Odborník na energie Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá energetická v rozhovore pre denník Pravda vysvetľuje, prečo sa k extrémne nízkym cenám energií spred pár rokov už nemusíme nikdy vrátiť. Rozhovor vznikol na konferencii TA3, ktorá bola venovaná energetike.
Vláda zastropovala ceny energií pre domácnosti na budúci rok. Podľa vyjadrení ministerky hospodárstva Denisy Sakovej sa ľuďom účty za energie zvyšovať nebudú. Je správne, že vláda ide pomáhať plošne, teda všetkým bez ohľadu na príjem?
Plošné dotácie nie sú to najlepšie riešenie. Sme jedna z mála krajín, ktorá sa vybrala touto cestou. Práve kvôli vysokým nákladom to nie je dobrý nápad. V roku 2024 to bude znášať čisto štátny rozpočet. To sú prostriedky, ktoré mohli byť využité inak. Na druhej strane chápem, že vláda mala málo času na prípravu adresných riešení a nechcela sa púšťať do nepopulárnych riešení.
Ministerstvo hospodárstva argumentuje, že na adresnú pomoc nebol čas. Obstoja takéto argumenty?
Keď bola v úrade dočasná vláda odborníkov, ktorá návrhy pomoci pripravila, tak sme videli protesty naprieč celým politickým spektrom, že trvajú na plošnej pomoci pre všetkých.
Majú domácnosti motiváciu šetriť, keď majú lacné energie?
Uvidíme to isté, čo v tomto roku. Domácnosti mali ceny energií jedny z najnižších v rámci Európskej únie. Patríme do top trojky najlacnejších krajín. Bolo vidieť na spotrebe, že šetrenie sa nerealizovalo v takom rozsahu, ako bolo potrebné. Domácnosť nebola nútená, práve kvôli nízkym cenám energií, meniť svoje návyky. Prirodzene, pri vyšších cenách by sa ľudia snažili ušetriť viac. Vždy platí, že najlacnejšia je enegia, ktorú ušetríme a neminieme.
Kto má ešte lacnejšie energie pre domácnosti než Slovensko a aké kompenzácie využívali za hranicami?
Prevažne v rámci Európskej únie dominovala adresná pomoc. Premiant bolo Maďarsko, ktoré silno dotovalo elektrickú energiu aj plyn. Ich ceny patria medzi tie najnižšie. Pri elektrickej energii má veľmi nízke ceny ešte Chorvátsko či Bulharsko.
Čítajte viac Vláda ukázala rozpočet. V hre sú dane pre boháčov a oveľa bolestivejšie opatrenia, avizuje minister Kamenický
Vláda na kompenzácie vyčlenila 1,25 miliardy eur. Ako na túto sumu prišli?
Od tohto je tu regulačný úrad, ktorý má nastavený spôsob, akým určuje ceny. Náklady štátu by mal tvoriť rozdiel medzi navrhnutými cenami regulátorom a tými zastropovanými. Aj dodávatelia práve pri regulovaných cenách by mali nákupy urobiť v tom období, ktoré na to bolo určené v rámci regulácie.
Strana Hlas lákala voličov pred voľbami na bilbordoch na lacnejšie energie. Budú mať teda skutočne v roku 2024 domácnosti lacnejšiu elektrinu a plyn ako v tomto roku?
Lacnejšie energie síce nebudú, ale budeme sa pohybovať približne na úrovni z tohto roka. Zastropované budú ceny elektrickej energie, zemného plynu, ako aj s nimi spojených poplatkov.
Takže lacnejšie určite nebudú?
Lacnejšie ani nie. Pri domácnostiach sa budeme baviť maximálne o rozdiele niekde na úrovni plus-mínus dve percentá. Nedefinoval by som to ako lacnejšie energie.
Je vôbec ten predvolebný sľub zrealizovateľný, že budeme mať ešte lacnejšie energie? Aj vzhľadom na energie náročnú dekarbonizáciu.
