Projekt terminálu tak dosiahol kľúčový míľnik v projektovej príprave. Povoliť stavbu ešte musí mestská časť Bratislava-Ružinov. Investorom je štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy, ktorá spadá pod rezort dopravy.
Taraba argumentuje, že po odpojení sa od ruských dodávok je potrebné budovať infraštruktúru, ktorá zvýši stabilitu dodávok s plynom. „Z pohľadu stability dodávok plynu potrebujeme budovať infraštruktúru bez ohľadu na to, kto si o tom čo myslí. Jediné, čo ma zaujíma, je, aby boli technické riešenia bezpečné. Ja som si tieto sankcie, ktoré nás poškodili, nevymyslel,“ vyhlásil minister.
Treba však upozorniť na to, že podľa pôvodného zámeru nemá ísť o ten istý typ terminálu LNG, aké sa stavajú v prímorských oblastiach po celej Európe. Tam sa hlboko zmrazený skvapalnený plyn prevážaný tankermi premení späť na plynnú formu a putuje ďalej plynovodmi až do domácností a firiem. Takto LNG na Slovensko prúdi z rôznych kútov sveta už v súčasnosti. Umožňuje to vybudovaná európska plynová infraštruktúra s LNG terminálmi na pobrežiach európskych štátov.
Čítajte viac Ekonóm Baláž: Mali sme šliapnuť na brzdu, namiesto toho prišlo ďalšie rozdávanie
Ten v bratislavskom prístave však bude iný a slúžiť má ako čerpacia stanica pre riečne lode. Energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk upozorňuje, že bratislavský LNG terminál nebude súčasťou infraštruktúry, ktorá zásobuje plynom domácnosti či priemyselné podniky. „Plánovaný LNG terminál teda nijako neposilní energetickú bezpečnosť Slovenska, čo sa týka dodávok plynu na vykurovanie alebo využitie v priemysle,“ tvrdí pre Pravdu.
Taraba odobril projekt
Súhlasné záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) vydalo ministerstvo životného prostredia ešte v marci 2023. Teda za úradovania ministra Jána Budaja (Demokrati). Proti vydanému záverečnému stanovisku boli na ministerstvo doručené rozklady, teda výhrady voči projektu. Boli od občianskeho združenia Greenpeace Slovensko a občianskeho združenia Znepokojené matky.
Minister Taraba teda v rozkladovom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie, a tým pádom de facto povolil stavbu. Voči rozhodnutiu už nie je možné sa odvolať. Minister tiež zdôraznil, že v záverečnom stanovisku bolo stanovených vyše 50 dodatočných technických požiadaviek na zvýšenie bezpečnosti, technickej úrovne LNG terminálu a zníženia negatívnych vplyvov pri jeho výstavbe.
Výstavba novej fosílnej infraštruktúry je podľa riaditeľky organizácie Greenpeace Slovensko Kataríny Juríkovej v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia. „Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu už existujúca fosílna infraštruktúra spôsobí emisie viac skleníkových plynov, ako si môžeme dovoliť, ak nebude predčasne vyradená z prevádzky. To znamená, že žiadnu novú fosílnu infraštruktúru si už dovoliť nemôžeme,“ hovorí.
Čítajte viac V Bratislave chcú postaviť nový LNG terminál. V blízkosti nových mestských štvrtí
Zároveň upozorňuje, že žiadne technické zlepšenie nezmení to, že tento terminál je fosílnou plynovou infraštruktúrou, v rámci ktorej nie je možné eliminovať úniky metánu, silného skleníkového plynu. Poukazuje tiež na príklad z Írska, ktoré zamietlo výstavbu nového LNG terminálu s odvolaním sa na klimatické ciele.
Juríková považuje tiež za nezmysel, že LNG terminál na Dunaji má byť zdrojom plynu pre Slovensko, ktorý bude možno využiť aj pre verejný sektor či domácnosti. „Navrhovaný terminál má primárne slúžiť na skvapalňovanie plynu pre lodnú dopravu, preto spomínať verejný sektor či domácnosti je nielen nepresné, ale tiež to totálne nezodpovedá realite, kam musíme ako spoločnosť smerovať,“ dodáva.
LNG terminál ako taký nemá podľa Greenpeace v centre Bratislavy čo hľadať a už vôbec nie v blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe, ktorou je Žitný ostrov. Podľa organizácie môže napriek akýmkoľvek technickým zabezpečeniam tento významný zdroj pitnej vody ohroziť.
Znižovanie emisií v doprave
Ak postavia LNG terminál v Bratislave, nákladné lode budú môcť tankovať skvapalnený plyn na dopravnej tepne Rýn – Mohan – Dunaj. V súčasnosti v okolí Bratislavy chýba čerpacia stanica pre riečne lode, kde by si mohli dotankovať skvapalnený plyn. Investor argumentuje dekarbonizáciou dopravy. V súčasnosti lode využívajú na svoj pohon prevažne viac znečisťujúcu naftu či ťažký lodný olej.
„Hlavným cieľom projektu je znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok v riečnej doprave na Dunaji prostredníctvom sprístupnenia alternatívneho paliva LNG riečnym plavidlám v prístave Bratislava, ako aj pre nákladnú cestnú dopravu,“ tvrdí pre Pravdu generálny riaditeľ Verejných prístavov Matej Danóci.
Terminál však podľa neho vie plniť aj opačnú funkciu, ktorou je prečerpávanie LNG dovezeného loďami na ďalšiu distribúciu, ktorá môže slúžiť ako ďalší minoritný zdroj pri budovaní energetickej nezávislosti.
Nasledovať by teraz mohlo ekonomické posúdenie projektu a vypracovanie technickej štúdie realizovateľnosti projektu. V nej sú zapracované všetky pripomienky z procesu EIA. Pred samotnou realizáciou je potrebný výber najvhodnejšej technológie, projekt pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Termín výstavby LNG terminálu závisí od toho, kedy projekt získa stavebné povolenie. Danóci vysvetľuje, že v súčasnej dobe nie je potrebná finančná podpora zo strany akcionára, teda rezortu dopravy. „Snahou predstavenstva spoločnosti bude financovať tento projekt s podporou EU. EU poskytuje zdroje na financovanie takejto infraštruktúry,“ dodáva.
Aj rezort životného prostredia sa prikláňa k názoru, že alternatívne palivá by mohli ukončiť závislosť dopravy od ropy. „Skvapalnený zemný plyn je alternatívnym zdrojom paliva a jednou z možností zníženia emisií skleníkových plynov z dopravy a ukončenia závislosti dopravy od ropy,“ vysvetľuje minister envirorezortu Taraba. V rozhodnutí sa tiež píše o tom, že pri riečnej doprave nemožno očakávať v dohľadnej dobe výrazný prechod na nízkoemisné alternatívne technológie.
Organizácia Greenpeace však upozorňuje, že výmena jedného fosílneho paliva za iné sa nemôže považovať za krok k dekarbonizácii a nahrádzanie „špinavších“ fosílnych palív práve skvapalneným plynom nie je efektívnou stratégiou znižovania emisií. Zároveň je tento argument podľa organizácie v priamom rozpore so závermi Európskeho parlamentu a rady. V návrhu nariadenia sa píše, že „na rozdiel od námornej dopravy by mali v prípade vnútrozemskej vodnej dopravy, kde sa bežne používajú menšie plavidlá a pokrývajú kratšie vzdialenosti, technológie hnacej sústavy s nulovými emisiami, ako vodík a elektrina, vstúpiť na trh rýchlejšie. Očakáva sa, že LNG už v tomto odvetví nebude zohrávať významnú úlohu“.