Zdražejú múka, chlieb, olej. Kvôli vojne frontálne rastú ceny energií či obilia

Jozef Sedlák | 03.03.2022 16:57

Foto: Pravda, Lubos Pilc

Vojna na Ukrajine postavila do nového svetla potravinovú otázku na celom svete. Cena pšenice, vari najdôležitejšej poľnohospodárskej komodity, láme historické rekordy. Cíti to aj Slovensko, na ktoré upreli zrak obchodníci s obilím.

V čiernomorských prístavoch zostali zablokované milióny ton obilia, kukurice, slnečnice, a tak sa hľadajú voľné zdroje. Nielen múka či chlieb, ale aj rastlinné tuky a oleje zdražejú.

V roku 2008, keď naposledy došlo k najväčšiemu zdraženiu obilnín vo svete, sa predával kilogramový bochník konzumného chlebíka v slovenských obchodoch za zhruba 24 korún. Teraz kolíše cena chleba v rozpätí od 1,09 po 1,29 eura. Podľa Milana Lapšanského zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sa treba pripraviť na to, že chlieb bude drahší. Pšenica totiž dražie takým tempom, aké svet ešte nezažil. Na parížskej burze Matif, ktorá je európskym indikátorom cien, pod vplyvom správ z ukrajinského bojiska vystrelila vo štvrtok cena pšenice k 385 eurám za tonu.

V európskych prístavoch sa tento týždeň obchody so pšenicou realizovali podľa Jozefa Rebra, analytika trhu s obilím a olejninami, okolo 340 až 345 eur za tonu. Svet, ak sa rýchlo neutíši vojna, sa rúti do obdobia, aké zrejme ešte nezažil. Slovensko je v porovnaní s Ruskom a Ukrajinou malý hráč. Vlani poľnohospodári dopestovali dva milióny ton pšenice. Väčšina z tejto produkcie ide na export, ale čo je to oproti Rusku a Ukrajine?

Zrno, ktoré bude chýbať

Tieto krajiny sa podieľajú na medzinárodnom obchode so pšenicou v celkovom objeme 207 miliónov ton takmer 30 percentami – na Rusko pripadá podľa údajov, ktoré publikovala Bank of America, 17 percent a na Ukrajinu 12 percent. Zodpovedá to tvrdeniu inej americkej banky JP Morgan, podľa ktorej je Rusko najväčším exportérom pšenice a Ukrajina patrí medzi jej štyroch najväčších vývozcov.

Obe krajiny predávali obilie predovšetkým do severnej Afriky a na Blízky východ. Tie teraz horúčkovito hľadajú nových dodávateľov pšenice. Môžu ich nájsť v Európe aj na Slovensku. Únia ako celok je exportérom, ročne podľa Jozefa Rebra vyvezie okolo 30 až 35 miliónov ton pšenice. Trasy obchodov sa presmerúvajú a vedú v konečnom dôsledku k draženiu a zvýšenému dopytu. No nielen po obilí, ale aj kukurici, ktorej cena kopíruje len s malou odchýlkou pšenicu.

Európska únia dováža ročne okolo 14 miliónov ton kukurice, z toho sedem miliónov importovala z Ukrajiny. Nie malá časť dodávok je buď v prístavoch, ktoré sú ako mesto Odesa buď zamínované, alebo pod paľbou ako Mariupol. Práve to vyháňa ceny komodít. Priam neuveriteľným tempom rastie cena repky, ktorá zlomila už 800-eurovú hranicu za jednu tonu.

Rebro vysvetľuje, že jej raketový vzostup súvisí so zablokovanou slnečnicou. Ukrajinci sú jej najväčší pestovatelia na svete a saturujú celosvetový obchod so slnečnicou a olejom z nej viac ako 50 percentami. Lenže ohromné potravinové bohatstvo, vyprodukované na najkvalitnejších černozemiach starého kontinentu, zmrazila vojna.

Brusel už priznal vo vyhlásení, ktoré poskytol Michael Scandell, tajomník generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, že ruská invázia bude mať vážne dôsledky pre agrosektor únie. Napriek tomu je Európska komisia presvedčená, že odvetvie je dostatočne silné a odolné, aby situáciu zvládlo – rovnako ako krízu počas pandémie.

Pekári už rokujú s obchodníkmi

Zvýšený dopyt po agrokomoditách vyháňa ich ceny a tie rastú aj na Slovensku. Pred začiatkom vojny sa pohybovali ceny pšenice na úrovni zhruba 280 eur za tomu. Teraz dostávajú poľnohospodári oveľa vyššie ponuky, ktoré prelomili hranicu 300 eur za tonu, v prípade špičkovej kvality pšenice sú o desiatky eur vyššie. "Marec môže byť z hľadiska stavu zásob pšenice na Slovensku rozhodujúci,“ povedal Jozef Rebro, ktorý chystá analýzy pre Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.

Tie slová sú veľavravné. Vyplýva z nich, že mlyny budú musieť za pšenicu platiť viac, aby napokon neodišla za hranice. Slovensko je súčasťou celoeurópskeho trhu a ceny pšenice boli vždy napokon zrkadlom dopytu a ponuky.

"Už vlani sme zažili situácie, keď dodávatelia po lukratívnych ponukách odstúpili od dohodnutých kontraktov a zaplatili aj zmluvné pokuty,“ povedal Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ pekárskeho zväzu. Pekári už začali rokovať s obchodnými reťazcami o zvýšení cien za chlieb a ostatné pekárenské výrobky. "Ceny múky a energií tak rýchlo rastú, že sa musíme dohodnúť s obchodníkmi na nových cenách. Nemôžeme vyrábať pod výrobné náklady,“ konštatoval Lapšanský.

