Podľa RRZ v súčasnosti platia výdavkové limity schválené parlamentom 1. februára 2023, až kým poslanci neschvália nové. Rozpočtová rada 15. decembra predložila do parlamentu limity verejných výdavkov na roky 2024 až 2027, a to na základe stavu legislatívy na začiatku funkčného obdobia novej vlády a férovo zohľadňujúce zdedený stav legislatívy ku dňu schváleného programového vyhlásenia vlády. No doposiaľ sa o nich v parlamente nerokovalo. Nesúlad rozpočtu s limitmi môže podľa Tótha znamenať porušenie Ústavy SR. V nej sa Slovensko zaväzuje chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia.
Pre porovnateľnosť so schváleným rozpočtom rada pripravila predbežný aktualizovaný výpočet, ako by vyzerali limity verejných výdavkov po zohľadnení všetkých legislatívnych zmien prijatých poslancami v decembri 2023. Schválený rozpočet verejnej správy prekračuje predbežné výdavkové limity o 1,7 mld. eur v roku 2024 a následne o 2,2 mld. eur v roku 2025 a 2 mld. eur v roku 2026.
Čítajte viac Kamenický reaguje na vysvedčenie z Bruselu. Všetko je inak, tvrdo sa obul do kritikovV rozpočte však rada pre tento rok vidí nadhodnotenie na strane výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa odhadu RRZ by postačilo 1,2 mld. eur opatrení na zosúladenie s limitmi. Z toho veľká časť by bola odstránená napríklad zrušením výdavkovej rezervy na novú legislatívu a zosúladením nárastu nových príjmov s novými výdavkami.
Rozpočet tak zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Výdavkové limity majú zabezpečiť trvalé zlepšovanie tempom 0,5 % HDP ročne. Aj podľa rezortu financií rozpočet nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť. Podľa odhadov RRZ rozpočet zhoršuje udržateľnosť o 0,2 % HDP, samotný príspevok vlády je až 0,5 % HDP.
Ako doplnil člen rady Juraj Kotian, plátajú sa diery cez jednorazové opatrenia a paralelne s tým sa zvyšujú výdavky. „To nám zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ poznamenal Kotian. Člen rady Martin Šuster ho doplnil tým, že je dobré využiť aj jednorazové príležitosti na strane príjmov. „Len nezabúdajme na to, že trvalé opatrenia sú dôležitejšie,“ povedal Šuster.
Aj jednorazové príjmy do rozpočtu sú podľa neho cestou a aj o ne by sa vláda mala snažiť. No ideálne by bolo, keby jednorazové príjmy korešpondovali s jednorazovými výdavkami. V tomto roku napríklad náklady na energopomoc budú zhruba 1,2 mld. eur. Pokiaľ to vie vláda vykryť jednorazovými príjmami v podobnom objeme, to by bolo podľa Šustera len dobre. „No zatiaľ to tak nie je. Pretože mimoriadne dane na energetické podniky sú možno štvrtina toho, čo potrebujeme. Takže ak sa to ešte doplní nejakými inými sektorovými daňami jednorazovými, ktoré možno nie sú ideálne, ale predsa len je to príjem, tak to pomáha vykryť dočasné výdavky. A zároveň pomáha znížiť dlh,“ dodal Šuster.
Plánované zníženie deficitu verejných financií v tomto roku nie je podľa rady realistické. Prognózy nezávislých inštitúcií, vrátane RRZ, predpovedajú rast deficitu. Rozpočet odsúva trvalú konsolidáciu za rok 2024. Toto však nie je podľa rady opodstatnené, vzhľadom na nepriaznivý stav verejných financií. Do roku 2026 by malo byť hlavným cieľom zastabilizovať dlh.