Znie to možno nelogicky, no napriek zdražovaniu si domácnosti polepšili, pretože rástli pracovné príjmy domácností a aj rôzne dávky od štátu. „Vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023 dramaticky zvýšila výdavky slovenských rodín, ale aj ich pracovné príjmy a aj dôchodkové a sociálne dávky rástli netradične rýchlo,“ hovoria analytici Jana Valachyová a Matúš Senaj.
Čítajte viac Banky dosiahli minulý rok vyše miliardy eur zisku. Ak by platili bankový odvod už v roku 2023, na takú sumu by mohli zabudnúť
„Celková kúpna sila nakoniec rástla pomerne rýchlo, a to aj napriek inflačnému šoku. Prítomné sú však výrazné rozdiely medzi jednotlivými typmi rodín,“ dodávajú analytici.
Priemerne sa mesačné náklady domácností zvýšili počas dvoch rokov o 250 eur mesačne, celkové príjmy stúpli o 325 eur. Táto priemerná domácnosť je teda v pluse o 75 eur, čo je približne desať percent. Znamená to, že zatiaľ čo výdavky stúpali o 34 percent, príjmy stúpali o 44 percent.
Bohužiaľ, priemerná domácnosť je iba ilustračná a nepopisuje príbeh každej rodiny. Stále je v krajine pätnásť percent domácností, ktoré pod vplyvom rastu cien schudobneli. Týka sa to domácností s vysokými a aj s nízkymi príjmami, no, bohužiaľ, platí, že častejšie sa domácnosti, ktoré zdražovanie pocítili, nachádzajú v kategórii príjmovo slabších.
Sú na tom domácnosti lepšie? Ako ktoré
Ak rozdelíme podľa príjmov všetky domácnosti na desať skupín, v každej z nich priemerne rástli príjmy rýchlejšie ako životné náklady. Priemerná domácnosť svoju kúpyschopnosť zvýšila o sumu v intervale od 17 do 121 eur mesačne. Napriek zdražovaniu si priemerná domácnosť bez ohľadu na to, aké sú jej pomery, môže reálne dovoliť viac.
V každej z príjmových skupín sú však aj také rodiny, ktoré zdražovanie cítia negatívne. Takých domácností, ktoré reálne schudobneli pod vplyvom zdražovania, je relatívne viac práve v štyroch príjmovo najslabších skupinách.
Rozpočtová rada predpokladá, že výrazný vplyv na výsledný boj so zdražovaním mal kontroverzný balíček Igora Matoviča (Slovensko, bývalé OĽaNO). Nasilu pretlačené opatrenie za vyše miliardy eur ročne podľa nej dokázalo veľkej časti rodín pomôcť. Na zdražovanie tak doplatili najmä tie domácnosti, ktorých sa táto pomoc netýka.
Čítajte viac Také vysoké dôchodky si nemôžeme dovoliť. Napriek tomu sa na štát spoliehajú aj dnešní mladí ľudia, ukázal prieskum
„Rodiny, ktoré zaznamenali pokles kúpnej sily, sa nachádzajú v každej z desiatich príjmových kategórii. Najviac sa ich však nachádza v prvých štyroch kategóriách s nižším príjmom a prekvapivo aj v desiatej príjmovej kategórii. Takmer vo všetkých prípadoch ide o rodiny bez detí alebo o jednočlenné domácnosti. Ide teda najmä o tie rodiny, ktorých príjem nebol podporený štedrým zvýšením rodinných dávok,“ hovorí rada.
Najslabší zdražovanie cítia
Medzi desať percent najslabšie zarábajúcich napríklad v roku 2022 patrili ľudia s príjmom do 719 eur. V rámci domácností, ktoré tvoria práve ľudia s najnižšími príjmami, pocítilo negatívne vplyvy zdražovania až 28 percent. To je spomedzi všetkých domácností rozdelených podľa príjmu najviac. Nasleduje ale kategória najbohatších. V takzvanom desiatom decile, teda v rámci desiatich percent rodín s najlepšími príjmami, pocítilo zdražovanie negatívne až 25 percent rodín, teda každá štvrtá. Táto skupina je na tom ale stále relatívne dobre, tieto domácnosti totiž majú nástroje na to, aby nárast cien vyriešili. Priestor desiatich percent domácností s najnižším príjmom je oveľa nižší, v mnohých prípadoch takmer žiadny.
Analýza rozpočtovej rady potvrdzuje, že štát sa postavil do pozície ochrancu v krízových rokoch, ktoré v ekonomike nastali v dôsledku pandémie a tesnej blízkosti vojnového konfliktu. Problémom však je, že krajina nemá peniaze na to, aby túto úroveň pomoci udržala. O tom, že zdražovanie neudrelo na ekonomiku ešte výraznejšie, rozhodol súbeh viacerých okolností, jednou z nich je aj rozhodnutie ešte predchádzajúcej koalície o dotovaní cien energií. Po minuloročných voľbách sa aktuálna vláda rozhodla tieto dotácie predĺžiť, no už teraz avizuje, že v ďalšom roku by zdražovanie také výrazné byť nemalo. Panuje zhoda na tom, že najhoršie obdobie z pohľadu rastu cien sa už eurozóne a aj Slovensku podarilo prečkať. V tomto roku by miera inflácie už mohla podľa Národnej banky Slovenska zostať pod hranicou troch percent, znamená to, že pozitívny trend by si mohla väčšina domácností udržať. Reálne mzdy by sa mohli posilniť o štyri percentá, čo je dobrá správa.