Analytička, ktorá upozorňuje na zlý stav štátnej kasy, vysvetľuje, ako ďaleko je bankrot a čo nám hrozí, ak sa vláda nerozhýbe

Už dlho upozorňuje na to, aby vláda začala konsolidovať výdavky a príjmy, pretože máme najvyššie deficity spomedzi krajín Európskej únie. V rozhovore vysvetľuje, prečo je dobré mať zdravé verejné financie, čo hrozí v prípade bankrotu, ako by vyzeral zlý grécky scenár, ako nás vníma zahraničie a kde môže naraziť rezort financií spolu s celou vládou, keď nebudú šetriť, ale budú rozhadzovať peniaze.

Aký je stav verejných financií? Máme najvyšší deficit spomedzi štátov Európskej únie.

Udržateľnosť verejných financií sa už dlhšie nachádza v pásme vysokého rizika. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto už v septembri vydala zásadnú výzvu na ich ozdravenie. A situácia sa odvtedy nezlepšuje. V augustovej správe o riziku defaultu sme skonštatovali, že na to, aby sme financie dostali do dobrej kondície, máme čas zhruba dve volebné obdobia, dnes sa zdá, že ani to nemusí stačiť. Hrozí nám, že bez ozdravovania by reálne mohla nastať situácia, že nám začnú stúpať rizikové prirážky na príliš vysoké úrovne a budeme si požičiavať drahšie. Nastala by situácia, že by sme sa na trhu nevedeli financovať.

Vysvetlite, čo znamená udržateľnosť verejných financií a prečo je dôležitá.

Je to schopnosť štátu v dlhodobom horizonte udržať dlh pod hranicou päťdesiatich percent hrubého domáceho produktu (HDP). Aby sa to podarilo, potrebovali by sme urobiť okamžitú a trvalú konsolidáciu, čo pri ich dnešnom zlom stave (pásmo tzv. vysokého rizika udržateľnosti) znamená zosekať verejné financie o dosť viac ako päť percent HDP. To je veľmi veľa. To je zhruba šesť miliárd eur natrvalo, čo je tak 180 kilometrov diaľnic. Zo dňa na deň sa to nedá urobiť. Preto tu máme koncept výdavkových limitov, tie nám hovoria, že stačí ročne ísť tempom 0,5 percenta HDP. Nebude to hneď, celá konsolidácia by trvala tri volebné obdobia, ale verejné financie by boli zdravé. Otázne je, ako sa to bude dodržiavať.

Čítajte viac Rozpočtová rada opravuje Kamenického rezort: Deficit bude horší, zatneme zhruba 8 miliardovú „sekeru“

Myslíte si, že vláda, vzhľadom na to, čo robí, si uvedomuje v plnej miere vážnosť situácie? Schválila rôzne zvyšovania dôchodkov, predĺžila energetickú pomoc.

Rada to vláde dlhodobo jasne komunikuje. Pred niekoľkými dňami sme hodnotili schválený rozpočet a jasný záver je, že opatrenia, ktoré v ňom sú, celkovo zhoršujú stav verejných financií. To bolo hlavné posolstvo nášho hodnotenia. Druhým posolstvom bolo, že tento rozpočet nie je v súlade s výdavkovými limitmi. Rozpočet porušuje pravidlá o výdavkových limitoch, pretože v ňom nenachádzame opatrenia, ktoré by dokázali zabezpečiť konsolidáciu na úrovni 0,5 percenta HDP ročne.

Vaša kritika je dosť tvrdá, ministerstvo financií pritom tvrdí, že vláda ozdravuje. Naznačuje tiež, že strašíte a politizujete, ako to vnímate?

Slovensko sa zaviazalo, že v rozpočte budú implementované limity výdavkov, a to nie sú, o tom niet pochýb. Komisiu nemusia zaujímať dôvody, bude sa pozerať na výsledok.

Ministerstvo ich však bude musieť zaviesť do praxe. Podarí sa mu to?

V tejto chvíli je všetko otvorené. Platí však, že ak by aj ministerstvo financií chcelo plniť limity, čím neskôr začne s opatreniami, tým v ťažšej pozícii bude.

