Množstvo rôznych ukazovateľov v ekonomike sa vypočítava na základe vzorcov, ktorých súčasťou je priemerná mzda. Rast priemerného platu v zásade štátu do určitej miery signalizuje, ako rastú v ekonomike mzdy. Samozrejme to neplatí úplne presne a väčšina občanov priemernú mzdu nedosahuje. Napriek tomu práve priemerný plat ovplyvňuje napríklad to, koľko vyberie štát na odvodoch. Rast priemernej mzdy totiž znamená nárast minimálnych odvodov, ale taktiež aj zmenu parametrov niektorých dávok. Viacero z nich má totiž zabudovaný mechanizmus, ktorý môže meniť ich výšku práve na základe zmien vo výške priemernej mzdy.
Čítajte viac Porovnanie platov priemernej mzdy v Česku, Poľsku a Maďarsku. Už sme poslední
Práve preto môže byť táto veličina dôležitá aj pre ľudí, ktorí zarábajú menej ako priemer, a aj pre ľudí, ktorí zarábajú viac. Denník Pravda sa pozrel na to, čo všetko sa vzhľadom na novú priemernú mzdu mení.
1. Minimálna mzda
Za určitých okolností môže byť priemerná mzda základom pre rast minimálnej mzdy. Práve priemer je súčasťou automatického vzorca, ktorý hovorí o tom, že minimálna mzda je 57 percent z priemernej hrubej nominálnej mzdy. Automatický vzorec sa použije v prípade, že sa sociálni partneri, teda vláda, odborári a zamestnávatelia nedohodnú na inej, vyššej sume. Priemerná mzda v roku 2023 ovplyvní minimálnu mzdu v roku 2025. Tá bude zrejme vo výške od 815 do 858 eur v hrubom. Záleží na tom, či sa firmy a odborári dohodnú alebo nie.
2. Rodičovský dôchodok
Priemerná mzda ovplyvní aj výšku rodičovského dôchodku. Ten funguje tak, že pracujúce deti posielajú svojim rodičom v penzii peniaze. Súvisí to s tým, že strop na výšku rodičovského dôchodku je naviazaný na priemernú mzdu. Výška rodičovského dôchodku predstavuje 1,5 percenta z hrubého príjmu dieťaťa, no najviac 1,5 percenta z 1,2-násobku priemernej mzdy na Slovensku.
Rodičovský dôchodok by mal v roku 2025 dosiahnuť najviac 309,60 eura za jedno dieťa za jeden rok alebo 25,80 eura mesačne. Na dosiahnutie maxima je potrebné dosiahnuť vymeriavací základ, napríklad hrubú mzdu vo výške 1 716 eur.
Výška rodičovského dôchodku sa pôvodne mala meniť spolu so zvýšením 13. dôchodkov, no napokon sa tak nestalo. O rodičovský príspevok netreba žiadať, Sociálna poisťovňa ho automaticky prideľuje poberateľom, ktorí naň majú nárok.
3. Sociálne poistenie
Pre určenie výšky odvodov do Sociálnej poisťovne je potrebné určiť takzvaný vymeriavací základ. Je to jeden z parametrov, ktorý výšku sadzby určuje. Ľudia s vyššími mzdami platia na odvodoch viac, ľudia s nižším príjmom, naopak, menej. Vymeriavací základ má ale svoj strop, ten je určený ako sedemnásobok priemernej mzdy. Výnimkou je úrazové poistenie, ktoré maximum stanovené nemá.
Priemerná mzda je dôležitá aj pre určenie minimálneho vymeriavacieho základu. Ten je vo výške polovice priemernej mzdy. Priemerná mzda dvíha aj hranicu príjmu, ktorý treba dosiahnuť, aby bola osoba povinná platiť sociálne a zdravotné odvody. Kľúčová je opäť polovica priemernej mzdy, pričom túto hranicu tvorí jej dvanásťnásobok. Priemerná mzda za rok 2023 ale ovplyvní zmenu tejto hranice až v roku 2025. V roku 2024 sa teda na základe priemernej mzdy z roku 2022 zdvihne táto hranica na 7 824 eur a v roku 2025 následne na 8 580 eur. Minimálny vymeriavací základ sa tak dostane na 715 eur mesačne a táto suma sa následne použije na výpočet minimálnej výšky jednotlivých druhov odvodov do Sociálnej poisťovne.
