Denník Pravda sa pýtal analytikov a ekonómov 3 otázky:
1. Aké dopady bude mať ruský vpád na Ukrajinu pre slovenskú ekonomiku?
2. Ako sa môžu ozveny vojenskej agresie odraziť na ekonomickom živote bežných ľudí?
3. Pravdepodobne sa to prejaví najviac na rope. V ktorej oblasti sa môžu dopady prejaviť najviac – budú to ceny palív?
Viliam Páleník, analytik Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied
Treba pripomenúť, že každý vojnový konflikt má negatívny vplyv všeobecne na ekonomiku a pozitívny pre niektorých priamych aktérov, ktorí ho ekonomicky alebo finančne zabezpečujú, tzn. zbrojné firmy a podobne.
Pokiaľ ide o ekonomiku všeobecne, tak Ukrajina je náš susedný partner a ekonomická destabilizácia bude sprevádzať vojnový konflikt, čo sa prejaví aj u nás. Môžeme očakávať nárast inflácie. Myslím si však, že nebude nejaký dramatický, ale rozhodne tie dopady nebudú pozitívne. My nie sme krajina, ktorá by profitovala z takéhoto konfliktu veľkého rozsahu, napríklad zbrojnou výrobou a podobne. Rozhodne my na tom ekonomicky nezískame.
Čítajte viac Vojna môže odrezať kapitánov priemyslu od strategických surovín. Košickí oceliari odhalili objemy zásob
Inflácia bude zložená z vývoja rôznych cenových položiek. Prirodzene tie položky, v ktorých sú Rusko a Ukrajina najviac zainteresované, tie budú mať najväčší pohyb. V tomto prípade sú nosičmi energií plyn, ropa a čiastočne aj iné komodity. Tu sa očakáva nejaký nárast, ale nebude dramatický, pretože už teraz sú vysoké ceny napríklad ropy na svetových trhoch a skupina OPEC je schopná zvýšiť svoju produkciu pri takýchto cenách. Tak isto USA majú svoje zásoby ropy, ktoré si šetria na takéto obdobie a nezabudnime, že aj Európa má svoje jednak ťažobné polia, ale predovšetkým má primerané zásoby ropy na niekoľko mesiacov. Čiže dnes rozhodne nehrozí nejaký šokový nárast cien ropy. Hlavne keď už teraz je na vysokej úrovni. To isté sa týka plynu. Vieme, že naše zásobníky sú primerane naplnené. Končí sa zimné obdobie, z tohto hľadiska nemožno čakať nejaké drastické rasty cien. Samozrejme záleží od toho aký intenzívny a aký dlhý bude vojnový konflikt.
Martin Kalina, investičný analytik Brokeria
Vplyv ruskej invázie na Ukrajinu bude mať pre Slovensko viacero rovín.
Prvá je humanitárna, keď už dnes vidíme niekoľkohodinové kolóny na Ukrajinsko-Slovenskej hranici. To znamená, že pokiaľ bude invázia pokračovať, môžeme čakať príliv utečencov na naše územie.
Druhá rovina je čisto ekonomická. Vyslovene úzke obchodné vzťahy s Ruskom alebo Ukrajinou nemá mnoho slovenských firiem. Prípadné ukončenie spolupráce nemusí mať teda veľký vplyv na slovenské HDP. Problém je skôr pri dovážaných surovinách. Pokiaľ dôjde k prerušeniu týchto dodávok vplyvom vojny alebo vplyvom sankcií, budú stúpať konečné ceny výrobkov. Týka sa to najmä energií ako zemný plyn, ropa ale aj iné výrobné komodity, napríklad oceľ. Pri rope vidíme nárast už dnes, keď 24.02. sa cena ropy Brent dostala nad 100,– USD za barel, čo je rast o približne 7 percent. Rovnako reaguje aj cena zemného plynu, ktorá rastie približne o 6 percent.
Pokiaľ budú vyššie ceny vstupov, budú vyššie aj konečné ceny tovarov a služieb. Okamžite sa to prejaví na cene pohonných hmôt, následne na cene zemného plynu, ale aj cene elektrickej energie. Môžeme teda očakávať dlhodobejšiu vysokú infláciu a menej voľných peňazí domácností určených na spotrebu.
Po začatí invázie sa cena ropy dostala takmer okamžite nad 100,– USD za barel, čo sa relatívne rýchlo prejaví na konečnej cene palív.
Matej Dobiš, výkonný riaditeľ Finančný kompas
Možné dopady vojnového stavu na Ukrajine sa môžu odraziť na cene energií, aj keď disponujeme zásobou plynu na cca 90 dní, nikto nevie ako dlho konflikt potrvá. Odmietavým postojom na agresivitu Ruska môže byť uvalenie sankcií aj na export nášho tovaru v podobe automobilových súčiastok či hotových áut určených pre tamojší trh. Slovenská republika konflikt na Ukrajine vníma ako narušenie suverenity a preto export smerom do Ruska, ktorý predstavuje necelé 2 percentá môže byť na dlhšiu pozastavený.
