Azda nikdy sa neskloňovala téma verejných financií tak často ako v súčasnosti. O pojmoch ako deficit či dlh verejnej správy v poslednom období počúvajú a čítajú čitatelia nezvyčajne často. A to preto, lebo verejné financie sa vymykajú kontrole. Znamená to, že štát míňa a chystá sa míňať oveľa viac, ako vyberie na daniach a odvodoch.
Preto nám Európska komisia odhaduje na roky 2023 až 2025 najhoršie deficity v celej Európskej únii. Môže za to správanie predchádzajúcej vlády. Ale prispeli k tomu aj krízy ako tá covidová a tiež invázia Ruska na Ukrajine a s ňou spojené ekonomické šoky a inflácia.
Preto musí nová vláda Roberta Fica (Smer) hľadať cestu, ako bude buď menej míňať, alebo viac vyberať na daniach a odvodoch. Aktuálne minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zostavuje rozpočet. Vo štvrtok o ňom rokovala koaličná rada. Vyhlásil, že pôjde o jednu z najväčších konsolidácii v histórii Slovenska. Potrebuje ušetriť dve až tri miliardy eur.
Čítajte viac Koniec doplácania na susedov. Začali platiť veľké zmeny pri vykurovaní, dotkne sa to účtov za teplo
Vysvedčenie stavu, v ktorom sa verejné financie nachádzajú, dáva aj hodnotenie zahraničných ratingových agentúr. To sú inštitúcie, ktoré známkujú stav financií v krajinách a na základe tohto hodnotenia ponúkajú vládam úroky za dlh. Dá sa povedať, že čím lepšie hodnotenie, tým nižší úrok a, naopak, keď vláda neustráži svoje príjmy a výdavky, úroky za dlhové pôžičky idú hore. V praxi tak štát musí platiť viac za dlh, aj keď by napríklad tieto peniaze mohol minúť na investovanie do nových nemocníc, škôl či do opravy ciest.
Najnovšie varovanie Kamenickému vyslala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vypočítala, že ak sa bude škrtať iba toľko, koľko chce ministerstvo financií, teda iba pol percenta HDP, Slovensko bude uhrádzať o 1,2 miliardy eur viac, ako by mohlo. Táto miliarda sa tak využije iba na splácanie úrokov namiesto toho, aby sa minula na rôzne investície štátu. „Náklady na úroky na verejný dlh stúpnu z 1,2 miliardy tento rok na 2,5 miliardy v roku 2027. To je viac ako zdvojnásobenie nákladov. Keby sme museli do roku 2027 refinancovať všetok náš dlh, náklady na úroky by boli skoro štyri miliardy. Na ilustráciu, štyri miliardy predstavujú približne súčasný výber daní z príjmu fyzických osôb. Alebo výdavky na školstvo,“ vysvetľuje čísla člen rozpočtovej rady Martin Šuster pre Pravdu.
Nové a vyššie dane určite prídu
Práve smer, akým sa vydá Kamenický, je dôležitý. Len pre tento rok hrozí, že deficit bude vyšší ako šesť percent, čo je v preklade približne sedem miliárd eur. Túto sumu musí Kamenický a jeho tím do budúcnosti skresať. Jeho predchodca v úradníckom kabinete Michal Horváth navrhoval, aby ju jeho nástupca skresával v objeme 1 až 1,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. To však Fico s Kamenickým odmietajú, a preto hovoria o konsolidácii v objeme iba 0,5 percenta.
V praxi bude musieť Kamenický nájsť – či už viac vybrať, alebo zoškrtať – spomínané dve až tri miliardy. V prepočte ide o 370 až 556 eur na jedného občana Slovenska. Komu sa dvihnú dane a kde sa budú škrtiť výdavky štátu, je načrtnuté v programovom vyhlásení vlády. No je to príliš všeobecné na to, aby sme v tejto chvíli vedeli povedať, koho nové opatrenia zasiahnu najviac.
Čítajte viac Nová pomoc s hypotékami. Vláda uhradí 1800 eur za rok. Veľká väčšina dlžníkov sa na takú sumu nedostane
Zatiaľ vláda detaily prezradila iba pri rozdávaní peňazí – 440 miliónov pôjde na vianočný bonus pre dôchodcov. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) povedal, že „zatriasol“ ministrom financií a vypadli z neho stámilióny eur. Očakáva, že vláda zadotuje aj nárast ceny plynu, čo by mohlo stáť ďalšie stámilióny, prípadne miliardu eur. V stredu zase vláda oznámila, že na uhrádzania nárastov splátok na hypotéky minie v budúcom roku 80 miliónov eur.
Isté je, že vláda viac zdaní banky, majiteľov viacerých nehnuteľností, sladené nápoje, hazard a nie sú vylúčené ani potravinové reťazce. Veľa bude záležať na detailoch, nie sú známe prepočty, koho presne sa to dotkne a kto koľko zaplatí. V každom prípade pôjde o veľkú konsolidáciu verejných financií.
