Ekonóm Baláž: Mali sme šliapnuť na brzdu, namiesto toho prišlo ďalšie rozdávanie

„Zoberte si, že v Grécku sú reálne platy a dôchodky ešte stále nižšie ako v roku 2008. To je veľmi bolestivé a krajina za to draho platí,“ vysvetľuje. Ak sa krajina dostane do krachu, zvýši sa nezamestnanosť a ekonomika sa zrúti, tak mladí ľudia nebudú sedieť doma a odídu za hranice tam, kde im ponúknu vyšší plat. Z Grécka takto odišli státisíce mladých ľudí, lebo nevideli v krajine perspektívu.

Ekonomickou udalosťou roka 2022 bola bezpochyby inflácia. Čo bolo top ekonomickou udalosťou v roku 2023?

Bola to takisto inflácia, reakcia centrálnych bánk a zvyšovanie úrokov. Vidíme, ako sa to prejavilo aj na slovenskej ekonomike. Veľmi to obmedzilo investičnú výstavbu a bytovú výstavbu. Aj v dôsledku vyšších úrokových sadzieb slovenská ekonomika spomalila. Inflácia už v tomto roku klesá. Prvotný šok, ktorý vyplynul z postpandemického ekonomického oživenia, odišiel a súčasná inflácia je ťahaná už len z rastu miezd. Stále vidíme, že inflácia bola veľká externá udalosť, ktorá na našu ekonomiku dopadla. Pomaly doznieva, ale bude to trvať dlho. Nahráva tomu aj demografický vývoj. Zásoba mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce, sa zmenšuje a zamestnávatelia musia platiť viac, lebo inak to nejde.

Čítajte viac Šéfkomentátor Financial Times: Je neuveriteľné, čo Fico dokázal

Posledné čísla inflácie za november ukazujú rast cien na Slovensku na úrovni šiestich percent, čo je spolu s okolitými krajinami stále o dosť viac v porovnaní s inými členskými krajinami. Prečo je inflácia v strednej Európe vyššia?

Sme omnoho zraniteľnejší. Boli sme veľmi závislí od dovozu ruského plynu či ropy. My sa nevieme z týždňa na týždeň od toho odpútať a presmerovať dopravu cez iné trasy. To všetko stojí peniaze a je to drahé. Potom je tu aj iný faktor. Napríklad v Maďarsku je inflácia ešte omnoho vyššia ako u nás. Majú forint, ktorý je menej stabilný voči euru, a doplácajú na to.

Mali sme tu pandémiu, neskôr sa začala vojna na Ukrajine a energetická kríza. Vlády odpovedali masívnymi záchrannými balíčkami. Do toho vlády schvaľovali viaceré nekryté sociálne dávky. Deficity prudko stúpli, verejný dlh rastie a prišlo prvé vysvedčenie od agentúry Fitch v podobe zníženia ratingu. Ktorá vláda nesie zodpovednosť za tento stav?

Slovensko má verejný dlh na úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu, a takýto dlh nevyrobíte za rok. Je to dedičstvo predchádzajúcich vlád, teda aj tej, ktorá tu bola pred rokom 2020. To je pritom podobná vláda, ktorú máme aj teraz. Vtedy boli dobré časy. Svetová aj slovenská ekonomika rástli slušným tempom. Práve v tom čase bol dobrý čas na konsolidáciu, ale to nikto nechcel. Keď sú dobré časy, tak všetci chcú rozdávať. Potom prišla pandémia a naozaj sa nedalo šetriť. Vtedy boli iné priority a to nikomu nevyčítam. Napríklad v USA počas pandémie urobili oveľa vyšší dlh ako na Slovensku. Po pandémii malo nasledovať šliapnutie na brzdu. Vtedajšia vládna koalícia však začala prichádzať s rodičovskými dôchodkami a inými opatreniami, ktoré sú extrémne drahé a majú trvalý charakter. Ku cti začínajúcej vlády patrí, že chceli zrušiť rodičovské dôchodky. Nakoniec najmenší koaličný partner sa proti tomu postavil. To je vyše 300 miliónov eur, ktoré len tak nenájdete na ulici. Čiže prispeli k tomu všetky vlády nejakým svojím dielom a vidíme, že u tejto súčasnej vlády nie je dostatočná vôľa konsolidovať.