Ide o to, že vyjadrenia rozpočtovej rady a ministerstva financií ohľadom stavu verejných financií sú protirečivé. Kto má pravdu?

To sme opäť skôr v politickej rovine. Okrem nášho hodnotenia je však k dispozícii aj nedávne hodnotenie Európskej komisie. Podobne sa radikálnej konsolidácie dožadujú aj ratingové agentúry. Naposledy keď tu bola agentúra S&P v novembri minulého roka, tak nám ponechali hodnotenie na úrovni A+ ako aj stabilný výhľad, no počítali s tým, že vláda, ktorá vtedy nastupovala, príde s razantnou konsolidáciou. Razantná konsolidácia znamená dvojnásobok oproti výdavkovým limitom, teda ozdravenie na úrovni jedného percenta HDP ročne. Do konca roku 2026 musíme ozdraviť verejné financie o deväť miliárd eur. Na druhej strane, agentúra Fitch o mesiac neskôr Slovensku znížila ratingové hodnotenie na úroveň A- so stabilným výhľadom v dôsledku jej nedôvery voči schopnosti aktuálnej vlády konsolidovať verejné financie v dostatočnej miere a agentúra Moody’s ponecháva rating dlhodobých záväzkov Slovenska na úrovni A2 s negatívnym výhľadom, lebo nepredpokladá zásadnejšiu konsolidáciu verejných financií.

Čítajte viac Biznis hodnotí 100 dní vlády: Vyššie dane pre banky, ale aj nedostatok pracovných síl. Firmy by chceli viac pomoci

Hovoríte o tom, že pol percenta by teoreticky mohlo stačiť, aj rezort financií hovorí o rôznych číslach, napríklad chce v ďalších rokoch konsolidovať tempom jedno percento HDP ročne. Aké je teda z vášho pohľadu optimálne tempo konsolidácie?

Hodnota 0,5 percenta HDP ročne je nevyhnutné minimum potrebné na to, aby sme dodržali pravidlo o výdavkových limitoch. RRZ odporúča, že je dobré ísť nad túto hodnotu. Už len keby sme dosiahli 0,75 percenta HDP ročne, teda tri percentá HDP na horizonte jedného volebného obdobia, tak by sme skrátili obdobie celkovej konsolidácie v zásade takmer na polovicu – a to je veľký benefit.

Zdravé verejné financie by sme mali zabezpečiť zrejme preto, že nás nečakajú ľahké časy. S čím bude zápasiť naša ekonomika o pár rokov?

Navyše, a to je druhý dôvod, už na začiatku budúcej dekády by sme dokázali zabezpečiť, že dlh je trvalo výrazne pod hranicou maastrichtského kritéria (kritérium hovorí, že dlh nesmie prekročiť 60 % HDP, pozn. red.). Financie by sme mali nachystané na starnutie obyvateľstva, ktoré sa práve začína a bude akcelerovať. Starnutie výrazne zaťaží verejné financie, vyžiada si výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobú starostlivosť. Naplno sa to ukáže už od roku 2035.

Je dobré mať verejné financie nachystané už predtým, navyše by sme mali priestor na nejaké prorastové reformy. Problém starnutia totiž nie je len to, že štát bude mať vyššie výdavky na sociálne služby, zároveň budú aj nižšie príjmy. Bude totiž menej pracujúcich, tí odvedú nižšie odvody. Slovensko ale bude mať aj menší hospodársky rast. Deficity budú vyššie, preto to treba skresať vopred.

Čo presne si má človek predstaviť pod pojmom konsolidácia?

Ide o znižovanie výdavkov a zvyšovanie príjmov v pomere, aký si zvolíme. Môžeme radikálne znížiť výdavky a nerobiť nič s príjmami. Môžeme konsolidovať aj čisto na príjmovej strane, zvýšiť dane a odvody a nerobiť nič s výdavkami. Úspešné konsolidácie sa ale hýbu niekde medzi tým. Medzinárodný menový fond a aj iní odborníci hovoria o zlatom pomere dva ku jednej. Dva diely konsolidácie by malo tvoriť zníženie výdavkov, jeden diel zvýšenie príjmov.