Na malé prekvapenie známky sa nemenili
Je otázne, či kroky Kamenického a vlády presvedčia zahraničné agentúry a investorov, že to bude stačiť. Veľa záleží aj na tom, ako rýchlo bude ekonomika rásť a ako rýchlo bude inflácia klesať. Na známky od zahraničných ratingových agentúr sa dlho čakalo. Po správach, že Slovensko bude mať najhoršie deficity v únii, sa očakávalo, že agentúry to možno zohľadnia a zhoršia rating.
No nestalo sa tak. Agentúry S&P a Moody's predminulý, resp. minulý piatok ponechali známky nezmenené. Prvá menovaná na úrovni A+ so stabilným výhľadom a druhá menovaná na úrovni A2 s negatívnym výhľadom. „Politická neistota v minulých rokoch prispela k narastajúcim deficitom,“ uvádza S&P vo svojej správe. Agentúra upriamuje pozornosť práve na rastúce deficity, ktoré treba znížiť.
Vysvedčenie druhej agentúry bolo tiež opatrné. Keďže konkrétne opatrenia a ich parametre ešte len budú predstavené, agentúra zostáva v ďalších hodnoteniach opatrná, informovalo ministerstvo financií.
Čítajte viac S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad)
„Ponechanie hodnotení od oboch agentúr vnímam ako opatrné vyčkávanie. Ratingové agentúry si uvedomujú, že Slovensko má veľmi vysoké deficity verejných financií, ale očakávajú od vlády, že to bude zodpovedne riešiť. Napríklad S&P v zdôvodnení ratingu píše, že predpokladá, že Slovensko zabezpečí udržateľné verejné financie a očakávame postupný pokles deficitov. Pokiaľ sa tieto očakávania nesplnia, agentúra môže rating prehodnotiť. Ešte jasnejšie sa vyjadruje Moody's, ktorá tvrdí, že rating Slovenska by sa mohol znížiť, ak by vláda nedokázala ozdraviť verejné financie a odchýlila sa od základného scenára Moody’s o postupnom znižovaní deficitu,“ vysvetľuje hodnotenie agentúr ekonóm Šuster z rozpočtovej rady.
Úroky máme najhoršie v únii
Štátna agentúra zodpovedná za nákup dlhu – Agentúra pre riadenia dlhu a likvidity – tento rok nakúpila celkom 10,5 miliardy eur. Zatiaľ sa naše úroky za dlh pohybujú okolo štyroch percent. „Napríklad pri predaji 10-ročných dlhopisov sme sa dostali k úrovni štyroch percent a zaradili sme sa tak ku krajinám, ako je Grécko, Chorvátsko či Cyprus, teda krajiny s horším ratingom, ako má Slovensko,“ tvrdí ministerstvo financií. Pod to, že sme sa dostali k najrizikovejším krajinám, sa podpísal enormný nárast deficitu a dlhu počas predchádzajúcich troch rokov, tvrdí rezort.
Kým v roku 2022 platil štát za úroky 2,45 percenta, tento rok už platíme takmer štyri percentá. Pohyby o pol percenta alebo percento vyššie alebo nižšie znamenajú aj desiatky či stovky miliónov eur. Na porovnanie, Nemci platia na desaťročných dlhopisoch vyše dvojpercentné úroky, Francúzi trojpercentné, Taliani a Česi vyše štvorpercentné, susedia z Maďarska takmer 7-percentný a Poliaci 5,5-percentný úrok.
„Zatiaľ nemáme dôvod očakávať nejaké zásadné zvýšenie úrokov na nový slovenský dlh. Kým však ešte pred dvomi rokmi sme si požičiavali medzi najlepšími v eurozóne, za podobné náklady ako Rakúsko a iba o málo drahšie než Nemecko, v súčasnosti platíme za nový dlh podobne ako Grécko a viac než Španielsko či Portugalsko,“ dokumentuje zhoršenú situáciu Šuster.
Šéf agentúry pre riadenie dlhu Daniel Bytčánek hovorí, že ešte je trochu času, aby vláda predstavila seriózny plán. „Agentúry dávajú vláde nejaký čas na predstavenie kredibilných opatrení. Ak nepríde k výraznej a udržateľnej konsolidácii verejných financií, môže prísť k prehodnoteniu ratingu pravdepodobne o pol roka. Inými slovami, agentúry sa nechcú vo svojom rozhodnutí unáhliť a zobrali si trochu čas na vyhodnotenie situácie a očakávaného vývoja,“ povedal Bytčánek pre Pravdu.
Čítajte viac Čo bude s rodičovským dôchodkom? V koalícii sa nedohodli. Tomáš volá po zmene, Taraba chce, aby zostal
Pred pár dňami agentúra pre riadenie dlhu znova predala dlhopisy – teda cenné papiere kryté štátom – v objeme vyše pol miliardy eur, čím zabezpečila pre Slovensko peniaze na chod štátu.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš hovorí, že investori zatiaľ Slovensku veria. Investori môžu byť napríklad veľké zahraničné finančné inštitúcie či banky, alebo správcovia investičných fondov. „Spolu s predchádzajúcimi emisiami si tak Slovensko zabezpečilo na budúci rok slušný finančný vankúš, keď oproti plánovanému objemu na úrovni ôsmich miliárd zo začiatku roka nakoniec agentúra pre riadenie dlhu v roku 2023 celkovo predala dlhopisy v objeme 10,4 miliardy eur,“ hovorí Kočiš.