Na stole je preto dlhodobo návrh na zavedenie štvordňového pracovného týždňa. To by v praxi znamenalo, že zamestnanci by v práci strávili len 32 hodín za týždeň pri zachovaní ich súčasnej mzdy. Je niečo také vôbec zrealizovateľné?
Priemerný Slovák strávi v práci aktuálne 39,6 hodiny za týždeň a v rámci Európskej únie (EÚ) patríme v tomto smere k najdlhšie pracujúcim krajinám. A to aj napriek tomu, že od roku 2013 klesol priemerný čas, ktorý Slováci strávia za týždeň v zamestnaní, o 1,4 hodiny. Dlhšie ako my pracujú podľa dát Eurostatu napríklad Gréci (41 hodín), Poliaci (40,4 hodiny) či Bulhari a Rumuni (40,2 hodiny).
Slovensko okrem toho medzi európskymi krajinami kraľuje aj v práci na zmeny a v neštandardnom čase. Napríklad v noci pracuje až 12,6 percenta zo všetkých našich zamestnancov, pričom priemer sa v rámci EÚ pohybuje na úrovni 4,5 percenta. Aj tieto príklady patria k dôvodom, pre ktoré odborári volajú po skrátení času stráveného v práci.
Čítajte viac Odborár Košč bojuje za kratší pracovný čas: Ak by sa robilo 32 hodín týždenne, ľudia by boli spokojnejší
„Skracovanie pracovného času má významný sociálny, psychologický, zdravotný, ekonomický aj environmentálny rozmer,“ vyhlásila prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová na konferencii o budúcnosti práce v 21. storočí, ktorú v novembri organizovali odborári. Dodala, že k výraznejšiemu plošnému skracovaniu pracovného času na našom území nedošlo od roku 1968, keď boli zrušené takzvané pracovné soboty.
Nie všetci však hovoria iba o pozitívach skracovania pracovného času. Podľa viacerých expertov to ekonomike viac uškodí, ako pomôže.
Prečítajte si niekoľko vybraných argumentov, ktoré hovoria v prospech a proti takejto výraznej zmene. Začnime argumentmi, ktoré hovoria v prospech skracovania času stráveného v práci.
1. Oddýchnutí zamestnanci sú produktívnejší
Menej času stráveného v práci znamená viac oddychu, zdravší a spokojnejší život a rovnako aj viac času stráveného s rodinou či na realizáciu rôznorodých koníčkov. Práve zvyšovanie psychickej pohody patrí k základným argumentom, ktoré obhajcovia skracovania pracovného času používajú.
Oddýchnutí a spokojní zamestnanci pritom podľa odborárov prinesú úžitok aj firmám. „Skracovanie pracovného času vedie k tomu, že zamestnanci odvedú svoju prácu solídnejšie, efektívnejšie a dokonca jej zvládnu viac,“ povedala Uhlerová.
Šéfka slovenských odborárov pritom v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na pozitívne dosahy nielen na ekonomiku firmy, ale aj na celé národné hospodárstvo. Zároveň tvrdí, že krajiny s kratšou pracovnou dobou sú na tom ekonomicky lepšie a v Európe sa odborníci diskutujúci o skracovaní času stráveného v práci zaoberajú už len otázkou, ako tento čas skracovať.
Čítajte viac Výrobné linky u nás šliapu rýchlejšie ako v Nemecku, aj tak zarábame oveľa menej. Slováci pracujú dlho, to však nestačí
2. Zdravie na prvom mieste
Dlhší čas na oddych podľa odborárov rovnako súvisí aj s lepším zdravotným stavom zamestnancov. V priebehu konferencie, počas ktorej sa pokúsili obhajovať naliehavosť potreby skracovania času stráveného v práci, upozornili aj na zdravotné benefity takéhoto kroku. Zástupcovia zamestnancov dlhodobo pripomínajú, že okrem vysokého počtu odpracovaných hodín a nízkej priemernej mzdy, ktorá v druhom štvrťroku tohto roka dosiahla na Slovensku 1 419 eur, Slovákov vo veľkej miere trápia aj zdravotné problémy.
V zdraví sa dožívame v priemere iba 57 rokov, čo znamená, že väčšina z nás do dôchodku smeruje chorých. „Zatiaľ čo sa v štátoch Európskej únie ľudia nad 65 rokov dožívajú priemerne desať rokov, na Slovensku je to iba päť rokov,“ povedala už skôr v tejto súvislosti bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová.
Medzi negatívne dosahy dlhého pracovného času, ale aj práce v noci, v ktorej v rámci EÚ dominujeme, patrí vznik viacerých zdravotných problémov. Napríklad podľa britských vedcov z Centra pre výskum spánku môže nočná práca v tele človeka spôsobiť rozvrat až na molekulárnej úrovni. Práca v noci narúša prirodzený rytmus, na ktorý sme ako ľudia nastavení a okrem toho zvyšuje riziko kardiovaskulárnych a onkologických ochorení.
