Trasu dlhú vyše 400 kilometrov prejdete aktuálne vlakom či autobusom približne za päť hodín. Pre absenciu diaľnice z Bratislavy do Košíc, ktorú politici Slovákom sľubujú už viac ako 20 rokov, bolo najrýchlejším spôsobom, ako prekonať túto vzdialenosť, použitie leteckej prepravy.
Posledné lietadlo na linke Praha – Bratislava – Košice, ktorú prevádzkovali České aerolinky, odletelo v januári 2019. Cena spiatočnej letenky sa pohybovala v rozmedzí od 100 do 200 eur a let trval približne 55 minút. V silných dňoch pritom lietadlá premávali dvakrát denne.
Čítajte viac Očakávajú, že prepravia viac ako dva milióny ľudí. Letisko Bratislava sa vracia k rekordným rokom
Zaujímavosťou je, že predstavitelia vlády túto tému otvárajú v čase blížiaceho sa významného výročia pre Letisko Košice. Takmer presne pred 100 rokmi, 5. mája 1924, totiž na letisku na východe Slovenska pristálo prvé komerčné lietadlo. To rovnako letelo z Prahy cez Bratislavu až do Košíc.
Oplatí sa to?
To, že vnútroštátna linka spájajúca hlavné mesto a „metropolu východu" nefunguje už niekoľko rokov, si opäť začínajú všímať aj politici. „Považujeme za zvláštne, že nie sme schopní dostať sa do štandardného pravidelného leteckého prepojenia medzi týmito dvoma mestami," podotkol nedávno premiér Fico. Predseda vlády okrem toho v tejto súvislosti zdôraznil, že je všetko pripravené a „čakáme už len na odpoveď z Bruselu".
Vláda chce usporiadať súťaž, do ktorej by sa mohli zapojiť jednotlivé letecké spoločnosti, ktoré budú mať o prevádzku linky záujem. Víťazná spoločnosť by mala dostať finančnú dotáciu vo výške 200-tisíc eur ročne a výraznú zľavu z letiskových poplatkov. Podľa Fica musí z Bruselu zaznieť, či je takáto forma štátnej pomoci povolená. Premiér tiež zdôraznil, že je potrebné aby projekt podporoval štát, pretože by „to inak neprežilo".
Podľa košického letiska by tento projekt mal byť rentabilný. „Sme veľmi otvorení týmto diskusiám. Sme presvedčení o tom, že dopyt by bol obrovský a potenciál tejto linky je ohromný," povedal pred časom pre televíziu Markíza manažér Letiska Košice Juraj Toth.
Čítajte viac Letisko v Bratislave využíva čoraz viac cestujúcich, významný míľnik by mohlo dosiahnuť už v tomto roku
Opačný názor má však ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý sa pred niekoľkými rokmi podieľal na analýze zriadenia národného leteckého dopravcu. „S presunom na letný letový poriadok asi mesiac dozadu začalo byť na pravidelnú linku Viedeň – Košice a späť od Austrian Airlines nasadzované vrtuľové lietadlo ATR-72 s kapacitou 78 miest, dovtedy tam lietal Embraer 195, ktorý má kapacitu 120 miest. Efektívne tak došlo aj k redukcií sedačiek na linke a jedným z viacerých dôvodov mal byť menší dopyt po letenkách," hovorí odborník o klesajúcom záujme o lety z Viedne, ktorá leží neďaleko Bratislavy.
Hudcovský však doplnil, že z Viedne do Košíc sa lieta dvakrát denne, pričom rakúske letisko zároveň slúži aj ako prestupné letisko smerom do sveta alebo naopak, a nie je teda cieľovým letiskom. „Zamýšľaná linka by mala mať určite nižšiu frekvenciu, bude však primárne určená pre ľudí, pre ktorých Košice alebo Bratislava budú cieľové destinácie. A to do značnej miery obmedzuje potenciálnych zákazníkov, ktorých by mohla osloviť. Takýto model je napríklad nevhodný pre obchodných cestujúcich," dodal ekonóm.
Čo sa týka počtu prepravených cestujúcich, z ktorých niektorí by možnosť vnútroštátneho letu určite využili, tie boli po pandémii koronavírusu rekordné. „V roku 2023 letisko Košice zaznamenalo historický rekord v počte vybavených pasažierov. Jeho bránami prešlo spolu 625 053 cestujúcich. To je o 15 percent viac ako v roku 2022 a o 12 percent viac ako v predpandemickom roku 2019," informuje košické letisko na svojich webových stránkach.