Takže by sme nemali sadnúť na lep Ficovej vláde, ktorá hovorí, že jej sa to netýka a celé to dávajú na vinu minulých vlád, teda Ódorovej, Hegerovej a Matovičovej?

Problém je v tom, že minulé vlády zahŕňajú aj vládu, ktorú tu máme teraz. Máme tu obdobnú vládnu koalíciu Smeru a SNS ako v minulosti. Naozaj na tom majú podiel aj oni. Chcú vybrať o dve miliardy eur viac, čo sú dve percentá HDP. Až na 500 miliónov to chcú všetko minúť. Konsolidáciu plánujú tak, že to bude nanajvýš 0,5 percenta HDP, aby zalepili Európskej komisii oči. Lenže Slovensko musí konsolidovať nie preto, aby zalepilo oči eurokomisii, ale aby sme mali udržateľné verejné financie.

Nebola chyba aj to, že v dobrých ekonomických časoch sa nerobili rozpočtové prebytky, ktoré by sa dali využiť na horšie časy?

Jednoznačne. Keby aspoň robili menší dlh. Prebytkový rozpočet sme tu nemali ani jeden za vyše 30 rokov. To je tak, že keď vám je dobre, tak nejdete na preventívnu prehliadku ani k lekárovi. Pijete, fajčíte, prejedáte sa a ležíte na gauči. Až potom, keď sa niečo stane, tak vás situácia donúti správať sa racionálne. Vlády v tomto smere nie sú iné.

Je Slovensko na gréckej ceste a hrozí nám krach?

Touto vetou otvoril rozpravu v parlamente sám minister financií. To povedal on. To, že sme na gréckej ceste, ešte neznamená, že Slovensko zbankrotuje na budúci rok. Aj pri tomto nezodpovednom správaní nám bude trvať možno päť až osem rokov, kým naozaj zbankrotujeme. To už bude neskoro a nebude možné to odvrátiť. Zatiaľ to možné je a treba to urobiť. Zoberte si, že v Grécku sú reálne platy a dôchodky ešte stále nižšie ako v roku 2008. To je veľmi bolestivé a krajina za to draho platí. Grécko zbankrotovalo a odišli státisíce mladých ľudí, lebo nevideli v krajine perspektívu. Ak sa krajina dostane do krachu, zvýši sa nezamestnanosť a ekonomika sa zrúti, tak mladí ľudia nebudú sedieť doma a idú tam, kde im ponúknu vyšší plat. To sa potom napráva aj 20 rokov.

V jednom svojom blogovom príspevku píšete, že krach Grécka nebol spôsobený iba rozhadzovaním peňazí na dôchodky a iné sociálne výhody. Viete to vysvetliť?

Nemáme produktívnu ekonomiku, aby sme si vedeli dovoliť štedré dôchodky. To nám presne napísala agentúra Fitch, že produktivita práce je na Slovensku najnižšia v Európskej únii a v posledných rokoch klesá. Nám sa obmedzujú zdroje na to, aby sme vedeli obsluhovať sociálny štát. To je veľmi zlé. Porovnával som situáciu v Portugalsku, ktoré bolo ďaleko fiškálne konzervatívnejšie ako Grécko. Nemali také štedré penzie a v takom množstve. Ich ekonomika bola založená na cestovnom ruchu a nevedela toľko vyprodukovať. Vysoko sa zadlžili a priblížili sa krachu aj napriek tomu, že toľko nerozhadzovali. Jednoducho neboli schopní vyrobiť toľko zdrojov.

Veľa sa hovorí o tom, že by sme mali zvýšiť produktivitu práce. Skúste to vysvetliť, čo to vlastne znamená.

