Na to, že občanom pomôže s dôchodkom štát, sa v súčasnosti v nejakej miere spolieha až 42 percent ľudí. Samozrejme, to neznamená, že títo ľudia pre vlastný dôchodok nerobia vôbec nič, no aj štvrtina najmladších účastníkov prieskumu uviedla, že očakáva, že sa o približne štyridsať rokov budú môcť, pokiaľ ide o dôchodky, spoľahnúť na štát.
Všetky faktory, ktoré dnes v ekonomike sú, hovoria, že taký štedrý dôchodkový systém ako máme dnes, si nebudeme môcť dovoliť. Platí to aj napriek tomu, že mnohým dôchodcom vypláca štát nízke dôchodky už dnes. V druhej polovici minulého roka vyplácala Sociálna poisťovňa priemerný starobný dôchodok na úrovni okolo 650 eur – a práve to je štedrosť, ktorú si dôchodkový systém nebude môcť dovoliť.
Čítajte viac Štvrť milióna eur k dôchodku navyše? Dá sa to, ale nemôžete otáľať
Je to tak preto, že na dôchodkový systém tlačí napríklad nepriaznivá demografia. Prvý pilier, ktorý je zdrojom dôchodkov vyplácaných zo Sociálnej poisťovne, je založený na tom, že dôchodky súčasných seniorov financujú súčasní pracujúci. V budúcnosti bude dôchodcov viac a pracujúcich menej. Práve preto si prvý pilier nebude môcť bez dodatočných zmien aktuálnu výšku dôchodkov dovoliť. Dôchodky z prvého piliera teda budú klesať.
„Stále menej a menej ľudí bude prispievať do prvého piliera a stále viac ľudí bude poberať. Už Otto von Bismarck (významný nemecký politik z 19. storočia, pozn. red.) tento model navrhol tak, že príjmy by sa mali rovnať výdavkom. V tomto našom prípade to znamená, že hrozí rapídny pokles dôchodkov. Vzhľadom na voličskú základňu sa to politici budú snažiť utlmiť. Na druhej strane môžeme vo forme odvodov vybrať viac od pracujúcich a to tiež nie je cesta. Do budúcnosti sa prikláňam k tomu, že dôchodky budú klesať a miera náhrady, teda pomer dôchodku a predchádzajúcej mzdy za prácu, bude klesať zo súčasných 65 percent niekam k tridsiatim,“ hovorí Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Zo štátu dostaneme menej. Nedá sa to nejakým spôsobom oklamať, nemôžeme od svojich rodičov chcieť, aby poberali nižší dôchodok, nemali by dôstojný život. Oni zase nemôžu od nás chcieť, aby my sme viacej prispievali, lebo nebudeme mať na bývanie a nebudeme schopní svojim deťom zabezpečiť kvalitný život. V horizonte tridsiatich rokov si nikto nedovolí nič predpovedať, no isté je, že dôchodcovia sa nebudú môcť spoliehať len na štát,“ dodáva.
Dôchodkový systém je príliš štedrý
Čistá miera náhrady mzdy aktuálne na Slovensku tvorí podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) takmer až 70 percent. To je nadpriemer aj v porovnaní s priemerom OECD, aj EÚ. Napríklad miera náhrady v Litve je čistá miera náhrady len 30 percent. K tomu smeruje aj Slovensko.
Štát má v zásade tri možnosti, ako situáciu riešiť. Viac peňazí môže pýtať od súčasných pracujúcich. Odvodové zaťaženie na Slovensku je však v porovnaní s priemerom OECD už teraz nadpriemerné. Druhou možnosťou je znižovanie dôchodkov a treťou posúvanie dôchodkového veku vyššie. Práve zvyšovanie dôchodkového veku je najúčinnejším receptom. Naraz totiž pomáha aj príjmovej aj výdavkovej strane dôchodkového systému. Žiadna iná z troch základných možností túto vlastnoosť nemá.
Čítajte viac Nová správa o nerovnosti a bohatstve vo svete. Slovensko je unikát
Dobrou správou je, že 49 percent respondentov uviedlo, že si sporí v druhom pilieri. Významným problémom druhého piliera bolo v minulosti rozloženie úspor, ktoré spôsobovalo, že sporitelia boli príliš konzervatívni a nevyužívali potenciál tohto nástroja. Aktuálne, po významnej novele zákona, sa však časť sporiteľov presúva do vhodnejších rizikovejších fondov, takže sporitelia budú mať úspory rozložené vhodnejšie.
Na dôchodok od štátu sa podľa prieskumu pre Portu, ktorý zostavila agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1 050 respondentov, spolieha aj takmer tretina mladých ľudí vo veku od 18 do 26 rokov. Vo veku 54 až 65 rokov je sú to takmer dve tretiny účastníkov prieskumu.
V investičnej gramotnosti sme sa zhoršili
To, že aj veľmi mladí ľudia počítajú s výrazným príspevkom štátu k dôchodkom, súvisí aj so slabšou investičnou gramotnosťou. Prieskum pre Portu ukázal, že v tomto druhu zručností a vedomostí je na tom slovenská verejnosť postupne dokonca horšie.
„Vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. I keď mierne, medziročne ich investičná gramotnosť poklesla a dostala sa pod východiskovú úroveň z roku 2021. Kým znalosti žien sa postupne zlepšujú, u mužov je trend opačný,“ uvádzajú analytici z platformy Portu.
„Kým na Slovensku úroveň Indexu dosiahla po poklese o 1,5 bodu doteraz najnižšiu úroveň 99,1 bodu, v Česku bol vývoj opačný. Index investičnej gramotnosti stúpol u našich západných susedov na 115,9 bodu. V Poľsku prebehlo testovanie po prvýkrát, pričom úroveň vedomostí Poliakov dosiahla v prepočte na slovenskú bázu 92,3 bodu,“ dodávajú.
Česi sú na tom teda výrazne lepšie ako Slováci, v Poľsku sú vedomosti spojené s investíciami na zhruba podobnej úrovni ako u nás.
Slovensko nadol, dokonca aj pod úroveň roku 2021, ťahali okrem iného aj slabšie výsledky mladých ľudí. „Za poklesom Indexu investičnej gramotnosti na Slovensku môžeme hľadať predovšetkým slabšie vedomosti mladej generácie, nakoľko v kategórii 18 až 26 ročných zaznamenal index najvyšší pokles oproti roku 2021. Pod slabšie vedomosti sa mohlo podpísať najmä zhoršenie kvality vyučovania počas pandémie ochorenia COVID-19. To sa prejavilo aj v medzinárodnom meraní PISA, ktorého výsledky napríklad minister školstva označil za národnú tragédiu,“ hovorí Michal Mešťan.