Výrazne vyššie čísla má potom Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, ktoré v porovnaní s Košicami vypravuje aj výrazne viac letov do celého sveta. Len v roku 2023 letisko odbavilo viac ako 1,8 milióna pasažierov.
Koľko by mohli stáť letenky?
Ambíciu zaviesť pravidelnú vnútroštátnu leteckú linku medzi Bratislavou a Košicami mali v minulosti aj predchádzajúce vlády. Premiér Fico hovoril o dotácii na linku medzi oboma mestami už v roku 2015, teda počas svojej druhej vlády a zároveň v čase, keď ju už obsluhovali České aerolinky. „Je možné vytvoriť model prepojenia Bratislavy a Košíc pravidelnou leteckou prepravou, ktorý by mohol byť založený na kompletnom lízingu lietadla alebo lietadiel a posádok pri dotáciách, ktoré by neboli príliš zaťažujúce,“ navrhoval vtedajší, ale aj súčasný predseda vlády.
Čítajte viac O krok bližšie k rekordným číslam. Bratislavské letisko už vybavilo vyše jeden a štvrť milióna cestujúcich
O niekoľko rokov neskôr, v období tretej Ficovej vlády (2016 – 2020), prišiel šéf SNS Andrej Danko s nápadom na vytvorenie národných aeroliniek. Tie rovnako počítali aj s tým, že by obsluhovali trasu medzi metropolou západu a východu. Len na pripomenutie, štátne aerolínie pod názvom Slovak Airlines u nás fungovali od polovice 90. rokov až do roku 2007, keď sa dostali do konkurzu.
Všetky projekty z minulosti sa však skončili neúspechom pre nerentabilnosť linky Bratislava – Košice. Podľa odborníka je to otázne aj v tomto prípade. „Dotácia určite pomôže prevádzkovať linku po dobu vyplácania, otáznou je životaschopnosť linky po skončení dotácie. Tie sa v letectve štandardne poskytujú na rozlietanie okrem veľmi odľahlých miest, ktoré sú obsluhované vo verejnom záujme. Štandardne sú teda časovo ohraničené a neráta sa s ich vyplácaním bez obmedzenia," vysvetlil pre Pravdu Hudcovský.
Základnou otázkou teda je, či sa to vyplatí samotným leteckým dopravcom, ktorí odlietajú z bratislavského letiska. Premiér Fico hovorí o troch až štyroch firmách, ktoré by sa mohli do súťaže o linku zapojiť. Nie je síce isté, ktoré konkrétne spoločnosti by sa mohli do súťaže zapojiť, môžeme však vychádzať zo zoznamu aeroliniek, ktoré už zo Slovenska odlietajú. Ide napríklad o írsku nízkonákladovú leteckú spoločnosť Ryanair, českú spoločnosť Smartwings alebo maďarský Wizzair. Žiadny zo spomínaných dopravcov však na naše otázky do uzávierky nereagoval.
Otázne tiež je, koľko by museli stáť letenky, aby sa výhercovi konkurzu prevádzkovanie leteckej linky oplatilo. „V analýze z roku 2018 sme pri vtedajších cenách leteckého paliva a modeli prúdového lietadla s kapacitou 120 osôb pracovali s odhadom nákladov na jedno sedadlo vo výške približne 55 eur. Pri takej úrovni by však dosiahol nulový zisk a predpokladá sa plná obsadenosť lietadla," povedal Hudcovský.
Čítajte viac Košické letisko láka Slovákov. Pribudnú lety do obľúbených krajín
Ekonóm v tejto súvislosti pripomenul, že ceny leteckého paliva medzičasom stúpli približne o 20 percent, pričom po zarátaní zisku a neúplnej obsadenosti by to podľa neho bolo ešte o niekoľko desiatok eur viac. „Nízkonákladové spoločnosti však využívajú lietadlá s vyššou kapacitou – štandardne 180, takže by sa náklady mohli rozpočítať na vyšší počet cestujúcich," dodal Hudcovský s tým, že konkrétna suma bude záležať na jednotlivých prepravcoch.