Produktivita práce je jednoducho povedané to, z čoho žijete. Zoberme si dve krajiny. V jednej pracujú ľudia pri montážnej linke za nízku mzdu. V druhej krajine sa ľudia živia tým, že sedia pri počítači a vyrábajú softvér. To je oveľa lukratívnejšie zamestnanie s vyšším platom. Je tam ďaleko vyššia pridaná hodnota. Slovensko je bohužiaľ tá krajina montážnych liniek. Naša krajina nie je krajinou programátorov, vyspelých medicínskych služieb, výskumu a vývoja, kreatívneho priemyslu a podobných pozícií, ktoré sú dobre platené.

Čo musíme urobiť? Zlepšiť vzdelávanie a investovať do vedy a výskumu?

Je tu taký druhý mýtus, že nemáme peniaze na vedu, výskum a inovácie. Z eurofondov tam idú obrovské zdroje peňazí. Problém je, že nepriniesli žiadny efekt. Peniaze sa minuli na stavby vedecko-technických parkov, čo sú prázdne budovy, kde sa nič nedeje. Takisto sa nakúpili prístroje, ktoré nie sú využité, lebo nemá na nich kto pracovať. Najšikovnejší ľudia ušli za hranice. Neurobila sa dôrazná reforma výskumu a vývoja. Vysoké školy či Slovenská akadémia vied sa dosť tomu bránili. Súkromný a verejný sektor tiež veľmi málo spolupracujú.

Vlád predstavila 18 konsolidačných opatrení, ktoré prinesú zhruba dve miliardy eur. Kabinet však schválil aj nové výdavky zhruba za miliardu. Rozpočtová rada upozorňuje, že týmto zrejme svoj sľub o polpercentnom šetrení nesplní. Myslíte si, že konsolidácia, akú chce Smer, bude stačiť?

Medzi nové výdavky patrí napríklad budovanie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. To je vyslovene ústupok koaličnému partnerovi. Bude to stáť podľa prepočtov 100 miliónov eur a je to niečo, čo vôbec nepotrebujeme. Naša ekonomika nie je založená na cestovnom ruchu a nemá až taký význam pre našu ekonomiku, aby sme tomu robili nové ministerstvo. Ešte k tomu slovenská populácia rýchlo starne. Keď budete mať veľa starých ľudí, štát bude potrebovať väčšie zdroje na zdravotníctvo a dôchodky. Tomu sa nevyhnete. Objektívne budeme na sociálnu sféru dávať čoraz viac peňazí. Otázka je, či musíme už teraz dávať výdavky na rodičovské dôchodky či 13. dôchodky. Toto je naozaj niečo, na čo naša ekonomika nemá. Mne na tej konsolidácii ani nevadí to, že vláda ide zvyšovať výber daní. Tomu by sa nevyhla žiadna vláda. Môžeme sa baviť o štruktúre, či treba napríklad zaviesť bankovú daň. To je vec na diskusiu. Už odchádzajúca vláda Ľudovíta Ódora upozornila, že nedá sa urobiť konsolidácia bez zvýšenia zdanenia. K tomuto nemám námietky. Moje námietky však smerujú k výdavkovej strane. Tvárime sa, že žiadne krízy či vojny sa nás nedotknú. Už druhý rok máme na hraniciach vojnu, nový konflikt na Blízkom východe a prekonali sme pandémiu. Vláda aj napriek tomu tvrdí, že sociálne štandardy treba zachovať. Pýtam sa ako. Je to množstvo kríz a tvárime sa, že žijeme na ostrove, kde sa nás nič nedotkne.

Čo by bolo zodpovedné správanie, oznámiť ľuďom, že sú krízové časy a treba zmraziť na isté obdobie 13. dôchodky či ich zrušiť úplne?

Zrušil by som rodičovský dôchodok. Je to naozaj niečo, čo je vysoko neštandardné. Nepoznám vyspelú krajinu, ktorá z verejných peňazí dáva normálne dôchodky, 13. dôchodky a ešte aj rodičovské dôchodky. To je kombinácia, ktorá žiadna iná vyspelá krajina nemá. Nemáme takú produktívnu ekonomiku ako Rakúsko, Belgicko či Holandsko.