O akej konsolidácii hovorí už predstavený aj schválený balíček za dve miliardy eur s 18 opatreniami?

Podľa hodnotenia RRZ neobsahuje dostatočne veľké trvalé opatrenia zlepšujúce negatívnu bilanciu. To znamená, že deficity sa nám budú ďalej opakovať a dlh narastať.

Je to teda slabý konsolidačný balíček?

Projekcia dlhodobej udržateľnosti ukazuje, že nezlepšuje stav verejných financií a neznižuje riziko defaultu.

Rada tiež hovorí, že trvalé výdavky v rozpočte sú kryté dočasnými príjmami. Vláda tú konsolidáciu len nejako pláta?

Je to tak, ako hovoríte. Rozpočet nevedie financie k dlhodobej udržateľnosti. Výdavky, ktoré boli nastavené, nie sú natrvalo kryté nejakými zdrojmi financovania.

Čítajte viac Brusel vystavil vysvedčenie rozpočtu Ficovej vlády. S deficitom je to oveľa horšie, ako prezentuje Kamenický

Má vláda priestor na dlhodobé bolestivé opatrenia? Vyzerá to tak, že čo si vláda vyberie, to bude ľudí bolieť.

Treba vyberať opatrenia, ktoré ozdravujú natrvalo a čo najrýchlejšie.

Ktoré sú to opatrenia?

Výber je doména politikov, ekonómovia, vrátane mojich kolegov, dokážu navrhnúť opatrenia príjmové aj výdavkové.

Ktoré veľké opatrenia sú z vášho pohľadu najúčinnejšie?

Aj renomované kapacity hovoria o tom, že je dobré zamerať sa na dane, ktoré nebránia ekonomickému rastu. Je dobré držať sa ďalej od dodatočného zaťaženia práce a skôr zdaniť majetok, spotrebu, prípadne negatívne externality. Je dobré sa zamýšľať nad environmentálnymi daňami, ktoré pomáhajú už vopred riešiť aj náklady spojené so zmenou klímy.

Pomerne veľký priestor je na výdavkovej strane. V podstate každá vláda tu zavádzala nejaké sociálne opatrenia a sociálny systém v súčasnosti nie je nastavený úplne efektívne. Dalo by sa na to pozrieť a je šanca, že by sa našiel priestor na redukciu výdavkov, napríklad vyššou adresnosťou, ktorá pomôže ochrániť ohrozené skupiny.

Kde má štát priestor na šetrenie?

To nie je úplne otázka na nás, no štandardný problém, ktorý riešia aj iné krajiny, je prechod od plošného systému k adresnému. Keď sa nejaké dávky dávajú plošne všetkým, tak dáva zmysel pozrieť sa na to, či ich všetci potrebujú. Konsolidáciou by tým pádom netrpeli najslabší.

Sme na gréckej ceste? Problémy s dlhom má napríklad aj Taliansko, smerujeme k niečomu takému?

Gréci majú dnes na dlhopisoch približne rovnaké rizikové prirážky, teda úroky, ktoré platia za dlh, ako máme my. Grécka cesta je tiež jedna z možností.

Aj talianska cesta je možnosť. Taliansko je ekonomika, ktorá dlhodobo trpí nízkym hospodárskym rastom, trpí tým, že má prestarnutú populáciu, málo ľudí v produktívnom veku, prípadne mladí ľudia odchádzajú a nemajú motiváciu sa vrátiť. Druhou časťou príbehu je, že talianske vlády sú trvalo neschopné robiť opatrenia, ktoré by znižovali deficity a dlh. Niečo urobia iba vtedy, keď im už naozaj tečie do topánok. Výsledkom je stagnácia, ktorá generuje dlh v priestore, kde je strašne nízky hospodársky rast. To hrozí aj nám, keď nebudeme trvalo schopní robiť konsolidačné opatrenia. Starnutie už u nás prebieha, už sa to začalo. Ak sa nebudeme snažiť ozdraviť verejné financie a robiť prorastové reformy, tak toto je jedna z ciest, po ktorej bude Slovensko kráčať.

Ako by vyzeral ten zlý grécky scenár?

