Dlhopisy štát vydáva preto, aby financoval svoje finančné potreby. Slovensko dlhodobo na výdavkoch míňa viac, ako vyberá vo forme daní a ďalších príjmov. Tento rozdiel financuje práve tak, že si požičiava peniaze na finančných trhoch.
Zjednodušene sa dá povedať, že štátny dlhopis je určité potvrdenie o tom, že jeho majiteľ požičal peniaze tomu, kto tento dlhopis vydal. Za tento cenný papier získava jeho držiteľ každoročne určitý výnos. Po určitom dohodnutom období štát okrem výnosu splatí aj sumu, ktorú si požičal. Pri desaťročných dlhopisoch je to desať rokov, pri päťročných dlhopisoch je splatnosť päť rokov. Pri spomínaných vyše 600 miliónoch eur sa výnos pohyboval od zhruba 3,29 percenta ročne po približne 3,80 percenta ročne.
„Výnosy na slovenských dlhopisoch ostávajú zvýšené a minulý týždeň prekonali aj tie talianske. Vývoj naďalej odráža známe skutočnosti, akými sú nízka miera konsolidácie, riziko zníženia ratingu a možnosť, že prídeme aspoň na čas o prístup k eurofondom. Treba však dodať, že hoci sú aktuálne výnosy na našich dlhopisoch najvyššie v eurozóne, nedošlo tak kvôli signifikantnému, teda panickému, nárastu našich rizikových prirážok,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne. Aktuálne má Slovensko veľmi podobné výnosy desaťročných dlhopisov ako Taliansko.
Marek Gábriš, analytik ČSOB, upozorňuje, že štát si naďalej požičiava rýchlym tempom. „Štát od začiatku roku predal dlh za asi 7,1 miliardy eur. Vzhľadom na to, že niektoré dlhopisy boli predané s veľkým diskontom, tak na účte mu ,pristane‘ o niečo menej,“ hovorí.
Pojem diskontovaný dlhopis znamená, že pri predaji dlhopisov platia kupujúci nižšiu sumu, ako je jeho menovitá hodnota. To znamená, že štát od začiatku roka získal peniaze zhruba vo výške 6,4 miliardy eur. Celkovo je v pláne, že si Slovensko v tomto roku požičia desať miliárd eur.
Požičiavame si draho
Problém, ktorý Slovensko má, je to, že peniaze si požičiavame draho. Je to tak aj preto, že stav verejných financií nie je dobrý a dlhodobo nie sú udržateľné. Zjednodušene sa dá povedať, že v takej situácii sa objavujú obavy z toho, či Slovensko bude okrem iného schopné dlhopisy splácať. Prvou reakciou finančných trhov je to, že krajine síce peniaze požičajú, no pýtajú si vyšší výnos. To je situácia, do ktorej sa aktuálne dostáva aj Slovensko. Ukazuje to porovnanie s inými krajinami. Veľmi časté je porovnanie s cenou nemeckých dlhopisov. Nemecko je totiž najväčšia európska ekonomika, ktorá je spomedzi európskych krajín považovaná za relatívne výkonnú a stabilnú.
Slovensko má aktuálne vyššie výnosy z dlhopisov ako krajiny, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi boli považované za veľmi problémové. Výnosy, ktoré Slovensko platí, sú vyššie ako výnosy dlhopisov Španielska, Portugalska aj Grécka. Všetky tieto krajiny pritom v minulosti potrebovali určitú formu záchranných balíkov od medzinárodných veriteľov.
„Slovensko si požičiava stále drahšie. Riziková prirážka nad desaťročné nemecké štátne dlhopisy sa ešte pred dva a pol až tromi rokmi pohybovala okolo 20 až 50 bázických bodov. Dnes sme na úrovni 125 až 130 bodov. Požičiavame si tak s rizikovou prirážkou 2– až 3-krát vyššou ako susedné Rakúsko alebo Belgicko, teda krajiny tiež platiace eurom. Slovensko sa skôr pohybuje na úrovni krajín, ako je Litva alebo Taliansko,“ hovorí Gábriš.
Taliansko má pritom horšie ratingové hodnotenia ako Slovensko, no našu pozíciu zhoršuje aj to, že v blízkosti slovenského územia je vojna. Blízkosť ruského agresora vytvára neistotu, ktorá na Slovensko dopadá negatívne.
Slovensko v minulosti skutočne malo výnosy, ktoré boli v podobnej výške ako napríklad v Nemecku. To však bolo v čase, keď dlhopisy európskych krajín kupovala Európska centrálna banka. V tomto období sa rozdiely v ekonomickej sile jednotlivých krajín relatívne zmazali a to prispelo k tomu, že Slovensko malo výnosy svojich dlhopisov v podobnej výške ako najsilnejšia európska ekonomika. Napriek tomu platí, že za pozíciu, v akej sa krajina nachádza, si do veľkej miery môžeme sami. Slovensko nešetrilo ani v dobrých časoch. Napríklad v roku 2017 mnohé krajiny vytvárali rozpočtové prebytky, Slovensko vyššie rozpočtové príjmy ako výdavky nedosiahlo nikdy. Stav verejných financií musíme bezpodmienečne ozdravovať v súčasnosti.
Čítajte viac Riaditeľka McDonald's hovorí, koľko u nich zarobia ľudia, čo Slovákom chutí a ako funguje ich biznis
„Hrozí nám, že bez ozdravovania by reálne mohla nastať situácia, že nám začnú stúpať rizikové prirážky na príliš vysoké úrovne a budeme si požičiavať drahšie. Nastala by situácia, že by sme sa na trhu nevedeli financovať,“ povedala Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v rozhovore pre denník Pravda.
Nerobíme dosť
Analytici sa zhodujú v tom, že jednoducho nerobíme dosť pre ozdravenie verejných financií. „Ideme na hranu a nenechávame si potrebný priestor na neočakávané situácie. Naďalej sa tiež financujeme za drahšie, ako by sme mohli, ak by sme začali robiť dôveryhodné kroky v oblasti konsolidácie verejných financií. Rozdiel a potenciál vidíme najmä pri porovnaní s Portugalskom a so Španielskom, ktoré ešte v lete 2022 mali rizikové prirážky na rovnakej úrovni ako my, pričom pri pohľade do minulosti boli výnosy na ich dlhopisoch v porovnaní s nami aj dvojnásobné,“ hovorí Kočiš.
Čítajte viac Radšej splácať vlastnú hypotéku, ako platiť cudziemu? Toto už neplatí, záujem o prenájmy rastie
Zlepšiť situáciu by mohol avizovaný konsolidačný balík za 1,5 miliardy eur. Jeho detaily nie sú známe, no práve tieto opatrenia by mohli situáciu zlepšiť. V najbližších mesiacoch bude podľa Kočiša na rizikovú prirážku Slovenska vplývať práve to, akým spôsobom budeme konsolidovať. Dôležité bude to, či sa bude zhoršovať ratingové hodnotenie Slovenska, otázne je tiež, či Slovensko príde, alebo nepríde, o európske peniaze. Ak by sa tak stalo, situácia krajiny sa bude zhoršovať.
„Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. V horšom prípade by nás, respektíve peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť,“ hovorí Kočiš.