Čítajte viac Dá sa očakávať pokles cien hypoték? Pozrite sa, čo na to hovorí riaditeľ najväčšej slovenskej banky
4. Materské
Priemerná mzda ovplyvňuje aj výšku maximálnej materskej. Najvyššiu materskú je možné získať pri 31-dňovom mesiaci vo výške 2 186,20 eura a 2 115,70 eura v mesiaci s tridsiatimi dňami. Na materskú v tejto výške je potrebný hrubý príjem 2 860 eur mesačne a viac. Maximálny vymeriavací základ je teda dvojnásobok priemernej mzdy.
5. Nemocenské a PN
Nemocenské je dávka nemocenského poistenia. Poskytuje sa poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti. Táto dávka je vo svojej podstate veľmi podobná náhrade príjmu pri práceneschopnosti. „PN-ku“ vypláca zamestnancovi zamestnávateľ počas prvých desiatich dní práceneschopnosti. Nemocenskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa od jedenásteho dňa.
Na výpočet maximálnej výšky tejto dávky sa používa dvojnásobok priemernej mzdy, ktorý sa násobí dvanástimi a následne delí číslom 365. Hodnota oboch veličín pre rok 2025 sa tak dostáva na zhruba 94 eur. Tieto sumy sa nepatrne líšia, lebo sa inak zaokrúhľujú, no prakticky sa nelíšia.
Čítajte viac Vyššie ceny, nižšie platy, Česko nám výrazne uteká. Ceny na Slovensku sa postupne šplhajú k priemeru EÚ
6. Tehotenská dávka
Táto dávka sa vypláca tehotnej žene, ktorá je nemocensky poistená. Lekár túto žiadosť vystavuje na prvej preventívnej prehliadke na začiatku druhého trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva, keďže nárok na tehotenské vzniká iba ženám, ktorých tehotenstvo nebolo ukončené k začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Tehotenské sa vypočítava tak, že sa určí denný vymeriavací základ a výška tehotenskej dávky je pätnásť percent tejto sumy.
Zároveň platí, že maximálny denný vymeriavací základ sa vypočítava z dvojnásobku priemernej mzdy. V roku 2025 bude maximálna výška tehotenského 423,20 eura mesačne, prípadne 437,30 eura mesačne. Závisí to od toho, či má mesiac tridsať alebo tridsaťjeden dní.
Táto dávka má stanovené aj minimum. Je vo výške desiatich percent z maximálneho vymeriavacieho základu, teda 282,10 eura za mesiac, ktorý má 30 dní, a 291,50 eura za mesiac, ktorý má 31 dní.
7. Podpora v čase skrátenej práce
Tento nástroj je známy aj ako kurzarbeit. Pracovník má nárok na kompenzáciu od štátu v prípade, že vzniknú prekážky na strane štátu, ktoré mu neumožnia pracovať. Takáto situácia nastala napríklad počas pandémie koronavírusu.
Výška priemernej mzdy opäť vstupuje do vzorca na výpočet tohto druhu podpory. V roku 2025 sa podpora vypočíta z priemerného hodinového zárobku najviac vo výške 16,4368 eura. Pracovník môže získať maximálne 9,8621 eura za hodinu práce.
8. Zdravotné odvody platené z dividend
Aj z dividend je potrebné platiť zdravotné odvody a na určenie maximálneho základu, z ktorého sa platia, sa používa práve priemerná mzda. Maximálny vymeriavací základ je určený ako 60-násobok priemeru, teda suma 85 800 eur.