Ak bude cena plynu pokračovať v poklese, o chvíľu sa môže dostať až na úroveň leta 2021, čo bol v energetike dôležitý míľnik. Práve vtedy začali manipulácie dodávok plynu Gazpromom do Európy. Bez príčiny začal výrazne krátiť dodávky európskym zákazníkom a nenaplnil svoje zásobníky v Európe. Okolo Vianoc úplne zastavil dodávky cez plynovod Jamal, ktorý vedie cez Poľsko. Výsledkom bolo, že cena na trhoch prudko vyletela a začala sa viac ako dvojročná energetická kríza, ktorá v Európe nemala obdobu.
Vďaka budovaniu nových kapacít LNG terminálov a uzatváraniu nových kontraktov na neruské dodávky dokázala Európska únia prežiť tri zimy. Vlani v únii poklesol podiel ruského plynu z pôvodných skoro 40 percent na desať percent. Súčasný pokoj na trhu s plynom a plné európske zásobníky s plynom sú tak ďalším silným signálom toho, že energetická kríza vyvolaná Ruskom je za nami.
Čítajte viac Pellegriniho sľub o lacných energiách bude ťažké splniť. Analytik hovorí o tom, prečo sa už k extrémne nízkym cenám nemusíme vrátiť
„Energetická kríza, alebo skôr chaos, ktorý vznikol, pomaly ustupuje a dostávame sa do nového normálu,“ komentuje aktuálnu situáciu na trhu s energiami Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. „Aspoň sa ukázalo, aká je fixácia na jeden zdroj čohokoľvek (vrátane jadra) nesprávna a diverzifikácia je základ úspechu,“ vysvetľuje pre Pravdu. Za poklesom cien plynu vidí hlavne vplyv teplej zimy, plné zásobníky a hlavne diverzifikáciu dodávok. Upozorňuje však na to, že do únie sa stále dováža veľké množstvo plynu, aj keď z iných zdrojov. Preto stále podľa neho hrozí riziko výkyvov v dôsledku neočakávaných geopolitických zmien.
Denník Pravda zosumarizoval najdôležitejšie zmeny, ktoré sa za posledné obdobie udiali v energetike.
1. Prudký pád cien
Cena plynu na trhoch kontinuálne klesá. Vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku klesla na úroveň 28 eur za megawatthodinu. Rovnaký vývoj zaznamenali ceny plynu aj na pražskej burze, na ktorú sú naviazané ceny u nás. Tam bola cena za rovnaký objem na úrovni 35 eur. Takéto nízke ceny plynu boli naposledy v septembri 2021, teda v tom čase, keď Gazprom začal škrtiť dodávky do Európy. Počas vrcholu energetickej krízy dosahovali ceny 317 eur za megawatthodinu.
Rovnako priaznivý vývoj je aj v prípade elektriny. Jej cena na pražskej burze výraznejšie klesla a dosiahla 87 eur za megawatthodinu. Počas vrcholu energetickej krízy v auguste 2022 atakovala cena elektriny na pražskej burze tisíc eur.
Na Slovensku takýto pokles cien na burzách nemá vplyv na výšku účtov za energie pre domácnosti. Tie majú ceny plynu a elektriny zastropované a boli tak počas celej energetickej krízy pred vysokými cenami uchránené. Nižšie ceny energií na burzách sú však dobrou správou pre firmy nakupujúce na spotovom trhu, ktorým môže pokles cien znížiť náklady. Ušetriť môže aj štát, ktorý vynakladá na kompenzácie stovky miliónov eur.
2. Je vrchol zimy a ceny plynu klesajú
Európa v súčasnosti ťaží z toho, že sa jej v minulom roku podarilo rekordne naplniť svoje zásobníky s plynom. Mnohé krajiny avizovali ešte pred vykurovacou sezónou, že majú zásobníky naplnené na plnú kapacitu. Situácii pomáha aj mierna zima, ktorá je občas prerušená krátkym obdobím výrazných mrazov. V neposlednom rade je to aj pomalý ekonomický rast, ktorý je spôsobený slabými objednávkami v priemysle.