Mali by sme sa skôr pripravovať na normalizáciu cien energií. Dostať sa do reálneho stavu, ktorý zodpovedá trhu. Treba si uvedomiť hlavne to, že ceny, ktoré si pamätáme za posledných päť rokov, teda ešte pred 2021, boli extrémne nízke a nezodpovedali realite, hlavne z pohľadu nákladov na ich výrobu. V súčasnosti sa ceny na burze približujú cenám, ktoré sme tu mali aj v minulosti a dostávame sa pri elektrine k 90 eur za megawatthodinu (MWh) pri ročnom kontrakte. To znamená, že nie sú to ceny, ktoré by boli neštandardné, hlavne ak sa dostaneme k 70 až 80 eur za MWh za elektrinu, pri ročnom kontrakte. Ide o cyklus, ktorého efekt bol znásobený nešťastnými udalosťami počas roka 2022. Odberatelia pred uvoľnením trhu s energiami, teda predtým, ako bol umožnený vstup alternatívnym dodávateľom, platili ceny na takej úrovni, aké sú teraz nedotované. Vychádzali sme z obdobia extrémne nízkych cien, ktoré nezodpovedali ani nákladom na ich výrobu, a rovno sme sa dostali do opačného extrému..Treba nájsť strednú cestu, čo je akceptovateľné pre výrobcov elektrickej energie a plynu, a čo je akceptovateľné pre priemysel a domácnosti.
Čítajte viac Vyúčtovanie za teplo bude veľkým prekvapením. Správkyňa bytového fondu vysvetľuje, kto pri zmenách pri vykurovaní najviac zaplatí
V našom poslednom rozhovore ste opisovali, čo spôsobilo tie predvlaňajšie extrémne nárasty cien energií. Vieme, že extrémne vysoké ceny plynu spôsobil Putin zastavovaním dodávok do Európy. Vráťme sa však ešte do obdobia tých extrémne nízkych cien, prečo boli vtedy také nízke?
Bolo to hlavne vďaka otvorenému trhu, na ktorý sme však práve počas tejto krízy doplatili. To znamená, keď došlo k hybridnej vojne a dezinformačnej kampani voči Európskej únii zo strany Ruska, neboli sme na to pripravení a trh bol vrhnutý do chaosu. Práve otvorený trh bol ten, ktorý ceny priviedol do historického minima, keď ani nedosahovali úroveň nákladov na výrobu, a to hlavne kvôli prebytkom. Napríklad jadrová elektráreň mala v čase najnižších cien o 30 až 40 percent vyššie náklady, ako bola predajná cena. Inak povedané, cena na trhu nepokrývala ani výrobné náklady a výrobca ich dotoval.
Či štát vtedy dotoval výrobcov elektriny, aby to dávalo ekonomický zmysel?
Práveže štát ich nedotoval. To bol ten paradox. Keď boli extrémne nízke ceny, tak výrobcovia to museli prekusnúť. Ak mali šťastie, tak sa im podarilo predať dlhodobé kontrakty za vyššiu cenu, ako boli vtedy na krátkodobom trhu. Vďaka tomu mali vyrovnané hospodárenie. Teraz zasa bol iný extrém, keď dlhodobé kontrakty boli predávané nepomerne lacnejšie v porovnaní s extrémne vysokými spotovými cenami.
Peter Pellegrini naznačil, že nechce elektrinu vyrobenú na Slovensku posielať za hranice na nemeckú burzu v Lipsku, kde jej cena vyletí a potom príde drahšia na Slovensko. Je to reálne?
