Rezort životného prostredia začiatkom mesiaca predstavilo dlhoočakávané zmeny, ktorými chce stavať rýchlejšie. Robí to ale spôsobom, ktorý vyvoláva obavy z toho, že o občanoch sa bude rozhodovať bez nich. Takéto obavy vyvoláva práve zmena zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.Prichádza v skrátenom legislatívnom konaní a cieľom vlády je, aby zmeny boli účinné od mája.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba tvrdí, že procesy, tak ako sú nastavené dnes, nevyhovujú. „Na Slovensku sa z ministerstva životného prostredia vyslovene stal orgán šikany a akéhokoľvek vytvárania umelých dodatočných pravidiel, ktoré EÚ ani nepozná. Zo Slovenska sa pre ministerstvo životného prostredia stalo miesto, kde sa neoplatí investovať, kde sa neoplatí dávať akékoľvek projekty, pretože nemáte ani horizont, kedy viete dostať povolenia,“ zdôraznil Taraba.
Od zmeny si Taraba sľubuje napríklad to, že EIA konečne nebude na Slovensku trvať 450 alebo 500 dní a odstránia sa svojvoľné konania alebo nekonania úradníkov. „Uvíta to celá verejnosť, bude to v prospech mladých rodín, lebo bude lacnejšie bývanie. Tam, kde sa môže podľa územného plánu niečo stavať, je rozdiel, či bude povolenie trvať štyri až päť rokov alebo deväť mesiacov,“ povedal.
Minister Taraba však narazil na odpor odbornej verejnosti, ktorá mu k jeho zmenám poslala stovky pripomienok. Medzi hlavné výhrady patrí napríklad to, že občania môžu pre zmeny stratiť možnosť dostať sa k informáciam o plánovanej výstavbe v ich tesnom susedstve. Hrozí tak, že sa nebudú môcť zapojiť do ochrany svojho majetku či zdravia.
Denník Pravda pripravil sériu najdôležitejších otázok a odpovedí o zmenách v EIA.
Čítajte viac Rezort financií nekonzultoval bankovú daň s ECB, tak stanovisko poslala sama. Slovensko varuje pred dôsledkami zdanenia bánk
Čo je to EIA?
EIA je proces posudzovania vplyvov investičného zámeru na životné prostredie. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby budovanie aj prospešných stavieb, napríklad diaľnic, malo čo najmenej negatívnych dopadov na životné prostredie. Napríklad skúma, či v priestore, kde má napríklad fabrika vzniknúť, nežije napríklad vzácny druh vtáctva, ktorý by v prípade uskutočnenia výstavby mohol vyhynúť. Z posúdenia vplyvov na životné prostredie môže vyplynúť, že konkrétny investičný zámer nie je v konkrétnej lokalite vhodný a treba ho upraviť.
Prečo vláda pripravuje zmenu EIA?
Vláda tvrdí, že chce zrýchliť výstavbu dôležitých projektov, preto zrýchľuje povoľovacie procesy. Medzi ne patrí aj spomínana EIA, ktorá má za úlohu informovať verejnosť o plánovaných investíciach. Počas posudzovania vplyvov na životné prostredie má verejnosť možnosť zapojiť sa do tohto procesu a vyjadriť svoje pripomienky. Je to ďalší zo zákonov, ktorý sa bude schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Argumentom pre skrátené legislatívne konanie je podľa vlády aj to, že Slovensku hrozí infringement zo strany EÚ, čiže konanie, ktoré predchádza žalobe zo strany eurokomisie.
Novela má odstrániť problémy, ktoré Slovensko má s riešením konfliktu záujmov. Európska komisia vvyžaduje, aby sa z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vylúčili osoby, ktoré môžu byť v konflikte záujmov. Súčasťou novely v jednom bode je paragraf, ktorý konflikt záujmov upravuje.
Akú reakciu vyvolal návrh novely o EIA?
Veľký nesúhlas prišiel zo strany viacerých občianskych združení. K návrhu novely sa uskutočnilo skrátené pripomienkové konanie. Za osem dní k zákonu prišlo viac ako 750 pripomienok, takmer 400 je zásadných. K návrhu vznikli aj viaceré hromadné pripomienky vrátane petície za stiahnutie návrhu legislatívnych zmien. Túto petíciu rozbehla organizácia Via Iuris, získala viac ako päťtisíc podpisov.
Ich cieľom je, aby ministerstvo celú novelu stiahlo. Jedinou výnimkou z ich pohľadu je novelizačný bod, ktorý sa priamo týka konfliktu záujmov.