Odborári upozorňujú, že na Slovensku máme vysokú mieru práve oboch spomínaných typov ochorení. Z čísel Národného centra zdravotníckych informácií vyplýva, že v roku 2021 až 14,6 percenta hospitalizovaných v nemocniciach tvorili pacienti so srdcovocievnymi ochoreniami a 10 percent zo všetkých pacientov bolo hospitalizovaných s nádormi. Práve zníženie počtu hodín strávených v práci by podľa zástupcov zamestnancov mohlo tieto počty pacientov redukovať.
3. Liek na hrozbu automatizácie
Skrátenie času stráveného v práci by však mohlo pomôcť odvrátiť aj hroziaci problém, ktorý so sebou zrejme prinesie automatizácia. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje najbohatšie krajiny sveta, môže byť až 33 percent pracovných miest na Slovensku jednoducho automatizovaných. To by znamenalo, že Slováci by v priebehu najbližších rokov mohli začať prichádzať o prácu.
Liekom na túto hrozbu by sa mohlo stať práve skracovanie pracovného času. Uhlerová zdôrazňuje, že štvrtá priemyselná revolúcia – v rámci ktorej dominuje postupná automatizácia a digitalizácia – počíta s nahradzovaním časti práce robotmi. Vďaka tomu sa bude meniť štruktúra práce a pracovného trhu, pričom skracovanie pracovného času by podľa šéfky odborárov mohlo slúžiť ako nástroj, ktorý môže pomôcť udržať zamestnanosť aj pri nižšej potrebe počtu pracovných miest. „Vytvorí sa priestor aj na potrebné dovzdelávanie sa, čo je s postupnou digitalizáciou nevyhnutné,“ hovorí Uhlerová.
Čítajte viac Pracovné prostredie na Slovensku je v EÚ najhoršie: Robíme viac ako Japonci, ničíme si zdravie a naše výplaty sú slabé
Nie každý má v súvislosti s benefitmi, ktoré má skrátenie pracovného času priniesť, rovnaký názor. Kritici hovoria o utópii, raste cien či znížení príjmov v krajine. Odborári sa bránia a tvrdia, že podobné kritické hlasy, opisujúce katastrofické scenáre, sa ozývali aj pri zavádzaní osemhodinového pracovného času či rušení pracovných sobôt. Pozrime sa však aj na to, ako sa k problému stavajú odborníci, ktorí upozorňujú na problémy spojené s takouto pomerne radikálnou zmenou v systéme práce.
1. Klesnú platy
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster síce súhlasí s tvrdením, že skrátenie pracovného času o 20 percent so zachovaním výšky mzdy môže mať zdravotné benefity, podľa neho však ide o utópiu. „Je jednoducho nemožné, aby sa zachovali rovnaké mzdy pri znížení pracovného fondu o pätinu. Ak znížime pracovný fond, určite klesnú aj mzdy,“ zdôraznil Šuster pre Pravdu.
Ekonóm rovnako pripomenul, že väčšina pracovných miest na Slovensku je v súkromnom sektore a výška mzdy závisí od produktivity práce. Podľa Šustera je fyzicky nemožné, aby zamestnanec za 80 percent času dokázal vykonať rovnako veľa práce ako za 100 percent času.
„Nemôžete ani nejakým zákonom zakázať pracovať, povedzme v stredy, a tiež prikázať nechať mzdy nezmenené – Slovensko by okamžite stratilo medzinárodnú konkurencieschopnosť, viedlo by to k inflácii a rastu nezamestnanosti,“ uzatvára.
2. Zisky budú padať
Podľa odborníkov hrozí okrem znižovania platov zamestnancov aj zníženie celkových príjmov v krajine a pokles ziskovosti podnikov. „V hypotetickom scenári, ak by sa nemohli meniť mzdy, tak by táto hospodárska recesia dopadla čisto na ziskovosť podnikov, čo by znížilo ich investície, konkurencieschopnosť a príjmy ich vlastníkov, ale napríklad aj príjmy štátu z korporátnej dane či z dividend,“ povedal pre Pravdu analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Dodal, že by sa to napokon mohlo premietnuť do rastu cien a vyššieho tlaku na automatizáciu práce. Podľa ekonóma zároveň nie je na zníženie počtu odpracovaných hodín naraz o jednu pätinu pripravená žiadna krajina.
Čítajte viac Kedy sa Slováci budú mať dobre ako Dáni? Chýba nám jedna z dôležitých vecí, tvrdia odborníci
3. Skracovanie nie je odpoveď na automatizáciu
Na rozdiel od odborárov si napríklad Šuster nemyslí, že by zníženie času stráveného v práci bolo liekom na potenciálne prepúšťanie v súvislosti s automatizáciou. „Dnes vôbec nevieme, či automatizácia, robotizácia a umelá inteligencia povedú k zníženiu alebo k zvýšeniu dopytu po práci. Niektoré pracovné miesta určite zaniknú, ale určite zase vzniknú iné nové pracovné miesta, možno úplne nové profesie, o ktorých dnes ani netušíme. Či bude konečný efekt na dopyt po práci kladný alebo záporný, sa nedá povedať,“ zdôraznil Šuster. Doplnil, že jedinou istotou je to, že charakter mnohých pracovných miest sa bude meniť.