Tu je ten paradox, že v dobe, keď boli ceny energií extrémne nízke, tak nikto nehovoril o tom, že naši výrobcovi idú reálne do mínusu a predávajú na Lipskej burze výrazne nižšie, ako by mohli. Záleží na období, ktoré chcete hodnotiť. Keď je dobré obdobie, tak je vhodné, aby bol trh otvorený. Ak nastane prvý problém, tak chceme trh zatvárať. To nie je práve vhodný prístup a treba nájsť zlatú strednú cestu, ktorou sa chcú uberať aj ostatné členské krajiny. Napríklad Francúzsko alokuje časť vyrobenej elektriny práve pre domácu potrebu za fixnú cenu a zvyšok predáva do EÚ. Nie je teda vhodné a technicky možné, aby sme sa odrezali od zvyšku európskeho trhu. Aj samotná Európska komisia pripravila reformu trhu s energiami, ktorá by mala zabezpečiť väčšiu ochranu pred špekuláciami, kde okrem iného bude väčší dôraz na dlhodobé kontrakty na 15 rokov s rozdielovou zmluvou CfD (dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo po anglicky Contract for Difference CfD. Európska komisia navrhla, aby štáty mali možnosť zazmluvniť si elektrickú energiu na 15 rokov dopredu za ceny v určitom, dopredu dohodnutom rozsahu, pozn. red.).
Čiže hovoriť o Slovensku ako o nejakom energetickom ostrove je nereálne?
Zatiaľ je to absolútne nereálne. Máme dostatočné, stabilné zdroje energie, ale ani tie nedokážu hlavne pri nárazových odberoch pokryť potreby hospodárstva.
Nie je to aj proti pravidlám EÚ o voľnom trhu a proti liberalizácii trhu s elektrinou?
Tie pravidlá Európskej únie sú tam na to, aby zabezpečovali ochranu, ktorú by sme tým teoretickým osamostatnením stratili. To, že sme prepojený trh, nám stále pomáha. Vieme pomáhať krajinám, ktoré to potrebujú a, naopak, ak by sme my potrebovali pomoc, tak ju vieme prijať. Je to princíp solidarity medzi krajinami, ktorý nám môže pomôcť v čase krízy. Stačí si spomenúť na roky 2006 a 2009, keď boli obmedzené dodávky zemného plynu z Ruska a Európska komisia v roku 2010 prijala Dohodu o plynovej bezpečnosti, ktorá výrazne stabilizovala trh a vďaka nej máme aj reverzne prepojenú veľkú časť EÚ. Pravdaže, je vhodné, aby krajina, ktorá má výrobné kapacity, si určité percento vyrobenej energie nechala pre seba za dopredu dohodnutých podmienok. Tak, ako sme to videli v prípade dohody so Slovenskými elektrárňami, keď časť výroba išla pre slovenské domácnosti. Aj nový prístup EÚ je práve v tom , aby boli podporované dlhodobé kontrakty, ktoré budú garantovať ceny pre zraniteľných odberateľov, ktorí môžu na to najviac doplatiť. Môžeme sa inšpirovať aj francúzskym modelom a časť energií alokovať nielen pre domácnosti, ale aj priemysel, čím sa zvýši konkurencieschopnosť.
Domácnosti boli pred enormnými cenami na trhoch ochránené. Ako dopadli malé a stredné firmy?
Priemerná cena na burze v roku 2023 pri elektrickej energii, ako aj pri plyne bola hlboko pod dotované ceny. Odberatelia, ktorí sa venovali svojim energiám a vybrali si produkty na princípe spotu, mali cenu komodity na priemernej úrovni 140 eur za megawatthodinu. Vtedy vláda dotovala cenu na úrovni 199 eur za megawtthodinu a doplácala 80 % spotreby rozdielu z extrémne vysokých cenníkov. Toto boli odberatelia, ktorí nepotrebovali absolútne žiadnu podporu. Nečakali na cenníkovú cenu, ale hľadali flexibilnejšie riešenia.
Začali sa firmy viac zaujímať o energie a možnosti ich nákupu?
Práve tým, že Slovensko išlo cestou výraznej podpory, tak veľká časť odberateľov sa spoliehala na podporu štátu a nemali záujem riešiť to po vlastnej línii.
Andrej Lednár
Študoval na Newton College odbor globálne podnikanie a manažment v rokoch 2006 až 2009. Medzi rokmi 2009 až 2012 vyštudoval Nottingham Trent University, odbor strategický manažment. Od roku 2011 pôsobí v poradenskej spoločnosti Prvá Energetická, kde vykonáva funkciu konateľa.