ktorý pracuje u súkromníka. Okrem toho analytik upozorňuje, že vláda by mala pre vysoký deficit šetriť omnoho viac. Avizovaná ušetrená suma 56 miliónov eur na rast platov sa mu zdá nízka, pretože na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore ide viac ako desať miliárd eur.
Prečo platy zvyšovať?
Jedným z argumentov, prečo zvyšovať platy vo verejnom sektore aj napriek tomu, že sú priemerne vyššie ako tie v súkromnom sektore, je podľa KOZ menšia konkurencieschopnosť verejnej sféry. Riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz ministerstva financií Branislav Žúdela už skôr pre Pravdu vysvetlil, že ľudia pracujúci pre štát majú priemerne vyššie platy aj preto, že napríklad v oblasti zdravotníctva ši školstva pracuje viac ľudí s vysokoškolským titulom. Okrem toho platí, že zavážiť môže aj vyšší vek pracovníkov štátu, ktorí majú často aj viac rokov praxe a tým napokon aj vyšší plat.
Ako podotkla Nemethová z KOZ, priemerné platy zamestnancov štátu sú vyššie aj preto, lebo v sebe obsahujú aj platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov či šéfov štátnych podnikov, čo na konci priemerný plat zvyšuje. To „ale nevypovedá o reálnych mzdách bežných zamestnancov vo verejnom sektore. Základné platy nastupujúcich zamestnancov vo verejnom sektore sa odvíjajú od platových tabuliek, kde sú platy neporovnateľne nižšie ako v súkromnom sektore. Výška platov závisí aj od rozpočtových možností konkrétnej inštitúcie," sumarizuje KOZ.
Na druhej strane, proti zvyšovaniu platov pracovníkov štátu stojí klesajúca miera inflácie. „Argumentom proti ďalšiemu zvyšovaniu miezd vo verejnom sektore je aj očakávaná relatívne nízka inflácia tento a na budúci rok na úrovni okolo troch percent," dodáva Chovanculiak.
Platí totiž, že po prudkom raste inflácie v posledných rokoch sa aktuálne situácia výrazne zlepšila. Platy vo väčšine odvetví hospodárstva dokonca koncom minulého roka rast cien prekonali. „Rast inflácie v roku 2023 sa postupne spomaľoval a jej úroveň okresávala zárobky menej ako v predchádzajúcom roku. Reálna mzda vzrástla v 6 z 10 sledovaných odvetví, rast sa pohyboval od 0,6 percenta vo veľkoobchode do 3,5 percenta v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev," sumarizuje Štatistický úrad SR.
Podľa analytikov by sa mal v podobnom duchu niesť aj rok 2024 a reálne mzdy by mali rásť aj v najbližších mesiacoch. V tomto roku očakávame, že najvýraznejšie zlepšenie nastane v ukazovateli reálnej mzdy, ktorá by mala rásť vo všetkých odvetviach z dôvodu očakávaného poklesu miery inflácie," píše analytik 365.bank Tomáš Boháček. Mzdy okrem toho drží vysoko aj dlhodobo nepriaznivá situácia na slovenskom trhu práce, kde chýbajú desaťtisíce kvalifikovaných ľudí.
Napriek tomu však podľa odborárov nie je správnou cestou, aby štát šetril na ľuďoch, ktorí v priebehu posledných rokov čelili poklesu reálnych miezd. Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc vysvetľuje, že podľa zákona je zamestnávateľ povinný vyjednávať o kolektívnej zmluve v prípade, že mu príde zo strany odborov takýto návrh.
„Odborová činnosť je jedno z ústavných práv zamestnancov a KOZ určite svoje právo požadovať valorizáciu miezd využije. Preto si dávať do rozpočtu zmrazenie platov je podľa mňa predčasné a vysiela to zbytočné negatívne signály do vyjednávania,“ dodal napokon pre Pravdu Kuruc.