Čítajte viac Predčasné dôchodky spôsobili alarmujúci stav. Ministri hovoria, že to musia zmeniť

Ako hodnotíte kroky vlády, že ide pomáhať ľuďom splácať hypotéky a vyplácať dôchodcom plný 13. dôchodok. Sú to na Slovensku najohrozenejšie skupiny, ktoré pomoc skutočne potrebujú?

Rozdelím to na dve veci. Po prvé najohrozenejšou skupinou nie sú dôchodcovia. Tí dostávajú penziu každý mesiac, čo vo svete nie je bežné. Aj v Rusku bola situácia, kedy štát nevyplatil dôchodok, lebo na to nemal. To sa u nás ešte nikdy nestalo. Dôchodca na Slovensku ho dostane každý mesiac a má tak pravidelný príjem. Máme na Slovensku ľudí, ktorí takýto pravidelný príjem nemajú. Väčšinou osamelé matky s deťmi. Keď je dieťa choré, tak matka nemôže ísť do práce a stráca príjem. Nedostane každý mesiac takú dávku, akú má dôchodca.

Čo je tá druhá vec?

Dôchodcov je naozaj veľa. Je ich 1,4 milióna aj s invalidnými dôchodcami. Je pravda, že niektorí sa ocitli v dôsledku inflácie pod hranicou chudoby. To číslo sa odhadovalo až na 500-tisíc. Zrealizovala sa však štedrá valorizácia, ktorá týchto ľudí spod hranice chudoby dostala. Pre tých ľudí, ktorí aj napriek tomu ostali pod hranicou chudoby, mali poskytnúť nejakú špeciálnu dávku. Nemôžeme tu vyplácať plošne 13. dôchodok aj ľuďom, ktorí to nepotrebujú. Potrebujeme konečne zaviesť adresnosť do vyplácania dávok. Štát má prehľad o príjmoch ľudí a vie posúdiť, komu adresne poslať dávku. Nespochybňujem, že sú tu desiatky možno stovky tisíc dôchodcov, ktorí dávku skutočne potrebujú. Dajme to tým, ktorí to skutočne potrebujú.

Vráťme sa ešte k verejným financiám, ktoré sa skutočne stávajú top témou posledných dní. Taliansko má verejný dlh 140 percent a Francúzsko 110 percent a dokážu si ho financovať bez problémov. Slovensko má verejný dlh len na úrovni 60 percent. V čom je teda problém?

To je veľmi jednoduchá odpoveď, pretože nie sme ani Taliansko a ani Francúzsko. Čím ste menšia a chudobnejšia krajina, tak tým ste rizikovejšia ako dlžník pre veriteľa. Aj do banky keď príde chudobný človek a pýta si pôžičku, tak mu dajú úžernícke úroky, lebo je tam veľké riziko, že to nezaplatí. Samozrejme, aj vo svete sa inak pozerá na päťmiliónovú krajinu z periférie Európy a keď zaobchádzate s Francúzskom či Talianskom.

Môžu ekonomické problémy Talianska spôsobiť problémy?

Taliansko je veľký problém európskej ekonomiky. Napríklad Európska centrálna banka (ECB) na to pripravila osobitný finančný nástroj, ktorý slúži na podporu neodôvodneného úrokového rozpätia. Keď to preložíte do ľudského jazyka, tak to znamená, že by v situácii prudkého nárastu úrokov, kedy by Taliansko nezvládalo splácať úroky z dlhopisov, ECB zasiahla. Ak by zbankrotovalo Slovensko, tak by to bolo nepríjemné a bol v eurozóne problém. Ak by však skrachovalo Taliansko, tak by skrachovala celá eurozóna. Sú to veľkí hráči a základné kamene Európskej únie.

V dôsledku pandémie sa mnoho európskych krajín ešte viac zadlžilo. Nehrozí tak ďalšia dlhová kríza, ako nastala po ekonomickej kríze v roku 2009?