Ak sa pozrieme na to, čo sa dialo v Grécku, vlády trvalo nerobili žiadnu konsolidáciu a ignorovali domáce aj európske fiškálne pravidlá ako výdavkové limity či dlhové brzdy. Tiež ignorovali pravidlá Paktu stability a rastu. Ak ich budeme ignorovať aj my, je tu nenulová šanca, že ideme po gréckej ceste. Skôr si ale myslím, že na tejto ceste nás zastavia finančné trhy a vážne problémy budeme mať skôr, ako by sme sa dostali do stavu, v akom bolo Grécko. Vláda totiž každý rok potrebuje prefinancovať nielen splatný starší dlh, ale aj nový dlh vytvorený primárnym deficitom, čiže výsledkom jej hospodárenia v danom roku, rozdielom medzi výdavkami a príjmami rozpočtu verejnej správy.

Čítajte viac Rozpočtová rada kritizuje vládu za rozpočet. Chýbajú limity, ktoré brzdia kabinet v bezbrehom míňaní

Ako bude vyzerať ten stret s realitou, keby vláda dostatočne nekonsolidovala verejné financie? Ukážu nám ju v prvom rade ratingové agentúry alebo Európska komisia?

Tlak bude prichádzať z oboch strán. Pakt stability a rastu má preventívnu časť a sankčnú. Sankčným opatrením je napríklad zaradenie krajiny do takzvanej procedúry nadmerného deficitu. Keď do toho spadneme, tak to nemá len priame finančné dôsledky, je to aj reputačný šrám.

Kedy najskôr prídu nejaké prípadné zhoršené ratingy, vyššie výnosy na dlhopisoch a podobne? Čo sa bude potom diať?

Na jar môžeme očakávať ďalšie kolo hodnotení ratingových agentúr. Naposledy komunikovali, že si počkajú na opatrenia novej vlády, lebo sa im ťažko hodnotí situácia, keď ešte nie je rozpočet. Uvidíme, či nám ešte poskytnú dodatočný priestor, aby sme ich presvedčili o našom zámere zlepšiť stav verejných financií.

Skúsme sa pozrieť, aké správy nám finančné trhy posielajú. V novembri sme si požičali peniaze s výnosom okolo štyroch percent, v ďalšej emisii dlhopisov výnos klesol pod štyri percentá, požičali sme si lacnejšie. Kde je potom problém?

Dôležité sú nielen úrokové sadzby, ale aj rizikové prirážky. Tie sa v našom prípade vyjadrujú ako rozdiel medzi výnosom slovenského a nemeckého dlhopisu. Tieto rizikové prirážky sa dlhodobo držia nad úrovňou, na ktorú sme boli zvyknutí pred rokom 2022.

Do akej miery je to naša vina? Úroky na dlhu nám vzrástli hlavne preto, že sme krajina susediaca s Ukrajinou, kde je vojna a aj pre ďalšie faktory.

Keď bola energetická kríza, prirážky stúpli, keď sa skončila, ten pokles bol minimálny. Predtým sme mali prirážky na úrovni do pol percenta ročne a boli sme v skupine krajín s najnižšími prirážkami. Teraz sa to otočilo a sme v skupine krajín, ktoré ich majú najvyššie.

Je to ale vinou toho, ako sa vyvíjajú naše verejné financie?

Fiškálna politika, teda aj deficity a dlh, je len jedna zložka, ktorú hodnotia trhy. Ďalšou okolnosťou je zraniteľnosť ekonomiky, odolnosť voči krízam. U nás sa ukazuje, že ekonomika nie je voči nim odolná. Sme jednostranne orientované hospodárstvo, to nám v každom hodnotení vyčítajú aj ratingové agentúry. Keď príde veľká kríza zo zahraničia, napríklad nedostatok čipov, u nás to môže spôsobiť väčší problém ako v iných krajinách. Tým pádom je ekonomika relatívne nestabilná a s tým investori neradi žijú. Do hry potom vstupujú aj otázky právneho štátu, legislatívna stabilita, to sa vyhodnocuje ťažšie, no ratingové agentúry, investori a trhy to berú do úvahy.

