Tvrdí to v novej štúdii analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka. Práve ona vlani na konci augusta upozornila, že verejné financie sa môžu pomerne rýchlo vymknúť kontrole, čo v praxi znamená vysoké deficity, rýchly rast dlhu a preplatené milióny na úrokoch, ktoré platíme veriteľom zo zahraničia za náš dlh.
Odvtedy sa vymenila vláda – úradnícku Ľudovíta Ódora vystriedala štvrtá garnitúra Roberta Fica (Smer) – ktorá zostavila vlastný rozpočet a najmä predstavila podľa nej konsolidačný balíček s vyššími daňami. Múčka tak zhruba po piatich mesiacoch znova s novými poznatkami prepočítala, ako vyzerá a kam sa vyvíja stav slovenských verejných financií.
Čítajte viac Zahraničie vyslalo Ficovi jasný signál, čas sa mu kráti. Kamenický načrtáva nové dane a hľadá miliardy eur
Upozorňuje, že Slovensko je zadlžené na úrovni 58 percent celoročného výkonu ekonomiky, teda hrubého domáceho produktu (HDP). Dnes je to asi 70 miliárd eur. Ak sa s doteraz nastaveným kurzom nebude nič robiť, už v roku 2040, teda o 16 rokov, sa môže dlh vyšplhať až na 170 percent.
„V prostredí nízkeho rastu, veľkej zraniteľnosti ekonomiky voči externým šokom, starnúcej populácie a vysokých, 5– až 6-percentných primárnych deficitov môžeme v takomto scenári očakávať zásadnejšie problémy s financovaním dlhu a postupnej straty dôvery zo strany finančných trhov a ratingových agentúr už pred rokom 2030, keď verejný dlh Slovenska prekoná 80 percent HDP,“ upozorňuje Múčka v komentári s názvom Verejné financie na križovatke.
Doba sa zmenila, priaznivé podmienky sa skončili
Tvrdí, že ak budeme šetriť iba 0,5 percenta ročne, bude trvať tri až štyri volebné obdobia, než sa zlý stav verejných financií napraví. Ak by sme šetrili aspoň 0,75 percenta, ozdravenie potrvá o polovicu kratšie.
Čítajte viac Ceny plynu a elektriny sa na vrchole zimy prepadajú. Sme ako v predvojnových časoch, čo sa deje?
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) plánuje v nasledujúcich rokoch konsolidovať v objeme jedného percenta a opúšťa tak vyhlásenia premiéra Fica, ktorý hovoril iba o polpercentnej konsolidácii.
Načrtáva niekoľko scenárov, ako sa môže situácia vyvíjať. Tie sú zobrazené v grafe nižšie, ale zjednodušene sa dajú opísať tak, že čím skôr a ráznejšie začneme konsolidovať, tým menej to bude bolieť. To isté však platí aj naopak.
Múčka si tiež všíma, že doba sa zmenila. A to tak, že kedysi sme si zvykli na to, že ekonomika rástla rýchlejšie, ako je to v súčasnosti. Dnes už to ale neplatí. Navyše, rýchlo pribúda ľudí na dôchodku a ubúda pracujúcich.
„Z dlhov teda automaticky nevyrastieme a konsolidovať verejné financie musíme, inak nám trhy rýchlo prestanú veriť, úroky stúpnu ešte viac a odmietnu nás ďalej financovať. Vysoký dlh bude zároveň prostredníctvom rastúcich rizikových prirážok ešte viac znižovať už aj tak nízke tempo ekonomického rastu, a teda aj príjmy štátu. Bez dostatočného ozdravenia verejných financií tak problémy s financovaním verejného dlhu môžu nastať už o menej ako dve volebné obdobia,“ pokračuje analytička.
Čo nás v čaká najhoršom scenári
„V prípade, že vláda nezačne rýchlo a dostatočne razantne reagovať, po roku 2030 sa default môže stať skutočnosťou,“ pokračuje Múčka. „Default, čiže neschopnosť vlády riadne a včas splácať svoje záväzky veriteľom, tak nepríde odrazu a bez varovania,“ upozorňuje ekonómka z rozpočtovej rady.
Čo znamená default? Ide o neschopnosť vlády riadne a včas splácať svoje záväzky veriteľom. Tiež by nasledoval vstup do európskych záchranných mechanizmov – do takzvaného trvalého eurovalu. Slovensko by utrpelo stratu reputácie a muselo by razantne konsolidovať.
Čítajte viac Nové diaľnice a opravy ciest v roku 2024: pozrite si, čo sa chystá (prehľad v krajoch)
Čo by to v praxi znamenalo? „Možné dlhodobé následky pre hospodársky rast, životnú úroveň obyvateľstva a schopnosti štátu financovať súčasnú úroveň verejných služieb a sociálnych politík,“ odpovedá Múčka.
Ak by mala nejaká krajina neštandardne vysoké úroky na svojom dlhu, vie pomôcť Európska centrálna banka. A to selektívnym nákupom cenných papierov na sekundárnom trhu prostredníctvom takzvaného programu OMT. V krajnom prípade by bola vláda nutná požiadať o financovanie z európskych záchranných mechanizmov ako sú napríklad trvalý euroval alebo požiadať Medzinárodný menový fond. To v praxi znamená default krajiny.
„Okrem toho, že ide o význačnú reputačnú stratu krajiny, odstrihnutie sa od prístupu k finančným trhom, čerpanie týchto prostriedkov môže byť podmienené tvrdými ekonomickými reformami a výraznými fiškálnymi opatreniami smerujúcimi k urýchlenej a razantnej konsolidácii verejných financií. S tým by mohol byť spojený prudký ekonomický šok, pokles životnej úrovne a schopnosti štátu financovať dosiahnutú úroveň verejných služieb a sociálnych politík,“ vysvetľuje Múčka.
Podľa nej Slovensko vo svojej modernej histórii default nezažilo, od vstupu do Eurozóny dvakrát čelilo situácii, keď nedokázalo na trhoch predať dlhopisy. V roku 2011 za to mohla európska dlhová kríza po veľkej finančnej kríze, druhá situácia v roku 2020 odzrkadľovala obavy investorov z politického vývoja.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš hovorí, že nám pomáha zatiaľ pri financovaní svojich dlhov členstvo v eurozóne. „Investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že, v lepšom prípade, nastavené pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácie. V horšom prípade by nás, respektíve peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre krajinu extrémne bolestivý proces, čo sme mohli vidieť pri ozdravovaní verejných financií v Grécku v predchádzajúcej dekáde,“ hovorí Kočiš.
Od tohto scenára sme ale ešte relatívne ďaleko. No čas beží, tvrdí Kočiš. „Je však už najvyšší čas, pretože naďalej vidíme riziko zníženia ratingu. Zároveň očakávame v tomto roku zvyšovanie prirážok slovenských štátnych dlhopisov voči nemeckým, čo nakoniec ešte viac predraží financovanie štátu, zníži potenciál ekonomického rastu, a teda aj budúcu prosperitu obyvateľov Slovenska,“ hovorí Kočiš.
Ministerstvo financií musí tento rok predstaviť ďalšie buď šetriace opatrenia, alebo opatrenia na vyššie dane. Detaily ešte nie sú známe.