Bohužiaľ to platí aj napriek tomu, že samotné čísla bez širšieho kontextu vyzerajú dobre. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku 2023 hodnotu 1430 eur. Medziročne sa zvýšila o 9,7 percenta, tempo jej rastu sa oproti roku 2022 zrýchlilo o dva percentuálne body. Medziročný rast bol tak najvyšší od roku 2004. Reálne mzdy zostali v poklese, ktorý sa však utlmil na 0,7 percenta.
Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach ekonomiky. Tempu inflácie však nedokázalo odolať stále ešte desať z nich. Reálne mzdy za celý rok 2023 sa najviac znížili pracujúcim v umení, zábave a rekreácii, celkovo o 3,6 percenta. Naopak, najviac medziročne vzrástli reálne mzdy v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 3,2 percenta. Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal rast miezd medziročne o 10,1 percenta na 1511 eur, reálne však mzdy mierne klesli o 0,4 percenta.
Opäť porážame zdražovanie
Dobrou správou je, že Slováci postupne prestali chudobnieť. „Čo sa nominálneho rastu týka, vývoj bol pre zamestnancov jednoznačne pozitívny. Čo sa reálneho rastu miezd týka, tam musíme rok rozdeliť na dve polovice: v prvom polroku rast miezd na infláciu nestačil, ale v druhom polroku sme už videli rast aj reálnych miezd. Tento trend by mal pokračovať aj v roku 2024,“ povedal Tibor Lörincz, analytik Tatra banky.
V preklade to znamená, že rast miezd v prvom polroku nedokázal prekonať rast cien. Na konci roku 2022 reálne mzdy klesli o viac ako sedem percent a postupne stúpali k nule. Tam sa dostali v priemere na konci prvého polroku. Od toho momentu začali mzdy prekonávať rast cien.
Čítajte viac Dá sa očakávať pokles cien hypoték? Pozrite sa, čo na to hovorí riaditeľ najväčšej slovenskej banky
Z veľkej časti za rastom miezd na Slovensku stojí rozhodnutie štátu. „Netreba tiež zabúdať, že za dynamickým rastom miezd v minulom roku je razantné zvýšenie platov v štátnej sfére, kde sa však mzdy v mnohých prípadoch iba dorovnávali priemerné úrovne,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
V Česku sú mzdy dlhodobo vyššie, no zlou správou pre slovenskú ekonomiku je vývoj v iných okolitých krajinách. Strácame kontakt s Poľskom, predbehlo nás už aj Maďarsko, ktoré v minulosti bolo na tom horšie.
„Vidíme, že Česko sa dlhodobo drží v úrovni priemerných zárobkov nad úrovňou Slovenska. Na druhej strane maďarské priemerné platy boli dlhodobo pod tými slovenskými, zatiaľ čo Poliaci zarábali v priemere rovnako. Náš biznis model bol z veľkej časti postavený na kvalifikovanej ale lacnej pracovnej sile, pričom nám pomáhala výhodná poloha v strede Európy a členstvo v EÚ a eurozóne. Model našich susedov bol v zásade podobný. V ostatných rokoch však vidíme, že ekonomika Slovenska v dobiehaní priemeru EÚ stagnuje,“ hovorí Kočiš.
To je presne bod, v ktorom podľa neho Slovensko stráca dych. „Na druhej strane práve ekonomiky Maďarska a Poľska začali priemer EÚ dobiehať, pričom nás dobehli, respektíve predbehli. Slovensku chýba štrukturálny reformný impulz, ktorý by dokázal reštartovať našu ekonomiku smer k znalostiam a inováciám. Tu vidíme, že naši susedia majú pred nami istý náskok, čo sa postupne prejavuje aj vo výške a vývoji platov,“ dodáva Kočiš.
Česko zdražovanie zatiaľ neporazilo
Na druhej strane Česko stále trápi zdražovanie. U susedov reálne mzdy klesli za minulý rok o 2,9 percenta. „Od roku 2019, ktorý bol posledný normálny, teda bez pandémie ochorenia Covid-19, či vojny na Ukrajine, mzdy v Česku nominálne narástli o 25,3 percenta, no ceny posilnili o 36,5 percenta. Kúpna sila miezd tuzemského obyvateľstva klesla o 8,2 percenta,“ upozorňuje Lukáš Kovanda, analytik Trinity Bank.
Výška miezd je len polovica príbehu, ak vezmeme do úvahy cenovú hladinu, Slovensko je na tom trochu inak. „V rámci V4 sme na treťom mieste, blízko Poľska, čo je celkom slušná pozícia. Problémom ale je, že v posledných rokoch rastú naše príjmy pomalšie ako zvyšok V4,“ hovorí Tibor Lörincz. Marián Kočiš ale upozorňuje, že samotný ukazovateľ ovplyvňuje množstvo faktorov od daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré u nás patrí k najvyšším v regióne, až po rôzne sociálne transfery a v neposlednom rade aj celková cenová hladina v jednotlivých krajinách,“ dodáva Kočiš.
Čítajte viac Veľká analýza 13. dôchodkov: pomôžu štyrom rodinám z desiatich
Parita kúpnej sily odstraňuje cenové rozdiely v jednotlivých krajinách a umožňuje porovnať mzdy v rôznych štátoch. Keďže ide o čisté mzdy porovnanie jednotlivých krajín ovplyvňuje napríklad naozaj aj výška daní a odvodov.
Ak by napríklad odvody boli na Slovensku nižšie, pozícia Slovenska by sa mohla výrazne zlepšiť. Čiže pre zmeny v tomto porovnaní nie je potrebné hĺbkové vylepšenie stavu ekonomiky, vplývajú na ne aj jednotlivé rozhodnutia, ktoré okamžite ovplyvňujú čistý príjem.
Daňové a odvodové zaťaženie je na Slovensku relatívne vysoké. Slovensko má dlhodobo vysoké najmä odvody, tie sú ale zase potrebné na to, aby štát mohol vyplácať dôchodky a rôznu sociálnu pomoc. Dlhodobé rezervy má Slovensko v oblasti dani z nehnuteľností. Tie máme zase dlhodobo nižšie ako vo vyspelých krajinách.