Ak vláda nebude nič robiť, ak nebude zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, prípadne ju bude ešte zhoršovať, ten dlh nebudeme donekonečna schopní prefinancovať za prijateľných podmienok, teda pri nízkych úrokoch. To nebude lacné pre nikoho.

To, čo hovoríte, je, že musí konať už táto vláda. Náš dlh je 58 percent HDP, európsky priemer je 85 percent. Prečo si my nemôžeme dovoliť ani ten priemer, prečo náš dlh musí byť nižší a poplach je už teraz?

Dôvodov je viac. Je pravda, že dnes máme nižší dlh ako priemer EÚ a spĺňame maastrichtské kritérium. Ide však o to, aký je trend a ako ťažké ho bude zmeniť. Deficit na úrovni šiestich percent HDP je najhorší v eurozóne, dokonca patrí k najhorším v EÚ. Pred nami sú len Rumuni, Maďari a Poliaci. Práve deficity spôsobujú rast dlhu a výdavky máme nastavené tak, že deficit vytvárame dlhodobo. Dlh nám teda bude rásť aj bez toho, aby sme do úvahy zobrali starnutie populácie. Ak ho vezmeme do úvahy, tak je to ešte horšie.

Slovensko dnes patrí k najmladším populáciám a starnutie sa iba začína. Priemer EÚ je úplne inde. To znamená, že iné krajiny majú do veľkej miery starnutie už započítané vo svojich dlhoch. Rozpočtové politiky majú nastavené tak, aby to vedeli zvládať, my toto ešte nemáme. Zle nastavené výdavkové politiky budú znamenať, že výdavky budú rásť ešte rýchlejšie.

Ďalším dôvodom je efekt menovateľa. Ekonomika rastie pomaly. V minulosti sme mali bez problémov rast štyri-päť percent ročne, teraz sme vďační za dve percentá a v roku 2040 to bude menej ako 1,5 percenta. Z dlhov zrejme už nevyrastieme. Ak budeme mať úroky vyššie ako rast, príde efekt snehovej gule.

Čiže riešením, ako znížiť dlh aj deficit, by bolo mať výrazne vyššie HDP. To sa ale nerysuje.

Presne tak. Potrebujeme rásť omnoho rýchlejšie. Aj v minulosti sme hospodárili deficitne, hospodársky rast bol ale výrazne rýchlejší a deficity nižšie, než sú dnes.

Čítajte viac Čo prekáža Čaputovej na rozpočte Ficovej vlády? Výhrady sú celkom jasné

Metaforicky sa dá povedať, že sme človek v krátkych nohaviciach a tričku, ktorý ide letiskovou halou do mrazov a búrky, ktorá ho čaká, keď z nej vyjde von? Navyše nám všetci hovoria, že nám bude vonku zima, no nereagujeme na to.

To je zaujímavá paralela. Ak by sme sa na to chceli pozrieť cez čísla, tak teraz máme dlh 58 percent HDP, na konci dekády by to mohlo byť 70 percent HDP. To by sme stále mohli zvládnuť. Potom, ak by sme predpokladali, že trhy zafinancujú všetko, tak vysoký deficit, efekt starnutia a nízky rast by spôsobili, že do roku 2040 by sme mali dlh nad 160 percent HDP. Ak by sme nerátali rizikové prirážky, bolo by to okolo 140 percent HDP. Je to veľa. Ak teraz máme deficit šesť percent, v roku 2040 by to bolo takmer 12 percent HDP, polovica z toho by boli len náklady na splácanie existujúceho dlhu. Veľkú časť svojich daňových príjmov nebude môcť vláda použiť na financovanie svojich zámerov a sociálnych politík či investície

Kde máme teda strop? Dokedy sa môžeme zadlžovať?

To sa dá veľmi ťažko zodpovedať, do toho vstupuje veľmi veľa faktorov a časť z nich nevieme ovplyvniť. Týmto tempom je to však otázka plus mínus dekády.

Vieme vyčísliť, o koľko viac nás stojí dlh, keď stúpne výnos dlhopisov zo štyroch na päť percent?