Vplyv na ceny palív má stále prebiehajúca pandémia, ktorá spôsobila nadmernú infláciu. Dopady sa môžu prejaviť v každej oblasti, od cestovného ruchu až po nedostatok potravín spôsobených strachom z konfliktu v susednej krajine.
Dopady konfliktu môžu mať rôzny charakter, najviac zasiahnuté však pravdepodobne bude správanie obyvateľov v kontexte obavy z nedostatku potravín, či produktov potrebných ku každodennému životu. Dopady budeme pociťovať aj vo finančnom sektore, ľudia budú predovšetkým vyčkávať ako bude konflikt postupovať a investície nebudú smerovať na finančné trhy ale skôr ku kumulácii hotovosti prípadne investícií do zlata.
Martin Hudcovský, Ekonomická univerzita Bratislava
Konflikt na Ukrajine bude mať hlavný dopad na ceny energií. Svetové trhy už zareagovali na tento konflikt a cena ropy sa skokovito zvýšila už o 7 percent. Podobne cena plynu poskočila takmer o 6 percent. Znamená to, že neistota, ktorá plynie z otvoreného konfliktu ohľadne dodávok týchto surovín spôsobuje napätie na trhoch, ktoré na to reagujú zvyšovaním cien. Aspoň zatiaľ to teda znamená pokračovanie energetickej krízy (a ak sa konflikt rýchlo neukončí, tak aj jej prehĺbenie) a pokračovanie dovozu inflácie aj do slovenského hospodárstva. Problémom pri energiách (a ich cenách) je ich nevyhnutnosť takmer v každom výrobnom odvetví, takže tento efekt sa ešte viac násobí a rozlieva sa do celej ekonomiky.
Čítajte viac Pre vojnu na Ukrajine hrozí nedostatok energií a výrazne vyšší rast cien, myslia si analytici
Ceny palív budú prvé, ktoré pocítia následky aktuálneho vývoja. Vieme, že na rast ceny primárnej suroviny (ropy) reagujú ceny palív intenzívne a rýchlo, naopak po poklese ceny ropy sa cena palív znižuje pozvoľne a dlhšie. Je preto pravdepodobné, že jedným z prvých dôsledkov konfliktu na Ukrajine viditeľným aj na Slovensku bude ďalší nárast už aj tak vysokých cien palív. U plynu (a následne aj elektriny pomocou neho vyrobenej) sa vďaka regulácií cien pre domácnosti nemusíme zatiaľ obávať okamžitého nárastu cien. Iná situácia platí pre neregulované subjekty, ktoré budú musieť znášať ešte vyššie náklady.
Záleží od reakcie štátu. V teoretickej rovine, ak krajina vyhlási vojnový stav, tak štát získava právomoci diktovať čo sa bude vyrábať – prechádza na tzv. vojnovú ekonomiku (war economy). Tu už na seba preberá štát rolu koordinátora výroby a alokácie domácich zdrojov namiesto trhu, keď časť produkcie môže sústrediť na vojenské účely. To však platí len za predpokladu, že taká krajina adekvátnymi továrňami disponuje. Samozrejme časť bežnej produkcie ekonomiky musí byť zachovaná aj za vojnového stavu, ale samotná výkonnosť ekonomiky ide stranou.
Boris Tomčiak, analytik Finlord
Ceny ropy i zemného plynu prudko vyskočili hore. Ceny benzínu a nafty by už v najbližších dvoch týždňoch mali vzrásť o viac ako 5 centov za liter. Vojenský konflikt vyvolá odliv kapitálu z celej východnej a strednej Európy, keďže nadnárodné spoločnosti budú mať strach investovať v regióne. Zároveň sa zhorší prístup slovenských spoločností k úverom kvôli vyššej rizikovej prirážke bank.
Martin Vlachynsky, Analytik INESS
O tom, že ekonomické následky nebudú dobré pre nikoho, asi nie je čo diskutovať. Baviť sa ale v tomto momente o detailoch by bolo varenie z vody. Kľúčové bude, ako sa budú v nasledujúcich mesiacoch a rokoch vyvíjať dodávky plynu.
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
Je náročné sa vyjadriť konkrétne, keďže nevieme ako sa bude ďalej kríza vyvíjať, aké bude mať trvanie a čo bude jej konečným výsledkom. Je však zrejmé, že ceny energií, zrejme v akomkoľvek scenári, výrazne porastú a ostanú na zvýšených úrovniach, čo bude spomaľovať ekonomický rast a zvyšovať už teraz vysoké inflačné tlaky s negatívnym dopadom na životnú úroveň. Dlhšie trvajúci konflikt s rizikom prekročenia ukrajinských hraníc by mohol výrazne podkopať ekonomický sentiment, viesť ku kontrakcii ekonomickej aktivity pri mimoriadne vysokých cenách energií a ich potenciálnom nedostatku. Sčítané a podčiarknuté, znamenal by to značný pokles životnej úrovne.
Z bezprostredného hľadiska možno očakávať ďalšie zdražovanie palív, energií a mnohých komodít všeobecne, čo sa pretaví do rastu nákladov v celej ekonomike a spôsobí vyššie inflačné tlaky. Cena benzínu na 1 euro a 60 centoch je len otázka času podobne ako cena nafty na 1 euro a 50 centoch.