Zároveň existujú obavy, že zákon dôsledne neodráža všetky výhrady, ktoré EÚ k fungovaniu EIA na Slovensku má. „Novela EIA je v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z Aarhuského dohovoru, ale je aj v rozpore s právom EÚ,“ upozornila právnička Via Iuris Ivana Figuli.
Čítajte viac Veľká analýza 13. dôchodkov: pomôžu štyrom rodinám z desiatich
Kde vidia kritici najzásadnejší problém návrhu zmien?
Na štíte všetkých výhrad je vylúčenie verejnosti z takzvaného zisťovacieho konania. Toto sa označuje ako malá EIA a predchádza procesu EIA. „Nová úprava zisťovacieho konania vylučuje informovanie dotknutej verejnosti a aj jej efektívne zapojenie do tejto procesnej fázy. V zmysle navrhovanej úpravy dotknutá verejnosť ani dotknutá obec nebude vôbec informovaná o obsahu zámeru prípadne oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, nebude dokonca ani vedieť, že nejaké zisťovacie konanie začalo a prebieha. Navyše, nebude mať možnosť nahliadnuť do spisu, robiť si z neho výpisy a odpisy, vyjadrovať sa k podkladom a ani predkladať svoje stanoviská,“ vyplýva z hromadnej pripomienky.
Problém teda budú mať napríklad obce, v ktorých susedstve by mali vzniknúť napríklad veterné turbíny. „Verejnosť a ostatné dotknuté obce však bude nielen vylúčená zo včasného informovania o procesoch týkajúcich sa činností s možným negatívnym dopadom na životné prostredie, ale bude vylúčená aj z účasti na takom rozhodovaní,“ hovoria autori hromadnej pripomienky.
Bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča (Demokrati) je dokonca presvedčený, že deväťdesiat percent konaní tak bude bez zapojenia verejnosti.
Čítajte viac Od 18 eur zhruba po 36 eur mesačne. Prečo sú dôchodky z druhého piliera také nízke
Ako na túto kritiku reaguje vláda?
Podľa ministra Tarabu bude nová podoba zákona bojovať proti mimovládkam, ktoré si urobili „živnosť z toho, že narúšajú výstavbu fabrík“. Podľa neho „vypaľujú jednotlivé subjekty“ a tieto organizácie majú práva, ktoré európske pravidlá neurčujú.
Symbolom umelých prieťahov sa stal Marcel Slávik a Združenie domových samospráv. Ešte v roku 2021 proti tomuto človeku ako minister hospodárstva bojoval Richard Sulík. Takýmto prieťahom chce aj v rámci EIA minister Taraba zabrániť.
Podľa Tarabu verejnosti práva neubudnú, no nebude si ich môcť uplatniť v prípravnej fáze. Kiča ale upozorňuje na to, že ak bude verejnosť vylúčená z procesu EIA, nebude môcť svoje námietky uplatniť ani v stavebnom konaní.
Čítajte viac Štát domácnosti pred zdražovaním dokázal ochrániť, no cez záchrannú sieť prepadli najmä tí najslabší
Ako sa ďalej mení zisťovacie konanie?
Táto fáza má aj ďalšie okolnosti, ktoré podľa ministerstva zrýchlia konanie a podľa odporcov znížia schopnosť dotknutých subjektov účinne sa brániť. Paragraf o zisťovacom konaní je v novele prepracovaný a novelizovaná podoba počíta s tým, že výsledkom zisťovania bude všeobecne záväzné stanovisko, proti ktorému sa nedá odvolať.
Zároveň, obec na území, ktorej sa má stavať, ani nebude mať povinnosť informovať verejnosť o záväznom stanovisku, ktoré zo zisťovacieho konania vyplýva. Súčasná právna úprava počíta s tým, že dotknutá verejnosť informáciu dostane. Nová podoba tohto pravidlá hovorí, že dotknutá obec dostane len odporúčanie, aby verejnosť informovala, urobiť tak ale nemusí.
Ako vnímajú novelu firmy?
Aj firmy majú výhrady. Minister Taraba išiel predstaviť zmeny na pôdu združenia Klub 500. Toto združenie je tvorené firmami, ktoré majú 500 zamestnancov a viac. Celkovo ale zamestnávatelia tiež formulovali množstvo výhrad, s ktorými sa ministerstvo musí vysporiadať. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR ich napríklad zaslala 140, z toho 120 zásadných. Desiatky pripomienok však prišli aj od Asociácie priemyslených zväzov a dopravy, Republikovej únie. zamestnávateľov či Klubu 500.