Každý rok potrebujeme financovať starý dlh vo veľkosti asi šesť percent HDP. K tomu treba pripočítať takmer päťpercentný primárny deficit, takže hovoríme o navýšení na úrovni stoviek miliónov eur. To ale nie je len problém vlády. Tieto sadzby sú základ, pomocou ktorého sa banky rozhodujú o výške sadzieb komerčných úverov. Skôr či neskôr, sa to preleje a firmy a domácnosti si budú požičiavať čoraz drahšie. Preleje sa to do reálnej ekonomiky. Môže to mať vplyv na trh práce, prípadne na príjmy domácností. Vláda zároveň pocíti, že ekonomika bude šliapať pomalšie. Bude mať menej zdrojov a vyššie sociálne výdavky, lebo viac ľudí bude potrebovať pomoc. Vláda bude mať problém financovať dnes platný sociálny štandard ľudí.

Vláda sa teda nebude vedieť financovať na trhoch, a to je v podstate bankrot.

Technická definícia bankrotu je o tom, že vláda, teda vládna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, nie je schopná splatiť dlh, ktorý je splatný. Nie je totiž schopná požičať si za podmienok, ktoré sú akceptovateľné. Zároveň nevie prefinancovať novovytvorený dlh. Ak by sa to stalo, boli by sme odstrihnutí od finančných trhov, nikto by nám nepožičal.

Ako by sa to dotklo bežných ľudí?

Bez možnosti požičať si by vláda musela zo dňa na deň prejsť na režim vyrovnaného rozpočtu. To by znamenalo drakonické zníženie výdavkov, sociálny štandard ľudí by sa výrazne znížil, ekonomika by sa výrazne oslabila. Bežní ľudia tiež stratia prístup k úverom. Mohli by sa len spoľahnúť na to, že sme v EÚ a v eurozóne, vedeli by sme ten negatívny dosah čiastočne tlmiť vďaka záchranným mechanizmom, teda trvalý euroval. Samozrejme, to by bolo spojené s bolestivými reformami. Stačí sa pozrieť na to, čo sa dialo v Grécku. Časť peňazí by sa navyše použila na platby veriteľom.

Navyše by sa k tomu pridali ďalšie efekty, ktoré by krajinu poznačili na generácie, napríklad by sa ešte posilnil odlev mozgov…

RRZ a ministerstvo financií sa sporia okolo výdavkových limitov. Je to jedna z reforiem v Pláne obnovy a odolnosti, musíme to splniť, aby sme dostali peniaze. Kde je problém?

Odporúčam vás na vyjadrenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, z ktorého vyplýva, že rozpočet nebol prijímaný v súlade s výdavkovými limitmi.

Aký máme čas, lebo reformy z plánu obnovy asi nepočkajú?

Je to v rukách Európskej komisie, ale čakala by som, že prvé kroky, ak limity v parlamente nebudú schválené, budú už v 1. kvartáli s tým, že Komisia po formálnom upozornení ešte poskytne väčšiu lehotu na nápravu.

Čoraz viac sa hovorí, že sa nachádzame v pasci stredného príjmu. O čo ide?

Dlhodobo budeme rásť pomalšie. Naša ekonomika nebude založená na inováciách a moderných technológiách. Budeme stále orientovaní na odvetvie s nižšou pridanou hodnotou. Takýmto štýlom nebudeme dobiehať Západ. A pre peňaženku bežného človeka to bude znamenať nižšie príjmy.

Platy nominálne rastú utešeným tempom, firmy nemajú kvalifikovaných pracovníkov. To nahráva rastu platov, hovoríte, že tento rast nebude rýchly?

Dlhodobo však platí, že platy sa vyvíjajú tak, ako sa darí ekonomike napredovať. Ak budeme orientovaní stále na priemyselnú výrobu, firmy nebudú vyhľadávať pracovníkov s vyššou pridanou hodnotou, a tým pádom ani platy nebudú rásť tak rýchlo. Jednoducho, ekonomika nevyprodukuje toľko zdrojov, aby sa to premietalo do rastu platov, a ľudia s vyššou pridanou hodnotou budú odchádzať do zahraničia. Napríklad globálne technologické firmy sa sem nebudú hrnúť, ak nebudeme investovať do vzdelania. Málo sa u nás hovorí o reforme vzdelávania a tá bude kľúčová pre rýchlejší ekonomický rast