Zelená od vlády znamená, že návrh novely sa dostáva do parlamentu, tam sa podoba zmien môže zmeniť. Novinky by mali byť účinné od augusta tohto roku.
Novela, ktorú odklepla vláda, zvyšuje poistné krytie. V rámci povinného poistenia teda budú poisťovne uhrádzať vyššie škody. Kým doteraz systém kryl škody na zdraví do maximálnej výšky 5,24 milióna eur, po novom bude tento limit až na úrovni 6,45 milióna eur. Rovnako sa zvyšuje aj maximálna hranica napríklad škody na majetku. Kým doteraz PZP pokrývalo maximálnu sumu 1,05 milióna eur, novela hranicu zvyšuje na 1,3 milióna eur.
Ministerstvo financií tiež chce zjednotiť spôsob, akým poisťovne určujú škodu. „Doterajší systém nebol jednotný a každá poisťovňa si výšku škody určovala podľa svojich vlastných pravidiel. Často sa preto stávalo, že poškodení boli nespokojní s priznanou výškou poistného a spory tak končili na súdoch. Novela zavádza jednotný mechanizmus a poisťovne tak budú mať jasné pravidlá, podľa ktorých budú výšku škody určovať, a to v súlade s príslušnou vyhláškou ministerstva spravodlivosti, ktorú využívajú aj súdy,“ vysvetľuje rezort financií.
PZP aj pre niektoré kolobežky
Súčasťou zmien je aj to, že povinné zmluvné poistenie sa bude týkať aj iných vozidiel ako áut, napríklad kolobežiek. PZP sa bude vzťahovať na všetky vozidlá s vlastným pohonom, povinnosť uzavrieť PZP sa teda dotkne napríklad kolobežiek.
Zákon ale počíta s tým, že poistku budú potrebovať len vozidlá s deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 kilometrov za hodinu a tiež na vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 kilometrov za hodinu, ak ich konštrukčná hmotnosť bude vyššia ako 25 kilogramov. Veľkej časti kolobežiek sa tak zmeny nedotknú.
Navyše ostáva nejasné, ako bude chcieť štát vynucovať uzavretie poistenia. Kolobežky nemajú evidenčné čísla, zákon so vznikom registra ani nepočíta.
Čítajte viac Kedysi sme boli skoro ako Nemecko, dnes sme horší ako Grécko. Za dlh platíme čoraz viac, čo to znamená?
Problém s neplatičmi trvá
Už dnes je pomerne vážnym problémom to, že množstvo áut jazdí po cestách bez toho, aby motoristi mali uzatvorenú povinnú poistku. Podľa údajov Slovenskej asociácie poisťovní jazdí bez povinnej poistky viac ako 300-tisíc vozidiel. Nie všetky tieto vozidlá sú v premávke, časť z týchto vozidiel je nepojazdná a iba zostáva v evidencii. Na Slovensku sú pritom evidované viac ako tri milióny áut. Neplatiči pritom v skutočnosti zvyšujú ceny povinného zmluvného poistenia. Na krytie škôd, ktoré spôsobujú neplatiči, totiž Slovenská kancelária poisťovateľov vytvára garančný fond. Do neho posielajú peniaze práve poisťovne.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania Slovenská asociácia na ochranu práv poškodených vyzvala na to, aby ministerstvo zapracovalo do návrhu systém trestov pre neplatičov, no ministerstvo sa zmenou sankcií v aktuálnej novele nezaoberá.
Čítajte viac Radšej splácať vlastnú hypotéku, ako platiť cudziemu? Toto už neplatí, záujem o prenájmy rastie
Poisťovne budú musieť byť menej prísne
Ďalšia zo zmien, ktorú prináša novela, sa týka sankcií, ktoré poisťovne uplatňujú v prípade, že sa vyskytnú problémy, ktoré sa týkajú konkrétneho klienta. Ministerstvo je presvedčené, že v niektorých prípadoch uplatňujú poisťovne tieto sankcie jednoducho príliš prísne. „Často dochádzalo k prípadom, že klienti z objektívnych dôvodov nestihli včas nahlásiť poisťovni poistnú udalosť alebo urobiť iný administratívny úkon a pre poisťovňu to bol dôvod na uplatnenie regresu, teda sankcie, voči poisteným. Novela takéto prípady upravuje a zavádza zmenu, podľa ktorej v prípade preukázania objektívnych dôvodov zo strany klienta už poisťovne nebudú môcť klientov ,sankcionovať‘ formou regresu,“ hovorí ministerstvo financií.
Naopak, zmenu v inom druhu sankcií ministerstvo financií odmietlo. Zákon o PZP hovorí, že jednotlivé poisťovne sú pri určení výšky poistného povinné „zohľadňovať celkový predchádzajúci škodový priebeh poistenia zodpovednosti poistníka, a to zľavou na poistnom, ak je priebeh poistenia zodpovednosti bez škody, alebo prirážkou k poistnému, ak sa vyplatí poistné plnenie z PZP“.
Jednoducho, zákon predpokladá, že ak poistený motorista zaviní poistnú udalosť, jeho ďalšia poistka bude drahšia. Poisťovne ale, keďže bojujú o klienta, tieto malusy neuplatňujú a na to v rámci medzirezortného pripomienkového konania upozornila Národná banka Slovenska. „Na trhu sú badateľné výrazné rozdiely v prístupe poisťovateľov, pri ktorých sa napr. uplatňuje bonus v jednotkách eurocentov alebo sa dôsledne neaplikuje malus, čo vedie aj k takzvanej ,PZP turistike‘, pri ktorej škodoví klienti prechádzajú k poisťovateľom, ktorí nezohľadňujú škodový priebeh, pokiaľ bola škoda zaznamenaná u iného poisťovateľa. Klient taktiež pri uzatvorení zmluvy nevie posúdiť, akým spôsobom bude predmetný systém poisťovateľ uplatňovať,“ upozornila Národná banka. Ročne pri uzatváraní povinnej poistky zmení poisťovňu zhruba 350-tisíc ľudí.
Čítajte viac Ukážte cenníky a ako ste zarobili. Saková pripravuje bič na dodávateľov elektriny a plynu
Novela počíta s tým, že poisťovne budú musieť transparentnejšie hovoriť o tom, aké kritériá pri uplatňovaní bonusu a malusu používajú, no podľa regulátora to jednoducho nebude stačiť. Centrálna banka preto žiadala o to, aby sama mohla vyrobiť vlastné opatrenie, ktorým určí pravidlá fungovania bonusov a malusov.
Rezort financií s tým nesúhlasí. „Ministerstvo financií vyjadrilo názor, že rozumie návrhu Národnej banky, ale uprednostňuje, aby si poisťovne spôsob uplatňovania systému bonusu a malusu nastavili podľa svojich vlastných obchodných stratégií. V danom momente rezort nevidí nutnosť takejto legislatívnej úpravy. Ak si však v budúcnosti bude prax vyžadovať úpravu danej problematiky, bude sa v spolupráci s Národnou bankou tejto téme ďalej venovať,“ reagoval rezort v rámci medzirezortného pripomienkového konania s tým, že Národná banka si môže pripraviť metodické usmernenie.