Predstavte si, že ste medzinárodný investor a kupujete dlhopisy. Zvyčajne investujete globálne a nekupujete len dlhopisy jednej krajiny, lebo by to bolo rizikové. Počas pandémie všetky krajiny sveta vrátane USA sa vysoko zadlžili. Už nesmiete byť veľmi prieberčivý a kupovať len fínske či estónske dlhopisy, ktoré majú nízke zadlženie, lebo ich je už málo. Vy si musíte kúpiť dlhopisy krajín, ktoré sú veľké a majú veľa dlhopisov a produktívnu ekonomiku. Tam patrí aj Taliansko s vyššou produktivitou práce ako na Slovensku.

Čiže nehrozí teraz, že budeme zachraňovať veľké európske ekonomiky?

Môže sa stať, ale to by museli úroky vystúpiť ešte vyššie. Zdá sa, že k tomu nepríde a skôr by mohli ísť úroky smerom nadol. Zopakujem, že ECB má nástroj a môže zasiahnuť v prípade prudkého stúpania úrokov a nedovolí krach Talianska. Nie je to v jej záujme.

Čínska ekonomika v posledných rokoch zaznamenala prudký rast. Aký bol rok 2023 pre čínsku ekonomiku a kde sa teraz nachádza?

Tak ako má ľudský život svoj cyklus, tak má aj ekonomika svoj cyklus. Najrýchlejšie človek rastie z bábätka a potom, keď už je dospelý, tak nerastie až tak. Takisto aj keď zasadíte stromček, tak rastie najrýchlejšie na začiatku, keď je z neho veľký strom, tak už rastie pomaly. Nie je teda na tom nič čudné, že čínska ekonomika už nerastie tak, ako kedysi. Ekonomika rastie najrýchlejšie, keď máte industrializáciu. Keď vezmete obrovské množstvo roľníkov z pola do továrne. Tam je produktivita práce vyššia. Kvôli tomu tak na Slovensku narástla životná úroveň v 60. a 70 rokoch. Premenilo sa z roľníckej krajiny na industriálnu. Vtedy sa ľudia presťahovali z drevených dedín do panelákov. Čína tento moment industrializácie zažila niekedy v 80. až 90. rokoch aj s prispením zahraničného kapitálu. Rast ekonomiky tam bežne dosahoval aj desať percent hrubého domáceho produktu. Teraz sa už čínska ekonomika podobá viac na vyspelé ekonomiky. Už industrializácia nemá priestor a musí rásť cez výskum a inovácie. Ten rast už ale nie je taký vysoký. Stále hovorím, že tu by sme otvárali šampanské, keby sme dosahovali ich rast na úrovni piatich percent. Čína je vo vývojovom štádiu, je to ekonomika, ktorá dospieva a bude rásť omnoho pomalšie ako doteraz. Je to normálne a nevidím na tom nič zvláštne.

Témou tohto roka bola aj ohlásená investícia čínskej spoločnosti, ktorá chce na Slovensku postaviť baterkáreň v Šuranoch. Mnoho investícií však smeruje na východ Slovenska. Čím ich prilákal?

Hlavný dôvod je ten, že tam ešte ostali nejaké pracovné sily. Skúste nájsť niekde v Trnave nové sily pre automobilku, to je už skoro nemožné. Napriek tomu budú dávať do fabrík implementovať vyšší podiel robotov. Budú však potrebovať pár tisíc ľudí aj fyzicky na obsluhu. Nechcú tam zamestnať 20-tisíc ľudí. To sa nedá porovnávať s Volkswagenom, ktorý začínal s fabrikou pre 10-tisíc ľudí. Automatizácie je už cítiť aj pri nových investíciách, ale tých pár tisíc ľudí nájdu práve na východnom Slovensku.

Témou v tomto roku bol aj masívny odchod ľudí do predčasného dôchodku. Pekári či dopravcovia sa sťažovali na nedostatok ľudí. Čo sa stalo?