Čítajte viac Taraba odobril výstavbu LNG terminálu v Bratislave. Hneď v blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe
Len pre lepšiu predstavu – energeticky náročná priemyselná výroba v Nemecku klesla od začiatku roka 2022 približne o 17 percent a nevykazuje žiadne známky oživenia, informuje agentúra Reuters. Celková spotreba plynu v 7 krajinách Európskej únie s najvyššou spotrebou – v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Holandsku, Španielsku, Belgicku a v Poľsku – klesla za prvých deväť mesiacov roku 2023 o 13 percent v porovnaní s desaťročným priemerom za obdobie pred ruskou inváziou.
„Len pri pohľade na ceny sa zdá, že kríza je za nami,“ povedal pre agentúru Bloomberg Balint Koncz, šéf obchodovania s plynom v MET International vo Švajčiarsku. „Teraz sme však odkázaní na globálne faktory, ktoré sa môžu rýchlo meniť,“ dodal. Podľa neho by sa ceny mohli opäť zvýšiť, dokonca aj v tejto vykurovacej sezóne, ak dôjde k náhlemu prerušeniu dodávok alebo dlhšiemu obdobiu chladného počasia.
Jedným z kľúčových rizík je Blízky východ. V Červenom mori čelia svetové lodné spoločnosti útokom povstalcov. Túto trasu využíva napríklad aj Katar na posielanie LNG do Európy. Ropné a plynové tankery sa oblasti vyhýbajú, namiesto toho sa rozhodli pre trasu okolo Afriky. Problémom čelí aj druhý významný prepravný bod v lodnej doprave. Je ním suchom zasiahnutý Panamský prieplav. Problémy v nich predlžujú prepravné cesty, zvyšujú náklady na prepravu a zvyšujú počet lodí vo svetovej flotile.
Významný vplyv na stabilizáciu cien plynu majú aj stále plné zásobníky. Sme uprostred vykurovacej sezóny a priemer naplnenosti zásobníkov v únii je 75 percent. Najviac naplnené zásobníky majú v Portugalsku, kde dosahujú 96 percent kapacity. Naopak, najmenej je to v Belgicku, kde sú plné na 63 percent kapacity. Slovensko dosahuje priemer EÚ so 75 percentami.
3. Zo Slovenska je čistý vývozca
Slovensko bolo dlhé roky dovozcom elektriny. V praxi to znamená, že sme si neboli schopní vyrobiť toľko elektriny, koľko sme potrebovali na domácu spotrebu. Komodita k nám putovala aj spoza hraníc. Vďačili sme za to otvorenému trhu s elektrinou. Situácia sa v roku 2023 otočila. Aj vďaka spusteniu tretieho jadrového bloku v Mochovciach sa zo Slovenska stal vývozca elektriny. Elektrina tak putovala aj do okolitých krajín. Prispel k tomu aj fakt, že sa museli utlmiť niektoré energeticky náročné slovenské fabriky. „Došlo k poklesu spotreby elektriny a to aj v dôsledku spomalenia hospodárstva, odstavenia posledných pecí v hlinikárni Slovalco, spusteniu výroby elektriny v 3. bloku Mochoviec, či k nárastu obnoviteľných zdrojov,“ hovorí Lednár. Podľa neho však netreba zabúdať, že tento míľnik je skôr teoretický a stále sme závislí od otvoreného trhu, keďže nie sme schopní pokryť 100 percent spotreby v každej minúte dňa.
Slovensko však v budúcnosti môže byť hladné po elektrine. Pri Košiciach rastie nový závod automobilky Volvo a v Šuranoch má zasa vyrásť gigafabrika na batérie. Obe investície budú významnými odberateľmi elektriny. Ak k tomu pridáme dopyt po elektrine v dôsledku dekarbonizácie či nárastu počtu elektromobilov alebo tepelných čerpadiel, môže sa Slovensko stať opäť dovozcom.