Mlynári už zaznamenali zvýšený dopyt po múke, zatiaľ najmä na východnom Slovensku, ktoré čelí tisícom utečencov prichádzajúcich z Ukrajiny. "Zvládame to, pracujeme na štyri zmeny sedem dní v týždni,“ povedal Peter Močko, riaditeľ Mlyna v Pohronskom Ruskove. Dodal však, že zvýšený dopyt sa prekrýva s tradične vyššími predveľkonočnými nákupmi. Priznal, že ceny na surovinu rastú, netrúfol si však odhadnúť, kde sa cenový vývoj zastaví.

"Na stole máme návrhy na úpravu cien,“ povedal generálny riaditeľ COOP Jednota Slovensko Ján Bilinský. "Vidíme, čo sa deje, je tu frontálny rast cien od energií až po obilie, nestrečkujeme, premietne sa to do cien, ale o koľko, to vzhľadom na nevyspytateľný vývoj ťažko povedať,“ konštatoval Ján Bilinský. Tá má najvyšší podiel slovenských výrobkov na pultoch. Teraz sa podľa Bilinského ukáže skutočná výkonnosť a odolnosť slovenského agrosektora, ktorý bol roky mimo záujmu vlád.

Rub a líce potravinovej mince

"Všetci hovoria o raste cien obilia, no treba pripomenúť nielen líce, ale aj rub tej istej mince. Ak sme v poslednej sezóne zakladali úrodu s nákladmi na hnojivá za 350-tisíc eur, teraz je to za 900-tisíc eur, je to obrovský rozdiel, ktorý hovorí o tom, čo sa vlastne stalo za oponou trhu s obilninami,“ pripomenul Kamil Boroš zo Spoločnosti Agronatur Dubník. Rozviedol, že hnojivá zdraželi trojnásobne, "a to si vôbec nevieme predstaviť, kde sa zastaví cena plynu, z ktorého sa vyrábajú nielen dusíkaté hnojivá, ale sušia sa ním aj obilniny, olejniny a najmä kukurica“.

Podľa Boroša vojna na Ukrajine odhalí kvalitu manažovania agropotravinárstva za uplynulé roky i tú súčasnú. V súvislosti s obilím povedal, že je najvyšší čas zamyslieť sa aj nad kapacitami a samotnou kvalitou síl, z ktorých väčšina bola postavená viac ako pred polstoročím. A na margo rastúcich cien uviedol, že sa treba pozrieť na to, kde a kto má najväčší priestor na ich zníženie či tlmenie. Na túto otázku je podľa neho jasná odpoveď, keď ktorýkoľvek z reťazcov má vyšší zisk ako celý agrorezort.

Vojna na Ukrajine mení pohľad na poľnohospodárstvo a potravinárstvo aj v európskom kontexte. Europoslanci vyzývajú Brusel, aby sa viac začal zaoberať potravinovou bezpečnosťou únie.

„Z dlhodobého hľadiska sa musíme sústrediť na posilnenie potravinovej bezpečnosti v Európe a zníženie našej závislosti od ruskej ropy a plynu,“ myslí si Ulrike Müller (Renew). Slovenský expert Jozef Rebro obracia pozornosť na to, že Európa premieňa okolo 40 až 45 percent všetkej repky na metylester, ktorý sa pridáva ako biozložka do nafty. Obdobne sa veľké množstvo kukurice míňa na bioetanol. Tento kurz sa zrejme bude prehodnocovať.

Len ťažko predvídať všetky dôsledky, ktoré môže mať vojna na Ukrajine pre slovenské či európske poľnohospodárstvo. Určite však stojí za zmienku fakt, že Rusko nešlo do vojny s prázdnymi komorami. V priebehu posledných 15 rokov, ako uvádza Rebro, prakticky zdvojnásobilo výrobu obilia z úrovne 42 na 85 miliónov ton, vlani malo síce úrodu nižšiu (75 miliónov ton). To veľa hovorí o zmenách v tamojšom poľnohospodárstve, ktoré profituje z investícií do strojov, napríklad americkej proveniencie.

Štát do cenotvorby nezasahuje

Rezort pôdohospodárstva pozorne sleduje mimoriadnu vzniknutú situáciu v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu. Dôležité je dôsledné monitorovanie vývoja na trhu EÚ aj na svetovom trhu. Do cenotvorby komodít ministerstvo pôdohospodárstva nezasahuje. V súvislosti s mimoriadnou situáciou očakávame zvýšenie cien poľnohospodárskych komodít a hnojív na svetovom trhu, ktoré budú reagovať aj na nárast cien energií.

V súčasnosti pociťujeme dopad vysokých cien energií na poľnohospodársku prvovýrobu. Podľa údajov zo situačnej a výhľadovej správy sa priemerná hektárová úroda pšenice v sezóne 2021–22 odhaduje 5,70 ton, t. j. o 0,19 ton (o 3,4 percenta) väčšia ako v minulom hospodárskom roku. Zásoby na rok 2022 sa odhadujú vo výške 165,3 tisíca ton, čo je v porovnaní s r. 2019 /2020 o 265 percent viac. Potravinárska spotreba pšenice v hospodárskom roku 2021–22 dosiahne odhadom 403 tisíc ton, čo by predstavovalo o 20,4 tisíca ton (o 5,3 percenta) viac ako v predchádzajúcom hospodárskom roku.

Všeobecne konštatujeme, že výsledky žatvy v roku 2021 uspokojili slovenských producentov obilnín. Celkovo hustosiate obilniny dosiahli v roku 2021 úrodu 5,48 t/ha, čo je pre Slovensko nadpriemerný výsledok. Produkcia obilnín je dostatočná a Slovensko je v nej na sebestačné na 150 percent.