Bol to veľmi nešťastný spôsob valorizácie dôchodkov. Na to upozorňovala aj Národná banka Slovenska aj rozpočtová rada. Poslanci na to nereagovali. Výsledok je, že mnohým ľuďom sa oplatilo ísť do predčasného dôchodku v tomto roku ako v roku 2024. Odídu desiatky tisíc ľudí, ktorí prestanú platiť odvody a začnú poberať dôchodky. Bude to dvojitý úder pre verejné financie. Samozrejme, nám ešte viac začnú chýbať ľudia.

V akom stave je ruská ekonomika, fungujú západné sankcie?

Situácia je taká, že získať objektívne a presné informácie o ruskej ekonomike je veľmi ťažké. Rusko ich nezverejňuje. Ruská centrálna banka zverejňuje údaje o inflácii, ale ťažko povedať, nakoľko sú aj relevantné. Rusko podľa odhadov míňa tretinu výdavkov na vojnu. Darí sa mu obchádzať sankcie. Dovážali plyn a ropu do západnej Európy a bola aj vybudovaná dostatočná infraštruktúra. Teraz musia plyn či ropu predávať Číne a Indii a dovážať ich tankermi. Ešte k tomu s výraznými zľavami. Rusko stratilo svoj najlepší trh, teda západnú Európu so solventnými zákazníkmi a rýchlou prepravou plynovodmi. Ruský štátny rozpočet utrpel. Hovorí sa o meškaní valorizácie platov vo verejnej správe. Určite sa aj vnútorne veľmi zadlžujú, pretože musia mobilizovať veľké množstvo peňazí, a tie si musia požičať.

Mám ešte posledné osobné otázky. Aký ste mali rok a čomu ste sa prevažne venovali?

Venoval som sa prevažne rovnakým veciam ako posledných 30 rokov. Delil som to na prácu a koníčky, čo je u mňa napríklad aj horská turistika. Rád tiež cestujem. Bol som vo vyše 60 krajinách sveta a v tomto roku som bol trikrát v Španielsku. Rád navštevujem stredomorské krajiny.

Aká bola najlepšia kniha, ktorú ste v tomto roku čítali?

Asi vás prekvapím, ale pred asi desiatimi rokmi som prestal čítať knihy. Veľa som čítal aj beletriu. Moja najobľúbenejšia kniha bola Sto rokov samoty, to som čítal ešte ako študent. Kniha ma uchvátila. Čo sa týka beletrie, tak dospel som k záveru, že námety sa veľmi opakujú a je veľmi ťažké vymyslieť nové zápletky a príbehy. Čiže beletriu som prestal čítať. Potom sú tu náučné knihy. Tým, že robím vo vede, tak platí, že keď neviete niečo povedať na desiatich stranách, tak je škoda, aby ste písali 450 strán. Články, za ktoré boli udelené Nobelove ceny, tak mali 10 až 15 strán koncentrovanej informácie. Skôr sa teda venujem čítaniu vedeckých článkov. Dokáže ma nadchnúť, ak niekto príde s nejakou krásnou myšlienkou a dokáže ju aj dokázať. Literatúra faktu strašne rýchlo starne. Keď dnes napíšete knihu, tak za rok je zastaraná. Vývoj ide strašne dopredu. Robím to tak, že mám niekoľko vedeckých stránok, ktoré si ráno čítam. Venujú sa napríklad archeológii, astronómii, histórii či spoločenským vedám. Prečítam si novinky, čo sa deje vo vede. Ide to obrovským tempom dopredu.

Aké sú to stránky?

Napríklad Science Daily. Som ekonóm, ale rád si čítam aj vedecké články o archeológii či astronómiu.

Kde potom sledujete trendy v ekonómii?

Mám predplatený The Economist. Čítam CNN či Reuters, ktoré pravidelne sledujem. Tiež čítam analýzy napríklad od Európskej centrálnej banky. To sa nás na Slovensku týka, aj keď sa tomu moc nevenuje pozornosť.